železnice

S prívlastkom najväčšej križovatky európskych železničných ciest sa v Berlíne nad Sprévou tiahne nová Hlavná stanica. Nemá však iba medzinárodnú transportnú funkciu. Vystupuje súčasne ako symbol zjednotenia a prepojenia, a to priamo v meste, ktoré dlhé roky pred pádom komunizmu nedelila iba fiktívna železná opona, ale reálny betónový múr. Po jeho zborení sa Nemecko ocitlo v novej politickej, ale aj infraštruktúrnej situácii. Budova bývalej stanice Lehrter Bahnhof sa nachádzala na dôležitom priesečníku mnohých dopravných spojení, no rastúce požiadavky dynamickej spoločnosti si vynútili realizáciu moderného železničného komplexu. Nová berlínska Hlavná stanica je jedným z míľnikov prebiehajúcej európskej integrácie a zároveň dômyselnou symbiózou architektonického riešenia a denného svetla.

Modernizácia železničnej stanice Brunovce bola podľa harmonogramu výstavby poslednou ucelenou časťou stavby (UČS 21) s názvom ŽSR, Modernizácia železničnej trate Trnava – Nové Mesto nad Váhom, žkm 47,550 – 100,500 pre traťovú rýchlosť do 160 km/h, II. etapa, a pre stanicu znamenala prestavbu na zastávku.

Príprava projektu TEN-T (Trans European Network for Transport) prebieha v Bratislave intenzívne už od roku 2007. Jeho cieľom je zvýšiť interoperabilitu železničnej siete a integrovať Bratislavu do európskej železničnej siete vybudovaním železničnej osi Paríž – Štrasburg – Štutgart – Viedeň – Bratislava/Budapešť na vysoko výkonnú trať pre osobnú a nákladnú dopravu. Železničná trať na území mesta Bratislava bude zároveň plniť aj funkcie vnútromestskej hromadnej dopravy, zabezpečujúc prepravu obyvateľov mesta do mestskej časti Petržalka a z nej.

Pracovníci musia používať pri stavebnych prácach vhodné rukavice, ochranu zraku a hlavy. Výstavba železničných koridorov na Slovensku pokračuje a naberá ďalej na obrátkach. Pri porovnaní finančných objemov prestavaných prác alebo dĺžky zrealizovaných úsekov je už dnes evidentné, že modernizácia železničných tratí dobieha výstavbu diaľnic. V decembri tohto roka sa ukončí modernizácia železničnej trate Piešťany – Nové Mesto nad Váhom pre traťovú rýchlosť 160 km/h.

Trasa C pražského metra sa nedávno predĺžila o tri nové stanice – Střížkov, Prosek a Letňany. Autorom návrhu najvýraznejšej z nich, ktorá ešte pred otvorením získala prezývku veľryba, je architekt Patrik Kotas. Ide o stanicu metra Střížkov.

Neďaleko Šanghaja sprístupnili začiatkom mája najdlhší most na svete. Most na východnom pobreží Číny vedie ponad záliv Hangzhou. Konštrukcia tohto visutého mosta je skutočne impozantná – jeho dĺžka je neuveriteľných takmer 36 kilometrov a rozpon medzi dvoma najvzdialenejšími podperami je úctyhodných 448 metrov. Most spája dva regióny – Šanghaj a Ningbo a skracuje vzdialenosť ich dopravného spojenia o 120 km.

Mnoho urbanistov tvrdí, že dopravným stavbám chýba mestotvorný charakter, no tvorba Patrika Kotasa túto tézu popiera. Preto sme sa naňho obrátili s otázkami týkajúcimi sa dopravných stavieb a ich začlenenia do miest.

Železničná stanica Poprad – Tatry získala svoju úplnú podobu. Jej nové nástupiská a podchody slávnostne otvorili 26. septembra, vďaka čomu sa podľa generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Dalibora Zeleného zvýšila prejazdná rýchlosť, bezpečnosť dopravy a podarilo sa urobiť stanicu bezbariérovou. „Celkové náklady predstavujú 858 miliónov slovenských korún, z čoho 75 % tvorili prostriedky štrukturálnych fondov Európskej únie a 25 % prostriedky zo štátneho rozpočtu,“ povedal pre ASB Ing. Petr Magera, projektový manažér spoločnosti TCHAS, spol. s r. o., ktorá je vedúcim členom Združenia Poprad – Tatry.

