Vo východoslovenskom okresnom meste Trebišov sa musia obyvatelia pripraviť na zmeny v doprave, ktoré sa budú týkať dvoch mostov – nadjazdov.
Aj napriek tomu, že obnovu železničného uzla Žilina sprevádzali udalosti ako pandémia COVID-19 a vypuknutie vojny na Ukrajine, podarilo sa tento projekt dokončiť v dohodnutom termíne. A to aj napriek nedostatku potrebných stavebných materiálov a skokovému nárastu ich cien. O tom, ako sa to dá, nám do podcastu Na betón prišli porozprávať Ing. Ľubomír Goňo, riaditeľ projektového tímu a Ing. Ladislav Mokošák, zástupca riaditeľa projektového tímu spoločnosti Strabag.
Historický park pri neskorobarokovom kaštieli Machatka v Senici patrí medzi významné pamiatky mesta a už desaťročia tvorí súčasť areálu Záhorskej galérie Jána Mudrocha. Pripravovaná revitalizácia má zachovať jeho historický charakter a zároveň priniesť obyvateľom kvalitnejší verejný priestor na oddych, kultúrne aktivity či prechádzky. Projekt sa teraz posúva do ďalšej fázy.
Dúbravka patrí medzi mestské časti, ktoré kombinujú dobrú dostupnosť do centra s blízkosťou prírody. Práve v lokalite pri obratisku električiek a neďaleko lesných plôch pripravuje spoločnosť Bencont nový bytový dom Zelka. Projekt, ktorý pôvodne vznikal ako ubytovacie zariadenie, prešiel úpravami a aktuálne počíta so 43 bytovými jednotkami.
Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vyhlásila verejné obstarávanie na zhotoviteľa projektovej dokumentácie tunela Karpaty na pripravovanej diaľnici D4 v rámci severného obchvatu Bratislavy. Informoval o tom na sociálnej sieti minister dopravy Jozef Ráž, ktorý zároveň kandiduje na primátora hlavného mesta.
Nádvorie Pistoriho paláca na Štefánikovej ulici v bratislavskom Starom Meste sa za pol roka zmenilo na nepoznanie. Desiatky rokov starý asfalt nahradila dlažba, pribudlo tienenie, lavička pozdĺž steny, pitná fontánka, zeleň a sochy.
Nedostatok ubytovacích kapacít patrí medzi problémy, ktoré môžu ovplyvniť dostupnosť stredoškolského vzdelávania v menších mestách. Žiar nad Hronom preto pripravuje projekt nového internátu, ktorý má pomôcť školám prilákať študentov aj zo vzdialenejších regiónov.
Ceny nehnuteľností určených na bývanie na Slovensku rástli aj v druhom štvrťroku, ale pomalším tempom ako v úvode roka. V porovnaní s prvým štvrťrokom boli vyššie o 1,2 %, čo znamená nárast priemernej ceny o 36 na 3 041 eur za štvorcový meter. Medziročný rast sa spomalil na 9,5 %. Vyplýva to z aktuálnych štatistík, ktoré v utorok zverejnila Národná banka Slovenska (NBS). V prvom štvrťroku bol medzikvartálny rast cien realít 3,4 % a medziročný 11,3 %.
Projekt Rakyta v bratislavskej Devínskej Novej Vsi postupne mení bývalé poľnohospodárske pozemky na novú mestskú štvrť s dôrazom na bývanie, zeleň a občiansku vybavenosť. Development od spoločnosti Lucron sa rozvíja po etapách, pričom do územia prinesie stovky nových bytov aj verejné priestory. Aktuálne developer spustil predaj ďalších bytových domov a zároveň pokračuje v príprave ďalšieho rozšírenia projektu.
Koniec školského roka sa v segmente stavebníctva a technických zariadení budov (TZB) nenesie len v znamení odovzdávania vysvedčení, ale aj bilancovania reálnych skúseností z terénu. Príkladom úspešného prepojenia teoretického vzdelávania s praxou je dlhodobý program Akadémia praxe pod záštitou spoločnosti KLIMAK. Školský rok 2025/2026 priniesol nielen silnú generáciu talentov, ale pre viacerých absolventov znamená aj priamy štart profesionálnej kariéry.
Od roku 2010 sa pustil do budovania vlastnej developerskej spoločnosti Corwin, ktorá sa prepracovala medzi najvýznamnejšie nielen na Slovensku. Blumental v širšom centre Bratislavy, Einpark offices, prvá uhlíkovo neutrálna kancelárska budova v našom regióne či moderný bytový development Guthaus. V neposlednom rade náročný, ambiciózny projekt Palma, no i výrazná expanzia do Slovinska a Českej republiky.
Diskusia o budúcnosti ŽST Bratislava filiálka sa často zužuje na otázku, či majú byť koľaje a nástupištia na povrchu, nad povrchom na estakáde alebo pod povrchom. Takéto zjednodušenie je však zavádzajúce. Filiálka nie je samostatný mestský projekt oddelený od modernizácie železničného uzla Bratislava. Je jedným z kapacitných prvkov toho istého uzla, ktorý má v budúcnosti zvládnuť prímestské, regionálne, diaľkové, vysokorýchlostné aj nákladné vlaky. Ak do tejto rovnice vstupuje vysokorýchlostné napojenie (VRT), nemení sa tým počet uzlov. Stále existuje len jeden uzol Bratislava. Mení sa iba zaťaženie uzla, jeho funkcia a nároky na kapacitu.