železnice

Antikoro, sklo, hliník, oceľ v podobe odvážnych veľkorozponových konštrukcií, rozmerných sklenených tabúľ a čistých technicistických línií pretekajúcich mohutným priestorom. Novodobý letiskový terminál je takmer všade oslavou prísne funkčnej architektúry, ktorej však nechýba estetický rozmer s ambíciou preletu ponad krajinu. Symbolický vstup do mesta je metaforou maximálnej účelnosti, ktorá už ani zďaleka nie je len miestom registrácie pasažierov. Je to aj nákupné centrum s mohutným pohybom ľudí. Aj tieto idey sa objavili v novom termináli Letiska M. R. Štefánika v Bratislave, ktorý má za sebou prvý mesiac prevádzky.

Projekty a realizácia modernizácie železničných koridorov na Slovensku za posledné roky stratili potrebnú dynamiku a už vôbec ich nemožno porovnávať so stavbami v cestnej infraštruktúre.

Pre spoločnosť Doprastav, a. s., zameranú na výstavby ciest, diaľnic a mostov ostávali železničné stavby dlhé desaťročia nedotknutým segmentom. Prvá väčšia stavba tohto typu Bratislava UNS – hranica SR/Rakúsko sa realizovala v 80. rokoch minulého storočia. Stálym aktívnym účastníkom v budovaní tohto segmentu sa spoločnosť stala po začatí modernizácie hlavných železničných ťahov Slovenska, konkrétne úseku Rača – Trnava v roku 2002.

Železničná doprava na Slovensku je v porovnaní s rozvojom cestnej siete v úzadí. Potrebu investícií do modernizácie železničnej infraštruktúry, ako aj potrebu osvety železničnej a mestskej koľajovej dopravy neustále zdôrazňuje generálny riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti REMING Consult, a. s., Ing. Slavomír Podmanický.

V Slovenskej republike je v súčasnosti osem prekladísk, v ktorých sa dá prekladať aspoň jeden druh intermodálnej prepravnej jednotky (IPJ). Termín prekladiská je použitý zámerne, keďže uvedené zariadenia nemožno s výnimkou terminálu v Dobrej (pri Čiernej nad Tisou) a Dunajskej Strede nazývať terminálmi intermodálnej prepravy.

Autobusový terminál v českom meste Hradec Králové patrí medzi najväčšie dopravné stavby uvedené do prevádzky v minulom roku. Opäť nezaprie rukopis hlavného architekta Patrika Kotasa takisto ako stanica metra Střížkov, napriek tomu je iná. Zavesená konštrukcia, sklenené fasády, oceľové prvky, oblúky a krivky. Symbolicky v strede diania visí tajomná guľa ako vypožičaná z vedecko-fantastických románov. V nadzemskej výške tu ustavične bdie oko dispečera.

S hornou Nitrou sa najčastejšie spája ťažba hnedého uhlia a najväčším zamestnávateľom v tejto oblasti sú Hornonitrianske bane Prievidza, a. s. Keďže pre budúci rozvoj regiónu v ktoromkoľvek smere je nutné zabezpečiť zamestnanosť, perspektíva sa našla v rozšírení ťažby hnedého uhlia v dobývacom priestore Nováky.

Príspevok sa zaoberá návrhom modernizácie žst. Púchov v rámci „modernizácie železničných tratí“ v zmysle medzinárodných dohôd AGC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach) a AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy) pri zohľadnení technických špecifikácií interoperability (TSI) európskeho železničného systému. Cieľom modernizácie je okrem zjednotenia prvkov infraštruktúry aj zvýšenie výkonnosti trate, zvýšenie maximálnej traťovej rýchlosti a ponúknutie vyššieho štandardu služieb a kultúry pre cestujúcu verejnosť.

V prvej časti článku sme priniesli základné informácie o podchodoch pre cestujúcich realizovaných v rámci modernizácie železničných tratí­ v sieti ŽSR. Otvorili sme témy, ktoré sa projektantom javia ako problematické z pohľadu legislatívy, návrhu a realizácie. Ďalej­ sme priniesli naše poznatky (vlastný monitoring), skúsenosti a možné technické riešenia vedúce k funkčnej a bezpečnej prevádzke­ podchodov­. V druhej časti sa zaoberáme ďalšími  témami so špecifickými problémami.

