Železničná doprava má svoje nezastupiteľné miesto najmä pri prepravách, ktoré je vzhľadom na ich objem, rozmery nákladu, prepravné vzdialenosti a ďalšie charakteristiky výhodnejšie uskutočňovať po železnici ako po ceste. V rámci osobnej prepravy predstavuje železnica dostupný, rýchly, bezpečný, environmentálne a cenovo prijateľný druh dopravy spĺňajúci podmienku zabezpečenia dopravnej obslužnosti daného územia.
Od 7. marca je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby. Môžete si v ňom prečítať rozhovor s významným slovenským vedcom, doc. Andrejom Jaroševičom, ako aj konateľom spoločnosti STRABAG, Ing. Branislavom Lukáčom. Hlavnou témou časopisu je železničná doprava, v rámci ktorej je predstavená stratégia ŽSR na nasledujúce obdobie, modernizácia železničného uzla Žilina či optimalizácia medzistaničného úseku Devínska Nová Ves – Zohor. Informácie o najvýznamnejších problémoch na úseku diaľnice D1 Turany – Hubová nájdete v článku o komplexnom riešení dopravy v tomto úseku prostredníctvom tunela Veľká Fatra.
Verejná dopravná sieť v Rijáde je v súčasnosti najväčším projektom rozvoja mestskej dopravy vo svete. K dielu prispeli aj Gerber architekti a Snohetta architekti, ktorí sú nemenej známi ako už spomínaný ateliér Zaha Hadid. Všetkým projektom zapojeným do architektonickej súťaže vládne myšlienka udržateľného urbanizmu, inšpirácia miestnou kultúrou a prírodou.
Modernizovaním úseku trate Krompachy – Kysak dosiahneme potrebné parametre vyplývajúce z uzavretých dohôd AGC a AGTC, zvýši sa traťová rýchlosť, priestorová priechodnosť, únosnosť železničného spodku, kultúra, komfort, bezpečnosť cestujúcich a prevádzky. Zníži sa negatívny vplyv na obyvateľstvo a zlepší sa životné prostredie.
Rijád leží uprostred púšte, no napriek tomu je to prosperujúca, rýchlo sa rozvíjajúca aglomerácia. Moderné veľkomesto je politickým i ekonomickým centrom Saudskej Arábie a počet jeho obyvateľov sa rýchlo zvyšuje. V roku 1935 mal Rijád iba 30-tisíc obyvateľov, dnes je to už viac ako 5 miliónov. Práve preto narastajú aj nároky na dopravnú infraštruktúru. Architektonické súťaže prilákajú celosvetovo známe osobnosti architektúry. Ide o prestíž, význámné referencie aj lukratívne projekty zároveň. Zapojil sa aj ateliér známej Zahy Hadid, ktorý navrhol stanicu vo finančnej štvrti kráľa Abdullaha.
Letné olympijské hry v Londýne sa niesli v znamení ekologickej aj ekonomickej šetrnosti. Napriek tomu, že bol hlavný štadión rozoberateľný a strelnica dokonca len nafukovacia, Londýn ukázal, že vie aj pekne utrácať. Spoločne s leteckou spoločnosťou Emirates Airlines vybudoval a financoval novú lanovú dráhu cez rieku Temža vo východnej časti Londýna. Pôsobivý prvok londýnskej panorámy a predovšetkým veľká turistická atrakcia stála okolo 60 miliónov libier.
Saint-Nazaire je prístavné mesto v západnom Francúzsku, ktoré leží na rieke Loire. Mesto ťaží z dlhej tradície stavby lodí a rybolovu a stále sa rozrastá. Hlavným dopravným uzlom v meste je stanica Saint-Nazair a priľahlá stanica pre vysokofrekvenčné autobusové trasy. Nové spracovanie autobusovej stanice a nový most cez železničnú trať má na svedomí architektonické štúdio Tetrarc Architecture.
„S rozširovaním parkovacích miest budeme schopní zabezpečiť dostatok parkovacích miest pre všetkých návštevníkov, pacientov a našich zamestnancov,“ hovorí Dr. Dirk Tenzer, vedúci rozvoja podnikania na Univerzitnej klinike v Bonne. Nové parkovacie domy odbremenia tak obyvateľov, ako aj okolie Venusbergu a prispejú k zlepšeniu dopravnej situácie v areáli kliniky.
