S nástupom počítačov do praxe v 90. rokoch minulého storočia sa bežný deň v architektonických kanceláriách zmenil. Okrem výkresov a vizualizácií umožňujú softvéry aj rýchlejšiu komunikáciu s klientom, prístup k podrobnejším informáciám a poskytujú aj efektívny nástroj na riadenie štúdia. Mikročipy však už zvládajú omnoho viac ako byť elektronickou obdobou rysovacej dosky. Aký vplyv bude mať štvrtá technologická revolúcia na architektúru?
Od roku 1988 sa v Číne postavilo 135 000 km diaľnic a počnúc rokom 2011 sa zrealizuje ročne 9600 km. Pre porovnanie, tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku je v priemere 14 km ročne. V roku 2018 nepribudol ani jeden diaľničný kilometer.
Študenti fakulty architektúry na pražskom ČVUT spojili sily s kolegami z holandského mesta Delft a vytvorili unikátny pavilón. K jeho vzniku prispela spoločnosť Universal Robots. Študentom zapožičala kolaboratívneho robota, ktorý im s pavilónom pomohol. Takáto spolupráca človeka a stroja je v našich končinách zatiaľ unikátna.
Nenápadne výnimočná. Možno pre niekoho jemne provokatívna, no navrhnutá tak, aby podnecovala fantáziu a cibrila vkus novej generácie. Za jej návrhom stojí „zen-technicistická“ architektúra Petra Stolína a niekoľko prekážok.
Prvý ponovembrový dekan Stavebnej fakulty STU v Bratislave a dlhoročný predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov prof. Dušan Majdúch, PhD. sa podľa hlasovania odbornej poroty stal ASB Osobnosť architektúry a stavebníctva. Uznávaný odborník v oblasti betónových konštrukcií a mostov získal toto prestížne ocenenie aj na základe hlasovanie verejnosti cez www.asb.sk. Cenu mu osobne odovzdal minister dopravy a výstavby SR Arpád Érsek.
Najvýznamnejšie ocenenie európskej architektúry pozná svojho víťaza za rok 2019. O cenu, ktorá nesie meno nemeckého modernistického architekta, tento rok súperilo až 383 nominovaných prác z 38 krajín. Nechýbalo ani slovenské zastúpenie – projekt Mlynica sa dokonca dostal do užšieho výberu poroty.
V pokojnom tichu nórskych lesov sa len na vzdialenosť krátkej prechádzky nachádza nemocničné zariadenie, ktoré zatiaľ u nás nemá obdobu. Svetoznáme nórske štúdio Snøhetta navrhlo bezpečné útočisko, ktoré uľahčí hospitalizáciu pacientom aj ich rodinám.
Nemecký vidiek sa v mnohom podobá nášmu, ale okrem samostatných domov a anonymných dedín, ktoré vyzerajú jedna ako druhá, sa rozrastajú aj mestá. Na ich okraji je neraz architektonický chaos. Podobným prípadom je východný breh jazera Ammersee, ktorý leží neďaleko Mníchova. Nachádza sa tu dom, ktorý kontrastuje s nenápadným prostredím: Čierny dom z dielne ateliéru BUERO WAGNER. Čím je špecifický?
Počas októbra 2018 až januára 2019 prebehla verejná anonymná jednokolová architektonicko-urbanistická súťaž návrhov na internát s jedálňou a technologický pavilón v areáli Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave na Drotárskej ceste. Bohato obsadená medzinárodná súťaž má však nejasnú dohru.
Aj s pomocou štiepacieho stroja zostáva výroba šindľov pomerne náročnou ručnou prácou.
Bezdetný pár pracujúci vo filmovom priemysle potreboval priestor, v ktorom by mohol bývať v priebehu natáčania. Na tomto mieste mali pracovne zotrvať dlhší čas, a tak potrebovali strechu nad hlavou. Navyše, tento ich dočasný domov mal vo filme fungovať ako hospodárska budova zo starých čias. Autenticky.
Prestavbou bývalej telekomunikačnej budovy zo sedemdesiatych rokov vznikne polyfunkčný objekt, ktorý bude pozostávať z kancelárskych priestorov a obchodných jednotiek. Dodávateľom stavby je spoločnosť INGSTEEL.
Plocha hangáru je 5 400 m2, pričom celková hmotnosť oceľovej konštrukcie podľa návrhu spoločnosti INGSTEEL je 470 ton. Rozpätie väzníkov je 94 m, ich výška v hrebeni je 6,5 m a váha dosahuje až 30 ton. Samotná montáž na stavbe trvala len 60 dní.
Španielske mesto Rubielos de Mora leží na náhornej plošine len 52 kilometrov od hlavného mesta. Je známe ako „Pórtico de Aragón“ a plné histórie, z ktorej dodnes zostali charizmatické stavby. Nespočetné panské domy a nádherné budovy nájdete na každom kroku. Niet divu, že toto mesto získalo v roku 1983 ocenenie za zachovanie historického dedičstva Europa Nostra. Rekonštrukcia domov v tejto oblasti si vyžaduje špeciálne citlivý prístup.
Český architekt Petr Hájek navrhuje nielen stavby, ale aj svoje vlastné hudobné nástroje. V hudbe a tanci nachádza inšpiráciu pre hybridne variabilnú architektúru. Budovám oblieka bundy a svojich študentov učí riešiť situácie, ktoré nemajú žiadne pravidlá.
