železnice

Trať v medzistaničnom úseku Devínska Nová Ves – Zohor je súčasťou IV. medzinárodného železničného koridoru Berlín – Praha – Kúty – Bratislava – Štúrovo – Budapešť – Konstanca – Istanbul. Cez územie Slovenska prechádza v dĺžke 210 km. V roku 2000 podpísali generálni riaditelia Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) a Českých dráh (ČD) Memorandum o modernizácii železničného spojenia Praha – Bratislava. Predstavitelia oboch železníc sa zaviazali zvýšiť traťovú rýchlosť pre osobnú dopravu na 160 km/h a pre nákladnú dopravu na 120 km/h. Memorandum bolo východiskom modernizácie koridoru č. IV na Slovensku.

V roku 2002 sa začala projektová príprava ďalšieho úseku železničného koridoru Bratislava – Žilina – Košice z Nového mesta nad Váhom do Púchova. Prvý stupeň projektu, dokumentácia na územné rozhodnutie (DUR), sa týkal ešte celku, teda celých 60 km. DUR mala vychádzať z pôvodnej technickej štúdie z roku 1995, ale hneď v úvode projektovania sa ukázalo, že napríklad trasa a lokalizácia cestných mimoúrovňových krížení sa nedajú dodržať. Navyše, nikto nezabezpečil, aby sa budúca modernizovaná trať preniesla do územných plánov miest a obcí.

Dopravná politika Európskej únie definuje železničnú dopravu ako takzvanú zelenú dopravu, teda najekologickejší spôsob prepravy. Tieto definície sú upravené napríklad v Bielej knihe z roku 2011, kde sú stanovené ambiciózne priority železničnej dopravy. Ich napĺňanie má nielen vytvoriť jednotný európsky dopravný priestor a efektívnu dopravnú sieť, ale aj nastaviť také podmienky, aby železničná doprava tvorila nosný systém pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti.

Mestské štruktúry výrazne ovplyvňuje rozvoj všetkých druhov dopravy. Ak sa zachová primeraná rovnováha medzi jednotlivými prvkami prepravy, pričom prioritu priradíme doprave osôb, organizmus miest vie v dostatočnej miere negatíva, sprevádzajúce jej rozvoj, vstrebať a zachovať si zodpovedajúcu kvalitu. Ak nedokážeme primeraným spôsobom reagovať, nastávajú disproporcie, ktoré sa len veľmi ťažko eliminujú.

Dňa 4. marca 2012 bola spustená plná prevádzka zriaďovacej stanice Žilina – Teplička. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby nešlo o stavbu, ktorá sa dočkala svojho plnohodnotného uvedenia do prevádzky po viac ako 50 rokoch predprojektovej a projektovej prípravy a po viac ako 35 rokoch od začatia stavebných prác.

V roku 1994 sa Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) pripojili k projektu transeurópskych multimodálnych koridorov. Cez územie Slovenskej republiky prechádzajú koridory č. IV, V a VI. História ich modernizácie sa začala písať v roku 2000, keď sa začalo aj s výstavbou trate na V. koridore v úseku Cífer – Trnava. Možno konštatovať, že táto stavba naštartovala proces modernizácie slovenských železničných koridorových tratí.

Železničný traťový úsek Žilina – Čadca je súčasťou európskej magistrály C-E 40 a na základe dohôd patrí medzi európske koridory úrovne VI. Z tohto začlenenia do medzinárodnej siete kombinovanej dopravy vyplynula potreba modernizácie nielen samotnej železničnej trate, ale celej dopravnej infraštruktúry tak, aby zodpovedala požiadavkám prijatým v rámci európskych dohôd AGC a AGTC.

Úsek železničnej trate Púchov – Považská Bystrica je súčasťou 1. etapy stavby modernizácie železničnej trate Púchov – Žilina, ktorá leží na koridore č. Va. Etapa č. 1 bola v stupni dokumentácie pre stavebné povolenie rozdelená na dve samostatné časti a traťový úsek Púchov (mimo železničnej stanice) – Považská Bystrica (mimo železničnej stanice) tvorí samostatnú stavbu.

Belgické mesto Liège vo Valónsku má bohatú históriu. Mnohé stáročia bolo kultúrnou, náboženskou a obchodnou križovatkou. V súčasnosti je okrem iného významným uzlom európskej vysokorýchlostnej železničnej siete TGV, ktorá spája Belgicko, Francúzsko, Anglicko a Nemecko. A to aj vďaka novej budove stanice od španielskeho architekta Santiaga Calatravu. „Predstavil som si budovu bez fasád s vznášajúcou sa strechou, ponúkajúcou ochranu pred večne prítomným dažďom typickým pre belgické zimy,“ opisuje projekt architekt.

Neustály nárast podielu cestnej prepravy na prepravnom trhu v Európe znižuje mobilitu a spomaľuje trvalo udržateľný rozvoj. Jednou z alternatív, ako nahradiť cestnú prepravu vo vnútrozemských štátoch, je kombinovaná doprava, teda využitie environmentálne akceptovateľnej železničnej a vodnej dopravy spolu s flexibilnou cestnou dopravou. Intermodálna preprava, ktorej súčasťou je kombinovaná doprava, sa stáva jedným z nosných systémov prepravy na zabezpečenie jej udržateľného rozvoja.

Železničná trať Nové Mesto nad Váhom – Púchov je súčasťou V. európskeho koridoru. Modernizácia v časti úseku Trenčianska Teplá – Ilava – Beluša sa začala v novembri 2009 a predpokladaný čas výstavby je 48 mesiacov.

Modernizácia existujúcej dvojkoľajovej železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce v železničnom km 100,500 – 118,200 na traťovú rýchlosť do 160 km/h sa začala v septembri 2009. Je súčasťou I. a II. etapy komplexnej rekonštrukcie železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov.

Príspevok sa zaoberá modernizáciou železničnej trate na úseku železničná stanica Trenčianska Teplá až po železničnú stanicu Beluša v zmysle medzinárodných dohôd AGC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach) a AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy) pri zohľadnení technických špecifikácií interoperability (TSI) európskeho železničného systému. Cieľom modernizácie je okrem zjednotenia prvkov infraštruktúry, zvýšenia bezpečnosti aj zvýšenie výkonnosti trate, traťovej rýchlosti a ponuka vyššieho štandardu služieb a kultúry pre cestujúcu verejnosť.

Príspevok sa zaoberá modernizáciou železničnej trate na úseku železničná stanica Trenčianska Teplá až po železničnú stanicu Beluša v zmysle medzinárodných dohôd AGC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach) a AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy) pri zohľadnení technických špecifikácií interoperability (TSI) európskeho železničného systému. Cieľom modernizácie je okrem zjednotenia prvkov infraštruktúry, zvýšenia bezpečnosti aj zvýšenie výkonnosti trate, traťovej rýchlosti a ponuka vyššieho štandardu služieb a kultúry pre cestujúcu verejnosť.

Južný kríž nie je len známe súhvezdie, ktoré pomáhalo námorníkom na južnej pologuli s orientáciou. Je to aj názov zrekonštruovanej vlakovej stanice a dopravného uzla v austrálskom Melbourne. Nachádza sa na triede Spencer Street na západnom konci hlavnej obchodnej štvrte oproti športovému štadiónu Docklands. Jeho futuristická strecha sa vlní medzi mrakodrapmi druhého najväčšieho mesta najmenšieho kontinentu sveta. Autorom tejto železničnej stanice je britský architekt Nicholas Thomas Grimshaw, ktorého rukami už prešlo mnoho významných projektov dopravných terminálov.