Apartmánový dom na brehu Sĺňavy spája bývanie a rekreáciu. Do sezónne využívanej lokality priniesol celoročný život

Koncept apartmánového domu Blue Wave Apartments v Banke pri Piešťanoch zmenil rekreáciu na životný štýl. Minimalizmus, svetlo a voda sa stali základnými prvkami, ktoré formujú nový pohľad na život pri jazere.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Projekt bytového domu vznikol v ateliéri architekti SPDe na základe vyzvanej súťaže v roku 2007. No realizácia apartmánového domu je jedným z prípadov, keď bola cesta od prvotného zámeru klienta a architektonického návrhu po realizáciu pomerne dlhá.

Prvý koncept a projekt vznikli už v roku 2007, no vtedajšia situácia realizácii pôvodného zámeru nepriala. Preto bol projekt v roku 2021 prepracovaný do súčasnej podoby, ktorá sa napokon zrealizovala v rokoch 2022 – 2024.

Jednoduché, no efektné riešenia

Tvar a pôdorysná stopa objektu reagujú nielen na konfiguráciu parcely, ale zároveň umožňujú orientáciu výhľadov zo všetkých bytov a apartmánov na vodnú plochu Sĺňavy a na spoločnú zelenú terasu s bazénom.

„Výsledkom je riešenie, ktoré posúva bývanie smerom k oddychu, rekreácii a tráveniu voľného času v exteriéri v atraktívnom prírodnom prostredí okolia Piešťan. Kúpeľné mesto a jeho vizuálna blízkosť posilňujú tento nehmatateľný, no všadeprítomný pocit,“ vysvetľuje architekt Michal Petráš.

Kompozícia hmoty je založená na prelínaní dvoch horizontálnych objemov – tmavšej podnože a nad ňou umiestnenej bledšej, výrazne horizontálne členenej apartmánovej časti. Obe časti sú vzájomne prepojené zelenou terasou. Pri návrhu boli použité jednoduché a efektívne konštrukčné a dispozičné riešenia.

Sedempodlažný objekt je riešený ako železobetónový skeletovo-stenový systém s dvoma schodiskami. Nad strechou garáže (1. NP) bola navrhnutá spoločná zelená terasa s bazénom, ktorá svojou výškovou úrovňou nadväzuje na blízku hrádzu. Tak vzniká priamy optický kontakt z terasy na okolie a vodnú hladinu Sĺňavy.

Hra svetla

Všetky byty a apartmány disponujú veľkorysými pobytovými lodžiami, ktoré sú materiálovo riešené s priznaním pohľadového betónu balkónových dosiek. Pohľadový betón a biela omietka sú kombinované s cortenovou fasádou v parteri a kompozitnými bronzovými doskami deliacimi jednotlivé lodžie na súkromnejšie zóny.

Byty a apartmány sú prístupné zo spoločných chodieb na severovýchodnej fasáde, ktorá je jednostranne presklená tvarovkami Profilit. „Tým sa dosiahlo rovnomerné a príjemné prirodzené presvetlenie chodby s množstvom vizuálnych efektov v interiéri a so zaujímavým výtvarným výrazom fasády pri pohľadoch z exteriéru. Typický zelenomodrý tón skla dodáva fasáde osobitosť a svetelnú premenlivosť počas dňa i noci,“ hovorí Petráš.

Kontrastom k semitransparentnej sklenenej fasáde je tmavohnedá fasáda z plechu corten, ktorá je realizovaná vo forme perforovaných zalamovaných segmentov na prvom nadzemnom podlaží (garáž) a časti druhého podlažia (dentálna klinika), čo odzrkadľuje odlišnú funkciu týchto častí. Perforovaná fasáda zabezpečuje vetranie a presvetlenie garáže, zalomené segmenty svojou geometrickou abstrakciou vytvárajú bohatú plasticitu a hru svetla a tieňov.

Farebnú a materiálovú skladbu fasád dopĺňa pobytová zelená terasa s vodnou plochou bazéna a extenzívna vegetačná strecha nad podnožou. Zeleň a zelené strechy sa tak stávajú neoddeliteľnou súčasťou výhľadov z každého bytu či apartmánu a významne prispievajú k začleneniu objektu do okolitej prírody.

Keď bývanie nie je víkendový sen

Apartmánový dom priniesol do sezónne využívanej lokality život a celoročné využitie, ktoré podporuje situovanie dentálnej kliniky v samostatnej časti podnože. Takéto riešenie obytného domu v krásnom prostredí v blízkosti vodnej nádrže Sĺňava prináša zaujímavú alternatívu k mestskému bývaniu vo forme rezidencie na okraji mesta.

Obyvatelia si tak môžu užívať novú kvalitu bývania a oddychu na pozadí prírodnej scenérie, výnimočných výhľadov do širokého okolia a krásnych západov slnka nad Sĺňavou.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 10/2025