zelená strecha

Pri novostavbách a verejných budovách majú stavebné firmy s využitím vegetačných striech už dostatok skúseností. Ako je to s ich využitím pri obnove starších panelových bytových domov?

Každý rok priemerné teploty rastú. Každý deň sa u nás zastavia niekoľko ha plochy. Ako bojovať so vznikajúcimi tepelnými ostrovmi a ako ochladiť nielen interiér svojho domu alebo kancelárie, ale pozitívne ovplyvniť aj celé svoje okolie?

Oproti ostatným halovým objektom, nad ktorými sa vzduch ohrieva až na teplotu 80 °C, dokáže LIKO-Vo znižovať vyžarovanie tepla a ochladzovať svoje okolie až o 10 °C. „Bežné haly, ktoré sú opláštené štandardnými materiálmi, generujú ohromné množstvo tepla a pôsobia ako radiátory, upozorňuje Libor Musil, zakladateľ spoločnosti LIKO-S.

Urbanisti i obyvatelia miest dnes volajú po zelených plochách v mestskej zástavbe. Kým tradičné intenzívne a extenzívne vegetačné strechy vyžadujú statické posudky, systém Urbanscape, ktorý využíva vo vrstve substrátu ľahkú minerálnu vlnu, je možné nainštalovať bez expertízy za pár hodín na novostavby aj na prevažnú väčšinu starších budov.

„Som architekt a zároveň sa zaoberám stavebnou činnosťou. Celý svoj profesijný život sa venujem najmä strechám. Zákazníci sa ma často pýtajú, či aj pri nich existujú nejaké trendy a novinky. V tomto seriáli sa preto s vami rád podelím o svoje poznatky.“ Ing. arch. Ján Briežnik

Balvan, kus nepravidelnej skaly obrastený zeleňou – tak pôsobí nezvyčajný dom od ateliéru X ARCHITEKTEN na prvý pohľad. Je tak prirodzene vložený do prostredia krajiny, že si ho z viacerých pohľadov vôbec nevšimnete. Navyše, architekti kus záhrady, ktorý zobrali z pozemku kvôli stavbe, umiestnili na strechu domu. Je teda dokonale zamaskovaný zeleňou.

Dom, ktorý si vďaka mokradi na streche sám čistí vodu, sa stal zároveň víťazom v kategórii Stavba. Unikátna stavba púta pozornosť kvetinovou strechou, ktorá slúži aj ako koreňová čistička vody. Dom je postavený v pasívnom štandarde, využíva vlastné obnoviteľné zdroje energie a svojou existenciou nijako nezaťažuje okolie.

Tento dom pôsobí z ulice drobným dojmom, klame však telom. Stačí prejsť do záhrady a pred nami sa objaví sebavedomá vila, ktorá svojim obyvateľom poskytuje krásny panoramatický výhľad na okolie.

Strecha ani zďaleka nemusí byť len škridla nad drevenicou či krytina na šikmej streche idylického domčeka. Súčasnosť má aj mnohé ďalšie prejavy využitia striech, ktoré rozvíjajú jej rozmanitosť. Zelená a inteligentná strecha, ale aj krytiny so zámkovým systémom – to sú inšpiratívne príklady striech zo Slovenska, ktoré spoluurčujú aktuálne trendy. 

Strecha môže mať rôznu podobu, avšak v prípade drevostavby a v zmysle súladu s prírodou je veľmi prijateľnou kombináciou drevodom so zelenou strechou, na ktorej rastú rastliny. Zelená strecha však nie je moderným výmyslom, jej história siaha podstatne hlbšie.

Zelené strechy sú vo svete i na Slovensku čoraz obľúbenejšie. Intenzívna strešná zeleň si vyžaduje špecifickú statiku domu a je náročná aj na údržbu. Dnes je však možné založiť si zelenú plochu aj oveľa jednoduchšie. Majitelia takých striech nám prezradili svoje skúsenosti.

Čistota tvarov, kontrast harmonického dreva a neomietnutého drsného muriva, vzdušný svetlý interiér a prepojenie s okolitou záhradou vďaka veľkým zaskleným plochám – to je niekoľko pozitív, ktoré môžeme pripísať jednopodlažnému domu v českej obci Buš. Vyšiel z dielne architektky Markéty Cajthamlovej a Jana Krejčího.

Okrem klasickej štruktúry intenzívnej a extenzívnej strešnej zelene je na trhu k dispozícii aj jednoduchší spôsob, ako vegetačnú strechu realizovať. Komplexný systém zahŕňa všetky vrstvy – od hydroizolácie cez koreňovú membránu, odvodňovací systém, substrát až po vegetačnú vrstvu. Hmotnosť suchého systému je 15 až 20 kg/m2, po úplnom nasiaknutí dosahuje 32 až 80 kg/m2.

Autorom realizácie Dom pre stromy, ktorý disponuje zelenou strechou v nebývalej mierke,  je architektonická kancelária Vo TrongNghia. Štúdio je známe najmä vďaka dômyselným konštrukciám z bambusu. Viac o práci tohto ateliéru v rozhovore s architektom Marekom Obtulovičom, ktorý vyštudoval na Fakulte architektúry v Brne a momentálne pre ateliér Vo TrongNghia pracuje a poskytol bližšie informácie o pozadí takejto výstavby.

Súčasní investori si pre výstavbu vyberajú tie najlukratívnejšie pozemky v centrách miest. Takáto výstavba však spôsobuje celoplošný úbytok zelene, čo nepriaznivo ovplyvňuje nielen mikroklímu, ale aj životné podmienky obyvateľstva žijúceho v mestských aglomeráciách. Predísť úbytku zelene možno budovaním zelených plôch na strechách budov.