Okrem letísk, ktoré si nachádzajú svoje miesto na stránkach časopisov i v debatách architektov, sa ostatné súčasné dopravné stavby či brány do miest, najmä vo veľkomestách s dlhou históriou, väčšinou nepovažujú za hodné reprezentácie. V Kodani, meste so skvelou súčasnou architektúrou, sa v najužšom výbere významných stavieb popri Čiernom diamante – Kráľovskej knižnici od Schmidt, Hammer a Lassen z roku 1999 spomína aj zaujímavý trajektový terminál spoločnosti DFDS od ateliéru 3XNielsen.

Počas uplynulého roku mal stavebný úsek obrat 6,2 miliardy českých korún, čo predstavuje udržanie dlhodobého medziročného rastu na úrovni 26 percent. Stavebný export bol 1,72 miliardy českých korún. Tohto roku sa chce v exporte priblížiť 3 miliardám a celkovým obratom presiahnuť hranicu 8 miliárd českých korún. Reč je o spoločnosti TCHAS, spol. s r. o., ktorá svoju pozíciu veľkého hráča posilnila nedávnym začlenením do francúzskej stavebnej skupiny EIFFAGE. Čo je však na tomto mieste ešte dôležitejšie, TCHAS aj na Slovensku realizuje veľké dopravné stavby a aj o nich sme sa porozprávali s novým generálnym riaditeľom a konateľom spoločnosti TCHAS, spol. s r. o., Ing. Jaroslavom Pacltom.

Veľkokapacitná, spoľahlivá, rýchla, komfortná, bezpečná a ekologická. Také sú výhody modernej železničnej dopravy. Súčasná vláda SR však určila iné priority – výstavbu ciest. Inými slovami, železnice na Slovensku sú odkázané na súboj s nedostatkom financií. A to je naplánovaná ich komplexná modernizácia, aby boli kompatibilné so železničnými traťami krajín Európskej únie.

Doprava 11-miliónovej metropoly São Paulo si zaslúži obdiv nielen jej gigantickými rozmermi a hustotou, ale aj detailmi – napr. dizajnom autobusových zastávok. Projekt zastávok od ateliéru Barbosa & Corbucci Arquitetos Associados, špecializujúceho sa na dopravné stavby a najmä na letiská, je súčasťou reformy systému hromadnej dopravy prebiehajúcej od roku 2001. Vedeli by sme sa s reformou hromadnej dopravy v našich, v porovnaní so São Paulom nepatrných mestách popasovať s rovnakou vervou aj my? Ostal by priestor aj na dizajn malej mestskej architektúry?

Dôkazom toho, že na Slovensku máme odborníkov na prekonávanie ťažkého terénu pri výstavbe ciest či železničných tratí, sú ich početné zákazky v zahraničí. Takouto spoločnosťou je napríklad Skanska BS. Napriek jej početným zákazkám v zahraničí zostáva prianím do budúcnosti, aby aj na domácom, prevažne hornatom teréne uplatnila svoje know-how pri výstavbe ciest v oblasti razenia tunelov.

Väčšie európske mestá sa viac či menej úspešne pasujú s nárastom automobilovej dopravy a jeho negatívnymi dôsledkami. Prioritami býva väčšinou posilnenie MHD, bicyklovej a pešej dopravy, obmedzené využitie osobného automobilu podporené zriaďovaním hromadných parkovísk pri vstupoch do mesta a organizáciou prestupov medzi rôznymi druhmi dopravných prostriedkov. Realizácia 3. linky električky v aglomerácii mesta Grenoble v juhovýchodnom Francúzsku, ktorá je počtom obyvateľov porovnateľná s Bratislavou a odvaha, s akou sa samospráva postavila k riešeniu dopravnej problematiky na mestských bulvároch, môže byť zaujímavým príkladom pre hlavné mesto a väčšie mestá na Slovensku.