časopis ASB

V tomto čísle potešíme vaše oči fasádami. Domácimi, zahraničnými i ojedinelými. Dokonca aj do rubriky Prehra architektúry sa nám jedna fasáda dostala. 

„Mňa tie vaše ikonické krivky už trochu nudia,“ povedal Patrikovi Schumacherovi (šéfovi Zaha Hadid Architects) na konci prednášky jeden študent FA STU. Ani dvojité presso by vo švíkoch praskajúcu aulu Emila Belluša neprebralo k životu lepšie. TREND konferencia Reality a development bola tiež plná zapamätateľných momentov. Bratislavská lanovka, budúcnosť našej výstavby, limit na hypotéky od NBS – o všetkom sa dočítate v najnovšom ASB.

Pri každom jednom čísle ASB, ktoré pripravujeme, začíname (s ľahkou parafrázou druhého zo Siedmych návykov skutočne efektívnych ľudí od Stephena Coveyho) s myšlienkou na koniec. Ak raz číslo pošleme do tlačiarne, už je hotovo, koniec, „šlus“.

Ako to máte s home office vy? Máte možnosť sa ráno rozhodnúť nejsť do kancelárie, ale ostať pracovať z domu? Vyhnúť sa zápcham na cestách, trmácaniu sa v MHD či beznádejnému hľadaniu parkovacieho miesta? Urobíte si pyžamový deň a úradujete niekde na pol ceste medzi posteľou a chladničkou alebo zodpovedne pri dopíjaní rannej kávy zapínate notebook, prebehnete maily a pustíte sa do svojej agendy?

Ak v meste žijú ľudia, ktorí ho robia krajším a čistejším sami pre seba (a nielen pre zahraničné delegácie prúdiace počas nášho predsedníctva v EÚ z letiska do centra hlavného mesta), tak sa každé mesto stane atraktívnym aj pre jeho návštevníkov. 

Jednoduché, rýchle a najmä funkčné riešenia majú niečo do seba. Jeden letný príklad: Benátky, nábrežie Riva degli Schiavoni, historické mosty ponad kanály. Vznikla potreba bezbariérového premostenia. Bez pompéznosti bolo poskladané železné rúrkové lešenie a položením drevených dosiek bol problém vyriešený. Všetkým je jasné, že inštalácia je dočasne trvalá. Pod nánosom turistov ju vlastne ani nie je vidieť, ukazuje sa, že je to ideálny zásah do historického prostredia najvyššej kategórie.

Keď sme pred niekoľkými rokmi pripravovali rozhovor s nórskym architektom Olavom Kristoffersenom, debatovali sme aj o jeho projekte rekonštrukcie opravovne áut na materskú školu. Pri príprave aktuálneho čísla sa mi stále vynárala v mysli jeho veta: „Nie je jednoduché diskutovať o projekte so štvorročnými... Ale určite sú to nároční klienti.“ Nuž, dalo by sa povedať, že sú nielen nároční, ale najmä najdôležitejší. Pre architektov je možno výzvou splniť nároky rozmaznaných investorov, ale projektovať pre človiečikov, ktorí sú našou vlastnou budúcnosťou, to je výzva, ktorú neradno len tak odbiť.

„Doba praje všetkým!“ zaznelo na Trhu nehnuteľností Stavebného fóra na margo developerského biznisu v rezidenčnom segmente. Byty idú doslova na dračku, dopyt je väčší ako ponuka a predpokladá sa, že len na bratislavský trh budú developeri schopní v tomto roku umiestniť až 4 500 bytov.

Povolebný realizmus vôbec nevyzerá idylicky, a ako vždy až spätne budeme môcť hodnotiť, či marcové voľby pomohli niečo v našej krajine zmeniť.

Poznáte to. Príjemná rutina, ktorá beží v zaužívaných koľajach, dokáže ľudí ukolísať v domnienke, že všetko je, ako má byť, že netreba nič meniť. Pomyslenie na zmenu často vyvoláva negatívne reakcie, pretože všetko, čo s ňou súvisí, narúša zabehnutý stereotyp a vyžaduje aj nejaké to sebaobetovanie sa a stratu pohodlia. Zmeny, a to bez ohľadu na to, či sú zištné alebo skutočne myslia na všeobecné blaho, však generujú ďalšie nové impulzy, čo v otvorenej spoločnosti v rámci konštruktívnej diskusie nie je na škodu. Navyše, samotná cesta je často dôležitejšia než cieľ.

Architektonickí cézarovia sú odovzdaní, ťažké ceny v podobe bronzových domčekov sú už vystavené, bujarosť z oslavy vyprchala, Stará tržnica je už pozametaná. Medzi nominovanými stavbami bolo až podozrivo veľa malých objektov, najviac zjavné to bolo najmä v kategórii exteriér.

Kým sme pripravovali v redakcii aktuálne číslo ASB, ktoré práve držíte v rukách, užili sme si všetky možné druhy počasia a to ešte nebol ani apríl. S odchodom do tlače sme sa napokon teplejších jarných dní dočkali. Kalendár nám našťastie poskytuje istotu, že príde aj príjemný čas. V stavebníctve sa na takéto záruky spoľahnúť nemožno. Aj keď urobíte všetko správne, svetlý zajtrajšok prísť nemusí. Pojem reštrukturalizácia straší množstvo malých firiem, veľa konateľov a malých živnostníkov zažíva trpké vytriezvenie.

Akú pridanú hodnotu riešia developeri vo svojich projektoch?Kedy je neobsadenosť projektu na prospech?Ako je to s novou parkovacou normou a čo s tým má IUR?

Pri rozhovore o rekonštrukcii žilinskej synagógy si Marek Adamov, ktorý je hlavným ťahúňom a dušou celého projektu, povzdychol, že ľudia v Žiline považujú za pamiatku romantický Rosenfeldov palác oproti synagóge. Ten obdivujú. Synagógu z roku 1931, postavenú v modernom duchu nemeckým architektom Petrom Behrensom, mnohí obyvatelia mesta a predstavitelia miestnych firiem dlho nepovažovali za pamiatku hodnú úsilia, ochrany a záchrany či podpory týchto aktivít vôbec. Je to jeden z mnohých dôkazov o tom, že pamäť ľudí žijúcich na Slovensku je veľmi selektívna, pamätáme si len to, čo sa nám páči a čo vyvoláva príjemné asociácie.

Ozaj, ako ste hlasovali vy? Páčila sa vám viac historizujúca zelená, odolná proti nepriaznivým vplyvom počasia, alebo ste sa priklonili k sivej, ktorá je vyjadrením moderného riešenia? Alebo patríte medzi tých, ktorí sa nevedeli rozhodnúť ako deti pri zmrzlinovom stroji a medzi čokoládovou a banánovou si vyberú miešanú, v našom prípade zeleno-sivú?  Do 17. 2. 2014 sa totiž verejnosť mohla zapojiť do ankety o farbe novej konštrukcie Starého mosta v Bratislave. Výsledok je už jasný, víťazné zeleno-sivé farebné prevedenie získalo 2 452 hlasov. Ďalšie hlasovanie si budeme môcť vyskúšať v sobotu 15. marca. V aktuálnom čísle prinášame rozhovory s prezidentskými kandidátmi. Nie všetci, ktorých sme oslovili, využili ponúkaný priestor. Ale traja kandidáti sa podelili o svoje názory. Dozviete sa, prečo utekajú mladí ľudia do zahraničia, či a ako sa dá zatočiť s korupciou, čo so zodpovednosťou úradníkov a prečo vlastne kandidujú na post hlavy štátu.