Ružový hrad ožije. Rekonštrukcia sa uskutoční pod prísnym drobnohľadom pamiatkarov

Niekdajšia továreň Danubius (neskôr Cvernovka), prezývaná pre svoj mýtický vzhľad aj Ružový hrad sa dočkala. V týchto dňoch sa spúšťa príprava na rekonštrukciu tejto národnej kultúrnej pamiatky s industriálnym charakterom, ktorá ožije v rámci developerského projektu Danubius Lofts v komplexe Jégého alej.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Všetko nasvedčuje tomu, že továreň Danubius postihne šťastnejší osud industriálnych objektov v Bratislave, ktoré dostali druhú šancu, a zaradí sa k vydareným konverziám z ostatného obdobia – Jurkovičovej teplárni, Pradiarni 1900 či ku Skladu č. 7. Krátky historický exkurz hovorí, že Danubius začal s výrobou bavlnených priadzí v roku 1909, dva roky po založení spoločnosti viedenskými podnikateľmi.

Podľa webstránky občianskeho združenia Čierne diery ju navrhol rakúsky architekt Julius Mayreder (1860 – 1911), ktorý sa pri fasáde pradiarne inšpiroval dekoratívnou secesiou, ale jadro definovali potreby výroby.

Čistý halový priestor bol určený pre spriadacie stroje a funkciou boli podmienené aj štyri nárožné veže, v ktorých sa nachádzali obslužné priestory, kancelárie, schodiská, prachové odvetranie či nádrž na vodu pre hasiace zariadenia. Výnimočné bolo využitie železobetónových konštrukcií, a to krátko po objavení železobetónového trámu.

Danubius lofts

Developerská skupina FINEP odštartovala na jeseň 2025 predaj bytov v novej výškovej dominante v rámci projektu Danubius Two, nadväzujúceho na projekt Jégého alej V, ako aj v chránenej pamiatke a zároveň predstavila ich budúcu podobu. Firma poskytla ASB stanovisko, v rámci ktorého vyzdvihuje svoje predchádzajúce etapy.

„Rozvoj bývalého priemyselného areálu sme započali v roku 2007, odvtedy sme urobili veľký kus práce. Posledné etapy projektu Danubius sú toho dôkazom – ostatne, výsledky hovoria samy za seba,” vraví Ákos Merva, projektový manažér celej výstavby.

„Posledné navrhnuté etapy idú ešte ďalej. Plánovaná výstavba výškovej budovy, budúca piazzetta a najmä plánovaná prestavba historickej priemyselnej pamiatky pod dohľadom pamiatkového úradu prinášajú do lokality vizuálnu kvalitu, ktorá bude oproti súčasnému stavu veľkým pokrokom,“ dopĺňa projektový manažér.

Súčasťou poslednej etapy je teda aj rekonštrukcia a nadstavba bývalej Cvernovky, ktorú FINEP pomenoval Danubius Lofts, čím zdôrazňuje, že pôjde o ikonické loftové bývanie. Pôvodne štvorpodlažný objekt bude nadstavaný o ďalšie dve podlažia formou prístavby a ponúkne 71 bytových jednotiek. Rekonštrukcia sa uskutoční pod prísnym drobnohľadom pamiatkarov.

Átrium a nadstavba – nositelia imidžu

Átrium a nadstavba bývalej továrne Danubius budú v budúcnosti hlavným výrazovým prostriedkom celého objektu a podľa autora rekonštrukcie Ing. arch. Petra Topinku aj nositeľmi imidžu celej urbánnej zóny.

„Náš návrh rieši átrium ako najatraktívnejší komunikačný priestor budúcej lokality,“ približuje architekt Topinka. „Nejde len o architektonický počin, ktorý sa musí riešiť samostatne, ale je dôležité ho vnímať aj v urbanistickom kontexte a v nadväznosti na ostatné objekty v okolí, či už existujúce, alebo navrhované. Átrium sa stane budúcim centrom, ústrednou pasážou, ale aj galériou lokality. Prevádzkovo aj vizuálne prepája existujúci objekt starej pradiarne s jeho nadstavbou.“

V návrhu architekti prinášajú viac svetla, komfortu a predovšetkým otvorenie sa átria okoliu. Orientácia na svetové strany, ako aj jeho celkový tvar považujú za zásadný.

Zachovanie originálu kultúrnej pamiatky

Návrh rekonštrukcie a nadstavby Danubiusu rešpektuje charakter objektu ako kultúrnej a industriálnej pamiatky a zohľadňuje podmienky a obmedzenia vyplývajúce z potreby zachovať historickú a architektonickú hodnotu.

„Dispozičné zmeny interiéru tvoria len novonavrhované konštrukcie,“ hovorí Peter Topinka. „Napríklad pôvodné schodiská a výťahové šachty ostávajú zachované v maximálnej možnej miere a sú začlenené do komunikačnej obsluhy objektu. Takisto zostanú po ošetrení zachované betónové prvky schodísk a primárne oceľové prvky. Sekundárne prvky budú podľa potreby ošetrené a zachované alebo nahradené remeselne dokonalejšími výrobkami.“

Technická a technologická infraštruktúra objektu je podľa architekta Petra Topinku tiež navrhnutá so zreteľom na jeho historický charakter tak, aby sa technologické celky, zariadenia a vyústenia ich vedení nenachádzali na fasádach a streche pôvodného objektu. Spolu s návrhom fasádnych konštrukcií je prioritou zachovanie originálu kultúrnej pamiatky v historickej celistvosti.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 10/2025