Naše domy sú ako človek sediaci na ceste, na ktorého sa rúti rozbehnutý kamión. Ďaleko za kamiónom ide aj cyklista. Človek sediaci na ceste sa sústredí na cyklistu, aby sa mu vyhol, prípadne aby zrážka s ním bola čo najmenej bolestivá, no oveľa bližší kamión si nevšíma. Rútiaci sa kamión symbolicky predstavuje problém nedostatku pitnej vody a cyklista problém nedostatku energií.
S podporou z pilotného národného projektu Zelená domácnostiam má byť ku koncu roka 2018 nainštalovaných v domácnostiach približne 18 000 zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Slovenská inovačná a energetická agentúra už pripravuje pokračovanie projektu.
Sídlisko zamerané na ochranu klímy.
Obnova existujúcich budov na bývanie je jedným z najdôležitejších riešení z hľadiska úspor energie. Predmetná štúdia sa venuje posúdeniu vybraných referenčných bytových domov, ktoré reprezentujú väčšinu existujúceho bytového fondu, a to z hľadiska energetickej a ekonomickej efektívnosti a nákladov potrebných na obnovu. Jednotlivé návrhy energeticky úsporných opatrení, ako aj ich ideálna kombinácia, sa posudzujú metódou hodnotenia nákladov počas životného cyklu budovy. Čiastočná obnova jednotlivých vonkajších konštrukcií môže priniesť úsporu energie okolo 20 %, zatiaľ čo celková obnova môže priniesť úsporu až do výšky 60 %. Nákladové optimum obnovy bytových domov závisí od typu budovy a roku výstavby, no správnou obnovou možno dosiahnuť želané požiadavky na energetickú efektívnosť nových bytových domov a nízkoenergetických budov.
Vyregulovaním zabezpečíte efektívnu prevádzku vykurovania a znížite poruchovosť.
S platnosťou od 1. januára 2018 sa podľa európskeho (EÚ) nariadenia č. 2016/2281 (ENER časť 21) stanovujú minimálne požiadavky na energetickú účinnosť tepelných čerpadiel a klimatizačných jednotiek vrátane rooftopov, VRF jednotiek, chladičov a fancoilov. Cieľom článku je objasniť nové požiadavky tohto dokumentu na energetickú účinnosť chladičov. Počas roka sa budú distribuovať samostatné dokumenty pre rooftopy, VRF jednotky a fancoily.
V sakrálnych a historických budovách sú možnosti vykurovania väčšinou veľmi obmedzené. Správcovia tohto typu budov narážajú na mnohé prekážky. Aj tu sa však dostávajú k slovu nové technológie.
Zmeny európskeho staviteľstva prebiehajú už niekoľko rokov pod tlakom na znižovanie spotreby energie v budovách. Implementácia smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov má vplyv nielen na vlastnú energetickú hospodárnosť budov, ale aj na kvalitu vnútorného prostredia. Odporúčanie komisie EÚ č. 2016/1318 z 29. júla 2016 o pokynoch na podporu budov s takmer nulovou potrebou energie (nZEB) upozorňuje práve na problematiku zhoršenia kvality vnútorného prostredia v súvislosti so sprísňovaním požiadaviek na energetickú hospodárnosť s cieľom dosiahnuť, aby boli do roku 2020 všetky nové budovy budovami s takmer nulovou spotrebou energie.
Príspevok je zameraný na analýzu ekonomickej efektívnosti využívania energie vetra v energetickom hospodárstve budov. Obnoviteľné zdroje energie sú síce lacné – z hľadiska získavania primárnej energie –, na druhej strane sú náročné na technické zabezpečenie svojho využívania. Druhým nedostatkom je nepredvídateľnosť (malá predvídateľnosť) ich pôsobenia. Nestabilita dodávok energie z obnoviteľných zdrojov môže byť veľkou prekážkou ich použitia, no aktívne „zdieľanie“ energie a jej produkcie môžu priniesť veľký efekt.
Na okraji Nordeifelu si splnil herec Thomas M. Held, známy okrem iného z nemeckého komediálneho televízneho seriálu Sechserpacks a telenovely Lena – Liebe meines Lebens, dva sny – bývanie na samote a energetickú sebestačnosť. Na pozemku 180-ročného sedliackeho statku sa nachádza budova ponúkajúca 140 m2 obytnej plochy, hostinec s plochou 70 m2 a stajňa. Statok sa nachádza na samote, kde môžete podľa slov Thomasa Maximiliana Helda o sieťach mobilných operátorov len snívať.
Projekt s využitím tepelných čerpadiel, solárneho systému a kondenzačného kotla inšpirovaný globálnou filozofiou energetickej sebestačnosti. Takýmto spôsobom sa talianska obec San Sossio Baronia rozhodla zrenovovať miestnu materskú školu. Vykurovanie a príprava teplej vody fungujú v celej budove vďaka synergii rôznych zdrojov energie.
Klimatické zmeny sú v súčasnosti vyvolané neefektívnym využívaním väčšiny energetických zdrojov a surovín. Zvýšenie efektivity využívania obnoviteľných zdrojov energie prináša so sebou zníženie energetickej náročnosti budov, s čím je úzko spojená efektívnejšia tepelná ochrana budov. Ako sa však následne darí zabezpečovať vnútornú tepelnú pohodu, zvlášť v letných horúčavách?
Aké sú možnosti a rozsah energetických úspor v bytovom dome s ohľadom na rozhodovanie vlastníkov o rozsahu obnovy a o výške investícií?
Žijeme v čase klimatických zmien, ktoré sa prejavujú extrémnymi výkyvmi počasia (sucho, prívaly dažďových či snehových zrážok). Zároveň dochádza k značnej urbanizácii a iným záťažiam životného prostredia, ktoré tieto zmeny a ich dôsledky výrazne ovplyvňujú. Je jasné, a civilizovaný svet sa tým už niekoľko desiatok rokov zaoberá, že treba zmeniť prístup, okrem iného aj k hospodáreniu s vodou a energiou v oblasti ZTI.
Na prípravu teplej vody možno ako doplnkový zdroj energie použiť solárne panely. Pri využití tejto technológie závisí získaná energia priamo od slnečného svitu. Oplatí sa vôbec v našich podmienkach do solárneho ohrevu investovať?
