energie

Slovensko je chudobné na primárne energetické zdroje, a tak je odkázané na ich dovoz. Ten je v súčasnosti v rozsahu takmer 89 % a tvorí ho najmä dovoz z Ruska. Na úseku obnoviteľných zdrojov energie má najväčšiu perspektívu biomasa. Slovensko má takmer 40 % územia zalesneného, intenzívnejšie využívanie biomasy by preto malo prispieť k zníženiu závislosti od dovozu a zvýšeniu podielu využívania obnoviteľných zdrojov. Takto by sa zabezpečili potreby tepla a energie pre sústavy centralizovaného zásobovania teplom – najmä pre väčšie zdroje tepla, ako sú teplárne, výhrevne, príp. okrskové kotolne.

Mesto Šaľa chce od roku 2010 prejsť na výrobu tepla z geotermálnej energie. Celkové náklady na zmeny v mestskej energetike sú vyčíslené na 4 315 209 eur (130 miliónov korún). Podľa harmonogramu prípravy a výstavby sa má skúšobná prevádzka začať už v tomto roku. Momentálne už prebiehajú prípravy na skúšobný vrt, ktorý chce mestská tepláreň uskutočniť v polovici tohto roka, v areáli bývalého kúpaliska v Šali. Voda z vrtu s predpokladanou teplotou 72 stupňov Celzia sa bude využívať na kúrenie a ohrev teplej úžitkovej vody.

Pripojenie Vrútok na systém centrálneho zásobovania teplom Martinskej teplárenskej, a.s. si vyžiada takmer 1,2 milióna eur. Investície do projektu prinesú stabilitu cien tepla v martinskom regióne.

Nové spôsoby a možnosti riešenia komunálnej energetiky predstavili včera na tlačovej besede zástupcovia Únie miest Slovenska (ÚMS) spolu s predstaviteľmi spoločností, ktoré ponúkajú a majú skúsenosti s využívaním alternatívnych zdrojov energie využiteľných najmä v tepelnom hospodárstve.

Prechod od vykurovania zemným plynom na spaľovanie štiepky sa niektorým samosprávam na juhu stredného Slovenska vyplatil. Stavba kotolní na biomasu sa stala výhodnejšou nielen pre udržateľné nižšie ceny za teplo a ohrev vody, ale aj pre nezávislosť od výkyvov v dodávkach plynu.

Dve bioplynové stanice vybudujú do septembra 2009 v okrese Krupina. Prvú v obci Ladzany už začali stavať v týchto dňoch, v Hontianskych Moravciach stavbu začnú realizovať na prelome tohto a budúceho roka.

Elektrická energia vyrobená prostredníctvom obnoviteľných zdrojov energie (OZE) predstavovala v minulom roku 16,6-% podiel na celkovej spotrebe elektriny na Slovensku. Konštatuje sa to v správe Ministerstva hospodárstva SR o pokroku vo výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorú vláda SR schválila tento týždeň.

Energetická efektívnosť je v posledných rokoch v centre pozornosti ekonómov a politikov, či už na celosvetovej, európskej alebo národnej úrovni. V tomto kontexte vláda SR na svojom zasadnutí 20. augusta 2008 schválila návrh zákona o efektívnosti pri používaní energie. Čo tento zákon prinesie?

Ak existuje možnosť efektívne využívať všetky funkcie a zariadenia objektu, ku ktorej sa pridá aj energia „zdarma“, stáva sa bývanie ideálnym. S rastúcimi cenami energií budú v tomto smere dosiaľ investične náročné riešenia čoraz zaujímavejšie – budúceho užívateľa objektu už začínajú zaujímať nielen prvotné náklady, ale čoraz viac aj prevádzkové náklady, ktoré môžu významne ovplyvniť rentabilitu celého projektu.

Vodné toky patria už tradične k základným zdrojom energie. Na Slovensku boli vodné elektrárne (VE) a malé vodné elektrárne (MVE = VE s inštalovaným výkonom do 10 MW) jednými z prvých, ktoré vyrábali elektrickú energiu. Primárny, technicky využiteľný hydroenergetický potenciál (HEP), ktorý sa využíva vo VE a MVE, patrí medzi prírodné bohatstvo každej krajiny. HEP možno definovať ako súčet priemerných ročných výrob vo vybudovaných a technicky realizovateľných VE a MVE daného územia. Jeho využitie na výrobu elektrickej energie je však v rôznych krajinách a na rôznych kontinentoch sveta rozdielne. Ovplyvňujú ho najmä prírodné podmienky a stupeň hospodárskeho, technického a spoločenského rozvoja príslušnej krajiny. Vyspelé európske štáty dnes využívajú HEP svojich tokov na 65 až 95 %. Na Slovensku sa aj napriek výborným prírodným podmienkam HEP využíva asi len na 56 %.

Projekt využitia biomasy prostredníctvom kotla VESKO B v Revúcej je zaujímavý spôsobom realizácie, financovania a fungovania a navyše prináša úplne nový systém takýchto projektov na Slovensku. Vznikol a zrealizoval sa vďaka spolupráci dvoch silných partnerov – dodávateľa technológie, garanta prevádzky a paliva – energetickej skupiny Intech Slovakia, s. r. o., a prevádzkovateľa systému CZT v meste Revúca – spoločnosti Retes, s. r. o., člena skupiny Stefe SK, a. s. Výsledkom je úspech na výstave Racioenergia 2008 v podobe ocenenia za Najlepší projekt energetiky 2008.

V procese fotosyntézy sa na zemi ročne vyprodukuje biomasa s chemickou energiou vyššou ako 3 000 EJ, zatiaľ čo súčasná celosvetová spotreba energie sa odhaduje na 300 EJ. Reálne hodnotenie využiteľnosti biomasy však nezávisí ani tak od jej celkového potenciálu, ako od súčasných technických, ekonomických, environmentálnych a sociálnych možností hospodárneho využitia tohto obnoviteľného nosiča energie.

Obnoviteľné zdroje energie (OZE) sú európskou, ale aj svetovou témou dňa. Nestali sa však tak trochu rukojemníkom a prostriedkom politických hier a súťažení? Aká je situácia na Slovensku? Ako podporuje naša vláda využívanie OZE a ako sa to premieta do reality? Skúsili sme sa spýtať, čo si o tom myslia ľudia z najrozličnejších oblastí profesijného života.

Vlastník, fyzická alebo právnická osoba má od prvého januára tohto roka zo zákona povinnosť zaobstarať si energetický certifikát. Podľa § 14 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov sa povinnosť energetickej certifikácie vzťahuje na nové budovy a na vo významnej miere obnovované existujúce budovy, ktorých kolaudačné konanie sa začalo po 1. januári. O význame tohto zákona, ako aj o jeho implementácii do praxe sme sa porozprávali s prof. Ing. Zuzanou Sternovou, PhD., z VVÚPS-NOVA, výskumno-vývojového ústavu pozemných stavieb, spol. s r. o., ktorá spolupracovala na tvorbe zákona o energetickej hospodárnosti budov.

V rámci Európskej únie sa otázky smerovania energetiky jednotlivých štátov posudzujú neustále. Do roku 2020 sú pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE) stanovené konkrétne ciele. Európska únia vo svojej Bielej knihe z decembra 1995 vytýčila tri kľúčové ciele energetickej politiky: zvýšenie konkurencieschopnosti, dosiahnutie bezpečnosti v zásobovaní energiami a ochrana okolitého životného prostredia.