Človek, ktorý riadi ekologické a úsporné auto pretekárskym štýlom jazdy, bude mať väčšiu spotrebu paliva ako človek, ktorý jazdí bežným autom, avšak rozumným štýlom jazdy, zameraným na nízku spotrebu. Podobne aj „konzumný človek“, ktorý býva v pasívnom dome, minie v konečnom dôsledku viac energie ako človek, ktorý býva v bežnom dome, no vedome žije tak, aby mal čo najmenší negatívny vplyv na prírodu.
V minulých článkoch sme vám postupne predstavovali kancelársku budovu spoločnosti Fenix Trading v Jeseníku v štandarde nZEB, v ktorej sa od otvorenia v júni 2016 overovala priebežne spolupráca fotovoltiky, elektrického sálavého vykurovania a batériového úložiska. Testovacia prevádzka bola vlani ukončená a v závere minulého a na začiatku tohto roka bolo možné nazbierané dáta detailne vyhodnotiť.
Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) pracuje spolu s maďarským partnerom Energia Ügynökség Közhasznú Nonprofit Kft. na projekte INCI NZEB & EMMA. Ide o projekt financovaný z programu ERDF – INTERREG SLOVAKIA-HUNGARY, ktorého cieľom je nájsť nákladovo efektívne riešenia spĺňajúce požiadavky smernice EP a Rady č. 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov po roku 2020 a zvýšiť inštitucionálnu spoluprácu medzi Slovenskom a Maďarskom ako krajinami, ktoré stoja pred obdobnými výzvami. Súčasťou projektu sú v každej krajine pilotné projekty, SIEA sa rozhodla vybrať existujúcu školskú budovu.
Energetický manažment budov rozhoduje okrem iného aj o spôsobe regulácie vykurovania budov, teda o tom, na akú teplotu sa bude počas dňa vykurovať a či sa zavedú útlmy vykurovania. Článok sa zaoberá porovnaním rôznych útlmov vykurovania bytového domu metódami počítačovej simulácie a ich vplyvom na tepelný komfort a spotrebu tepla budovy na vykurovanie, a súčasne poukazuje na vplyv prijatých zjednodušení spočívajúci v zanedbaní vplyvu dynamiky vykurovacích telies a termostatického ventilu.
Príspevok analyzuje niektoré technické opatrenia v procese prípravy a dodávky teplej vody, ktorých výsledkom by malo byť zníženie mernej spotreby tepla potrebného na prípravu teplej vody a v konečnom dôsledku zníženie a optimalizácia nákladov v ročnom vyúčtovaní pre konečného spotrebiteľa. Posudzuje sa hospodárnosť prípravy buď len jedným spôsobom úpravy dodávky teplej vody, prípadne súbehom viacerých realizovaných úprav a opatrení. Preukázalo sa, že vynaložené finančné náklady sa vlastníkom bytov (konečným spotrebiteľom teplej vody) vrátili v reálnom čase znížením úhrad za odber teplej vody.
Účelom hydraulického vyváženia po zateplení je prispôsobiť výkon vykurovacej sústavy zmeneným tepelnotechnickým vlastnostiam domu po zateplení. Výkon vykurovacej sústavy možno zmeniť veľkosťou vykurovacích telies alebo znížením teploty vykurovacej vody, resp. znížením prietoku vykurovacej vody. Ak projektové riešenie nezabezpečí dostatočné zníženie tepelného výkonu, nezodpovedá potom potrebám hydraulického vyváženia po zateplení, spôsobuje prevádzkové problémy, zvyšuje spotrebu tepla a predlžuje ekonomickú návratnosť zateplenia.
