Čo sú obnoviteľné zdroje energie a naliehavosť potreby ich využívania
„Globálna civilizácia môže uniknúť pasci fosílnych palív ohrozujúcej život iba razantným prechodom na obnoviteľné a udržateľné zdroje. Je to zmena, ktorá nemá od čias priemyselnej revolúcie obdobu.“
(Hermann Scheer, prezident Európskej asociácie pre solárnu energiu)
Ak koncepcia trvalo udržateľného rozvoja nechce zostať len prázdnou teóriou, treba podobné vyhlásenia brať vážne. Porozmýšľať, ako formou môžeme prispieť k ich naplneniu, citlivo zvážiť všetky za a proti a zároveň sa pripraviť na nesmiernu trpezlivosť. Pretože – ako uvedieme aj v tomto článku – to všetko je pri zavádzaní obnoviteľných zdrojov energie potrebné, ale zmysel to má.
Hľadanie pojmu
V súlade s vypovedaným možno na základe definície Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) obnoviteľné energetické zdroje definovať ako „zdroje neustále sa dopĺňajúcej energie, ktorá má rozličné formy a priamo alebo nepriamo sa čerpá zo slnka alebo z tepla generovaného hlboko vnútri zeme“. Hoci z geologického pohľadu na svet môže byť nevyčerpateľnosť i tzv. obnoviteľných zdrojov energie relatívnym pojmom, z pohľadu existencie ľudskej spoločnosti sa uvedený pojem javí ako nanajvýš adekvátny. A je nielen adekvátny, ale v intenciách zachovania modernej spoločnosti aj nesmierne aktuálny.
Aké sú dôvody, ktoré robia potrebu nahrádzať tradičné vyčerpateľné zdroje takou naliehavou? Prvý je markantný hneď na prvý pohľad: je to prostý fakt, že sú vyčerpateľné. Intenzita ich súčasnej spotreby je totiž taká vysoká, že aj podľa najväčších optimistov vydržia ich zásoby na zemi len na niekoľko sto rokov. Druhým dôvodom je výroba elektrickej energie v procese ich spaľovania. Prostredníctvom neho sa do vzduchu uvoľňuje veľké množstvo škodlivých látok, ktoré sú príčinou klimatických zmien, kyslých dažďov a celkového znečistenia životného prostredia. A s tým je už spojené nielen ohrozenie existencie budúcich generácií, ale aj sťaženie podmienok a ohrozovanie zdravia súčasnej generácie. Za nahrádzanie fosílnych palív hovorí aj lokácia ich zdrojov v politicky nestabilných oblastiach a bezpečnostné riziká, ktorými sú havárie pri prevádzke, preprave surovín a uskladňovaní odpadu.
Bariéry v presadzovaní OZE
Plynulému zavádzaniu výroby energie z obnoviteľných zdrojov stojí v ceste niekoľko prekážok, ktoré sú z radu legislatívnych, ekonomických, technologických a trochu paradoxne aj environmentálnych. Európskej únii slúži ku cti, že sa od roku 1997 usiluje problematiku výroby energie z OZE systematicky riešiť nielen prijatím niekoľkých strategických dokumentov, ale aj zintenzívnením výskumnej činnosti v danej oblasti.
V oblasti legislatívy začalo na pôde EÚ celý proces podpory výroby energie z OZE uvedenie smernice 2001/77/ES. Na základe scenárov pôvodných 15 členských štátov by do roku 2010 mali OZE pokrývať 12 % energetickej spotreby EÚ, pričom konkrétne v oblasti výroby elektrickej energie tento cieľ predstavuje 21 %. Z tejto smernice pre členské štáty vyplýva i povinnosť zabezpečiť celý rad praktických krokov. Patria medzi ne zlepšenie možnosti pripojenia generátorov obnoviteľnej energie do siete, skrátenie a zjednodušenie postupov pri vydávaní povolení a vytvorenie systému záruk pôvodu. Dôležitú úlohu zohrala smernica 2003/30/ES v prípade podpory využívania biopalív a smernica 2004/8/ES v prípade zavádzania výroby tepla z obnoviteľných zdrojov. Dôležitá je i smernica 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov a jej implementácia v SR do zákona č. 555/2005. Z hľadiska výroby energie z OZE je v rámci neho významná požiadavka zvážiť pri zámere výstavby technickú, environmentálnu a hospodárnu realizovateľnosť decentralizovaných systémov dodávky energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov.
Vyjadrením súčasného postoja SR k požiadavkám EÚ je v rámci energetickej politiky predložená a 25. 4. 2007 vládou schválená Stratégia vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR. Tá do roku 2010 stanovila za cieľ výrobu 1 240 GWh elektriny z OZE, t. j. 4 % z celkovej spotreby elektriny s výnimkou veľkých vodných elektrární, pričom v rovnakom časovom horizonte plánuje z OZE vyprodukovať 27 500 TJ v oblasti výroby tepla.
Bezproblémovému zavádzaniu OZE bránia do istej miery aj už spomenuté environmentálne bariéry. Sú to síce zdroje s veľmi nízkou produkciou CO2 (ako najdôležitejšieho skleníkového plynu), mnohé z nich sa však vyznačujú inými nepriaznivými vplyvmi na krajinu. Ide o zvýšenie hladiny hluku, narúšanie prirodzených ekosystémov, chemizáciu a rozsiahly záber pôdy alebo v prípade fotovoltaických článkov aj o veľké množstvá ťažkých kovov, ktoré treba použiť na ich konštrukciu. Z tohto hľadiska je pri ich projektovaní nesmierne dôležitý uvážený výber lokality, ale i plynulejší prechod najnovších poznatkov výskumu do praxe.