Výstavba Tianjin West Railway Station v Číne z dielne ateliéru Gerkan, Marg and Partners Architects (gmp) trvala dva a pol roka. Nový dopravný uzol, ktorý sa nachádza asi 130 km juhozápadne od Beijning slúži ako zastávka na rýchlostnej linke medzi Pekingom a Šanhajom. Zároveň spája rozličné regionálne trasy a privádza ich do podzemnej siete. Úlohou tejto železničnej dráhy je spojiť komerčnú zónu na severe so starým centrom mesta na juhu, premostiť cesty a rieky v tomto meste, kde žije 12 miliónov obyvateľov.
Rozšírenie letiska pri Montevideu, hlavnom meste Uruguaja, sa zrealizovalo už v roku 2009. Jeho elegantný tvar a celkové riešenie sú však dokonale nadčasové. Nedávno letiskovú halu od svetoznámeho uruguajského rodáka Rafaela Viñolyho, ktorá je neprehliadnuteľná vďaka svojej veľkolepej, a pritom krehko pôsobiacej streche s oceľovou konštrukciou, ocenili porotcovia prestížnej architektonickej súťaže Architizer A+ Awards cenou v kategórii Transport.
Tak trochu ako brány do iných vesmírnych dimenzií vyzerajú nové diaľničné odpočívadlá v Gruzínsku. Ich autorom je slávne berlínske architektonické štúdio J MAYER H. Architects, ktoré má vo svojom portfóliu napríklad aj obriu drevenú konštrukciu Metropol Parasol v Seville. Prvé dve masívne betónové odpočívadlá už stoja v blízkosti gruzínskych miest Gori a Lochini a ďalších osemnásť podobných stavieb ešte čaká na postavenie. Slúžiť budú cestujúcim na diaľnici medzi Azerbajdžanom a Tureckom.
Železničná trať Nové Mesto nad Váhom – Púchov je súčasťou V. európskeho koridoru. V novembri 2009 sa začala modernizovať časť na úseku Trenčianska Teplá – Ilava – Beluša. Hlavnou úlohou modernizácie trate na traťovú rýchlosť do 160 km/h je umožniť lepšiu prístupnosť k Transeurópskej dopravnej sieti a dopravnej sieti susediacich štátov. Stavba musí po realizácii spĺňať požiadavky na zaistenie interoperability európskeho železničného systému v zmysle zákona č. 164/1996 Z. z. o dráhach.
Trať v medzistaničnom úseku Devínska Nová Ves – Zohor je súčasťou IV. medzinárodného železničného koridoru Berlín – Praha – Kúty – Bratislava – Štúrovo – Budapešť – Konstanca – Istanbul. Cez územie Slovenska prechádza v dĺžke 210 km. V roku 2000 podpísali generálni riaditelia Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) a Českých dráh (ČD) Memorandum o modernizácii železničného spojenia Praha – Bratislava. Predstavitelia oboch železníc sa zaviazali zvýšiť traťovú rýchlosť pre osobnú dopravu na 160 km/h a pre nákladnú dopravu na 120 km/h. Memorandum bolo východiskom modernizácie koridoru č. IV na Slovensku.
V roku 2002 sa začala projektová príprava ďalšieho úseku železničného koridoru Bratislava – Žilina – Košice z Nového mesta nad Váhom do Púchova. Prvý stupeň projektu, dokumentácia na územné rozhodnutie (DUR), sa týkal ešte celku, teda celých 60 km. DUR mala vychádzať z pôvodnej technickej štúdie z roku 1995, ale hneď v úvode projektovania sa ukázalo, že napríklad trasa a lokalizácia cestných mimoúrovňových krížení sa nedajú dodržať. Navyše, nikto nezabezpečil, aby sa budúca modernizovaná trať preniesla do územných plánov miest a obcí.
Dopravná politika Európskej únie definuje železničnú dopravu ako takzvanú zelenú dopravu, teda najekologickejší spôsob prepravy. Tieto definície sú upravené napríklad v Bielej knihe z roku 2011, kde sú stanovené ambiciózne priority železničnej dopravy. Ich napĺňanie má nielen vytvoriť jednotný európsky dopravný priestor a efektívnu dopravnú sieť, ale aj nastaviť také podmienky, aby železničná doprava tvorila nosný systém pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti.