Hlavným zdrojom tepla v rámci vykurovacieho systému mesta Veľký Meder je geotermálny vrt s názvom VM-01. Vrt mal počiatočnú výdatnosť 10,4 l/s, teplotu vody 92 °C a vyvieral z hĺbky 2 450 m. Od 6. októbra 2016 sa vo Veľkom Mederi naštartovala ekologická a hospodárska stabilizácia budúcnosti v zásobovaní teplom. Geologický potenciál vrtu umožnil zvýšiť jeho výdatnosť pomocou hlbinného čerpadla na 15 l/s a jeho teplotu na 98,2 °C. Historickým dátumom sa potom pre mesto Veľký Meder stal 7. december 2017, odkedy je centrálny zdroj tepla 100 % zásobovaný geotermálnou energiou.
Naše domy sú ako človek sediaci na ceste, na ktorého sa rúti rozbehnutý kamión. Ďaleko za kamiónom ide aj cyklista. Človek sediaci na ceste sa sústredí na cyklistu, aby sa mu vyhol, prípadne aby zrážka s ním bola čo najmenej bolestivá, no oveľa bližší kamión si nevšíma. Rútiaci sa kamión symbolicky predstavuje problém nedostatku pitnej vody a cyklista problém nedostatku energií.
S podporou z pilotného národného projektu Zelená domácnostiam má byť ku koncu roka 2018 nainštalovaných v domácnostiach približne 18 000 zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Slovenská inovačná a energetická agentúra už pripravuje pokračovanie projektu.
Sídlisko zamerané na ochranu klímy.
Obnova existujúcich budov na bývanie je jedným z najdôležitejších riešení z hľadiska úspor energie. Predmetná štúdia sa venuje posúdeniu vybraných referenčných bytových domov, ktoré reprezentujú väčšinu existujúceho bytového fondu, a to z hľadiska energetickej a ekonomickej efektívnosti a nákladov potrebných na obnovu. Jednotlivé návrhy energeticky úsporných opatrení, ako aj ich ideálna kombinácia, sa posudzujú metódou hodnotenia nákladov počas životného cyklu budovy. Čiastočná obnova jednotlivých vonkajších konštrukcií môže priniesť úsporu energie okolo 20 %, zatiaľ čo celková obnova môže priniesť úsporu až do výšky 60 %. Nákladové optimum obnovy bytových domov závisí od typu budovy a roku výstavby, no správnou obnovou možno dosiahnuť želané požiadavky na energetickú efektívnosť nových bytových domov a nízkoenergetických budov.
Vyregulovaním zabezpečíte efektívnu prevádzku vykurovania a znížite poruchovosť.
S platnosťou od 1. januára 2018 sa podľa európskeho (EÚ) nariadenia č. 2016/2281 (ENER časť 21) stanovujú minimálne požiadavky na energetickú účinnosť tepelných čerpadiel a klimatizačných jednotiek vrátane rooftopov, VRF jednotiek, chladičov a fancoilov. Cieľom článku je objasniť nové požiadavky tohto dokumentu na energetickú účinnosť chladičov. Počas roka sa budú distribuovať samostatné dokumenty pre rooftopy, VRF jednotky a fancoily.
V sakrálnych a historických budovách sú možnosti vykurovania väčšinou veľmi obmedzené. Správcovia tohto typu budov narážajú na mnohé prekážky. Aj tu sa však dostávajú k slovu nové technológie.
Zmeny európskeho staviteľstva prebiehajú už niekoľko rokov pod tlakom na znižovanie spotreby energie v budovách. Implementácia smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov má vplyv nielen na vlastnú energetickú hospodárnosť budov, ale aj na kvalitu vnútorného prostredia. Odporúčanie komisie EÚ č. 2016/1318 z 29. júla 2016 o pokynoch na podporu budov s takmer nulovou potrebou energie (nZEB) upozorňuje práve na problematiku zhoršenia kvality vnútorného prostredia v súvislosti so sprísňovaním požiadaviek na energetickú hospodárnosť s cieľom dosiahnuť, aby boli do roku 2020 všetky nové budovy budovami s takmer nulovou spotrebou energie.