Cestujúca verejnosť Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) mohla donedávna podchody používať skôr vo vybratých železničných staniciach v intraviláne väčších miest, napríklad v Bratislave, Trnave, Trenčíne, Poprade, Košiciach a ďalších. Modernizácia železničných tratí v sieti ŽSR sa na Slovensku začala v roku 1997 výstavbou na úseku Bratislava-Rača – Trnava. Cieľom modernizácie je prestavbou zabezpečiť, okrem iného, zvýšenie terajšej najvyššej traťovej rýchlosti do rýchlosti 160km/h vrátane, čo predstavuje zvýšené nároky na bezpečnosť v obvode železničných staníc. Zvýšenie traťovej rýchlosti je hlavným kritériom na zriaďovanie podchodov vo všetkých železničných staniciach. Zariadenia na prepravu cestujúcich tak budú v rýchlikových aj nerýchlikových staniciach s malou až veľkou špičkovou frekvenciou cestujúcich.

Budovanie komunikácií predstavuje dôležitý aspekt rozvoja regiónov. Pritom ich výstavba vyžaduje nielen dostatok financií, ale predovšetkým úsilia. Najmä, ak ide o trasy vytvorené v náročnom teréne. Podobným príkladom je úsek diaľnice D3 medzi Hričovským Podhradím a Žilinou (Strážov). Približne desaťkilometrová trasa predstavuje jeden zo zaujímavých dokumentov súčasnej praxe výstavby ciest. Realizácia komunikácie si vyžiadala nepatrné obmedzenie verejnej dopravy a zvolené technológie umožnili minimalizovať čas výstavby vodorovnej konštrukcie aj napriek náročnému zakladaniu objektov. Na výstavbe diaľničného úseku sa podieľali tri realizačné spoločnosti – Doprastav (50 %), Váhostav-SK (30 %) a Strabag (20 %), ktoré na účely jeho vybudovania vytvorili Združenie Strážov. Vedúcim združenia bola spoločnosť Doprastav.

Slovenská republika sa zaviazala zmodernizovať trate zaradené do európskej železničnej siete na svojom území tak, aby vyhovovali­ technickým špecifikáciám interoperability (TSI) európskeho železničného systému. Cieľom modernizácie a rekonštrukcie je okrem zjednotenia­ parametrov prvkov infraštruktúry (zaťažiteľnosť mostov, priechodný prierez, elektrické napájanie, zabezpečovacie zariadenie­, dĺžka staničných koľají atď.) aj zvýšenie výkonnosti trate. Súčasťou piateho paneurópskeho železničného koridoru je aj trať č. 180 ako jeho vetva­ č. 5a (Bratislava – Žilina – Košice).

Letecká doprava na Slovensku zažila v ostatných rokoch nebývalý rozvoj, a to najmä vďaka príchodu nízkonákladových leteckých prepravcov. Na letisku M. R. Štefánika v Bratislave v súčasnosti prebieha rozsiahla rekonštrukcia, modernizácia a výstavba nového terminálu, ktorý zodpovedá medzinárodným štandardom a vytvára podmienky na rozširovanie v prípade ďalšieho rozvoja leteckej dopravy v našej krajine. V súčasnosti síce letisko registruje útlm súvisiaci s hospodárskou situáciou, v budúcnosti by však aj vďaka obnove malo predstavovať významný dopravný uzol, najmä v segmente nízkonákladovej prepravy. Úlohu veľkého medzinárodného uzla v regióne naproti tomu stále predstavuje blízke viedenské letisko Schwechat, kde v súčasnom období rovnako prebiehajú stavebné práce súvisiace s rozširovaním terminálu.

Konštrukčné riešenie koľaje električkových tratí historicky prechádzalo, podobne ako v prípade železnice, rozličnými štádiami a vývojovými­ stupňami. Zásadnou odlišnosťou mestskej dráhy a klasickej železničnej trate je veľkosť nápravového tlaku, ktorý musí zvršok i spodok trate preniesť. Na tratiach ŽSR je zvislé statické zaťaženie na nápravu až 22,5 tony, zaťaženie mestských dráh je približne­ 11 až 12 ton. Hodnoty zaťaženia sú určujúce pre konštrukčnú skladbu komponentov trate.

Zaha Hadid je architektka, ktorá stále posúva hranice architektúry a dizajnu mesta. Svoj talent potvrdzuje aj v oblasti dopravných stavieb – koncom minulého roka uviedli v rakúskom Innsbrucku do prevádzky štyri lanové dráhy podľa návrhu tímu Zaha Hadid Architects. Aj keď nejde o významovo veľké stavby, Zaha Hadid ich povýšila na šperky v kontexte mesta a horskej krajiny.