Aupark versus Mirage
Do dôchodku mám ešte naozaj ďaleko, ale pamätám si časy, keď centrum Žiliny ovládala akási letargia neskorého socializmu. Áno, fungovali tam obchodíky na námestí Dukla a nakupovať sa chodilo do Prioru alebo na Masaryčku. Inak boli domy v centre centrovatom na Hornom a Dolnom vale obývané menej majetnými spoluobčanmi. Obvykle v nedeľu, keď sme išli z kostola, sa uličkami šíril sladkastý spálený pach, keď sa z kostí varilo mydlo.
Porevolučné roky priviali do centra nespočetné množstvo malých butikov, ktoré vznikali a zanikali spolu so svojimi malými pútačmi. Žilinské uličky sú ešte aj dnes naozaj prepútačované. Potom prišla éra nákupných centier, ktoré z historického centra odviali zákazníkov. A napokon sme sa prepracovali až k osvieteným investorom, ktorí mali spásonosnú myšlienku: Keď obchodné centrum, tak priamo v srdci mesta. Tak Žilina prišla k dvom skvostom.
Žilinský Aupark, taký mladý, a akú má za sebou pohnutú históriu! Táto stavba pohla snáď každým súdnym Žilinčanom. Pravda je taká, že poniektorí kompetentní nepohli ani brvou. Tak doprostred námestia, ktoré malo svoju primeranú mierku a pekný parčík na jednom konci, padla obrovská škatuľa. Tam, kde naozaj osvietený investor mohol vybudovať rozsiahlu podzemnú garáž a na povrchu nové pľúca Žiliny, ktoré by hádam aj celé storočia mohli niesť jeho meno, je dnes monštrum, ktorému sa na meno nedá prísť. Žilinský Aupark. Ešte že hneď vedľa dodýchava krásna budova bývalej tržnice zo štyridsiatych rokov minulého storočia. Možno sa raz aj rozpadne a namiesto efektnej rekonštrukcie, na ktorej by si zgustol nejeden európsky architekt, postavia nové krídlo nákupného centra. Nie som si istá, či niekto od dravého investora cez skúseného architekta až po kompetentného na úrade má súdnosť väčšiu ako svoju peňaženku.
 |
 |
| Posledná úroveň Mirage ešte potrebuje dotvoriť |
Pôvodný priestor námestia úplne stratil charakter |
Vzdušnou čiarou je to pár desiatok metrov od ďalšej modly konzumu. Mirage. Je to naozaj zázrak, že konečne sa našiel investor, ktorý rozdrobené palacinkárne, predajne všeličoho a neupravené parkovisko dokázal zjednotiť a vytvoriť ku farskému kostolu kontrapunkt hodný dvadsiateho prvého storočia. Ak nás hnevá developerská arogancia, tak aj tu padla za obeť historická budova fary (kde jej tehly teraz sú…). Je to o to smutnejšie, že na jej mieste dnes nestojí nič, iba dlažba pred vstupom do zázračného sveta. Na druhej strane, keď ponecháme bokom funkčné a historické súvislosti (Chic!), nákupné centrum Mirage sa krásne leje zvrchu kopca, popri farských schodoch až na Hlinkovo námestie. Vôňa kávy, fastfoodu a nových vecí vtiahne krehké duše a vlečie ich šiestimi úrovňami lákadiel. Ak sa odvážite prísť autom a zaparkovať v garáži, pri prvej návšteve vás pred odchodom celkom určite ešte čaká dobrodružná cesta hľadania svojho štvorkolesového tátoša. Niet nad priestorovú logistiku v zákutiach urbanizmu historického jadra.
Dva veľké plusy by mohol Mirage ešte získať. Napokon, ešte nie je neskoro. Prezentácia historických archeologických nálezov Žilinského hradu by si zaslúžila ruku skúseného architekta – pamiatkara z praxe, ktorý má kolegu dobrého grafika. A neviem presne, čo sa chystá na najspodnejšej obchodnej úrovni pri východe na Hlinkovo námestie, ale verím, že to budú kaviarne a príjemné reštaurácie so šarmantnou ponukou ľahkej stravy, aby rozveselili terasu pred nákupným centrom. A naozaj dúfam, že je tam dobrý spád do kanalizácie.
 |
 |
| Vstup do OC Mirage | Vstup do žilinského Auparku |
Nie som proti nákupným centrám. Nie som proti búraniu v historickom jadre, ak má naozaj zmysel a nie je to len plezír. Som za to aby, sa dnes stavalo „dnešne“ a nie desne. Som za to, aby boli ľudia menej konzumní a viac rozumní. Platí to aj pre investorov. Takže, keď už si mám vybrať, tak Mirage.
P.S: Mimochodom, na Hlinkovom námestí kedysi stával žilinský pivovar… Hneď vedľa bufetu, čo nápadne pripomína bratislavký Kikirík.
Ing. arch. Mária Nováková
autorka je redaktorka časopisu ASB
–>–>