Jednotlivé technológie výroby energie z OZE sú väčšinou v štádiu intenzívneho vývoja, s čím súvisí aj ich vysoká investičná náročnosť. Slabá konkurencieschopnosť oproti lacnejšej energii fosílnych a jadrových palív je okrem investičnej pomoci čiastočne eliminovaná aj prostredníctvom zavedenia daňových výnimiek, zelených certifikátov a programov priamej cenovej podpory. Dôležitý krok v prospech OZE sa vykonal aj zavedením pevných cien za výrobu elektriny, keďže ceny určované dohodou medzi výrobcom a distribučnými spoločnosťami boli z hľadiska návratnosti investície nevýhodné.
Potenciál OZE a jeho reálne využitie v EÚ a na Slovensku
Za technológie s najväčšími predpokladmi na rozvoj na Slovensku boli v dokumente Stratégia vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR určené kogeneračné jednotky spaľujúce biomasu, malé vodné elektrárne a veterné elektrárne, ku ktorým sa v oblasti výroby tepla pridružila ešte geotermálna a slnečná energia.
Najviac využívaným obnoviteľným zdrojom energie na výrobu elektriny nielen na Slovensku, ale aj v celej EÚ je vodná energia. Dominujú najmä veľké vodné elektrárne (s výkonom nad 10 MW), v dôsledku čoho sa aj oficiálne deklarované ciele uvádzajú väčšinou bez ich spoluúčasti. Iná situácia je v prípade technického potenciálu malých vodných elektrární, z ktorého sa v súčasnosti využíva necelých 25 %. K vyše 200 malým vodným elektrárňam, ktoré máme na Slovensku, by teda z hľadiska lepšej využiteľnosti potenciálu (ale aj z hľadiska minimálnych negatívnych vplyvov na životné prostredie) mali pribudnúť ďalšie.
S biomasou ako biologicky rozložiteľným odpadom z poľnohospodárstva, lesníctva a priemyslu sa do budúcnosti ráta ako so zdrojom najmä na výrobu tepla a palív pre dopravu. Jej energetický potenciál je vysoký a predstavuje teoreticky až 15 % ročnej spotreby energie v Slovenskej republike. V súčasnosti funguje už množstvo priemyselných i komunálnych kotolní na odpadové drevo a čoraz atraktívnejšou alternatívou sa pre rodinné domy stávajú splyňovacie kotly na drevo. Máme aj päť bioplynových staníc produkujúcich bioplyn v procese metánového kvasenia prevažne z exkrementov hospodárskych zvierat. Reálne možnosti biomasy sa však stále využívajú len asi z jednej tretiny, a to je škoda najmä vzhľadom na menšie regióny, kde by spracúvanie biologického odpadu umožnilo zamestnať určitú časť obyvateľstva a zlepšiť finančnú situáciu poľnohospodárskych podnikov a majiteľov lesov.
Slovenská republika vo využívaní tohto potenciálu značne zaostáva za európskymi krajinami, z ktorých najmä Švédsko, Fínsko, Nemecko a Rakúsko dosahujú veľmi dobré výsledky. Dôkazom toho, že energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov predstavuje nielen globálny, ale aj výrazný regionálny prínos, sú i veterné elektrárne. Skvelým príkladom je Španielsko. Všetky inštalované turbíny sa v tejto krajine aj vyrobili, a to veľakrát priamo v provincii budúcej inštalácie. Veterná energetika má okrem toho aj veľmi dobrú energetickú bilanciu. Predpokladaným potenciálom je na Slovensku výroba približne 1 135 GWh pri 600 MW inštalovaného výkonu, pričom treba poznamenať, že tieto technológie podliehajú mimoriadne dynamickému vývoju. Aj vzhľadom na niektoré obmedzujúce faktory (veterné podmienky, členitosť územia, možnosť pripojenia do distribučnej siete, nezasahovanie do chránených území) existuje na Slovensku relatívne dosť vhodných lokalít na výstavbu tohto typu elektrární.
Záujem o budovanie veterných parkov je veľký zo strany domácich aj zahraničných investorov, čo je však pre súčasné obdobie vo vývoji výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov typické – ešte stále narážajú na problémy pri vydávaní povolení a nedostatočnú legislatívnu podporu. A to je vzhľadom na fakt, že Slovensko využíva len šestinu zo svojho potenciálu, viac ako zarážajúce.
Mgr. Simona Petránska
Foto: Dano Veselský
Autorka je environmentalistka a pracuje v spoločnosti Ekos plus, s. r. o.
Použité internetové stránky a literatúra:
http://www.economy.gov.sk/index
http://www.ozeport.sk/sk/sk.htm
Šoltés, J., Randa, M.: Výroba elektriny
z biomasy, Slovenská energetická agentúra, 2005, s. 2 – 10.
Bodonská L., Repaská P.: Potenciál využívania obnoviteľných zdrojov energie a štátna podpora zo strany Slovenskej republiky. In: Acta Montanistica Slovaca 2/2007, s. 241 – 244.
