časopis ASB

Keď sme pred niekoľkými rokmi pripravovali rozhovor s nórskym architektom Olavom Kristoffersenom, debatovali sme aj o jeho projekte rekonštrukcie opravovne áut na materskú školu. Pri príprave aktuálneho čísla sa mi stále vynárala v mysli jeho veta: „Nie je jednoduché diskutovať o projekte so štvorročnými... Ale určite sú to nároční klienti.“ Nuž, dalo by sa povedať, že sú nielen nároční, ale najmä najdôležitejší. Pre architektov je možno výzvou splniť nároky rozmaznaných investorov, ale projektovať pre človiečikov, ktorí sú našou vlastnou budúcnosťou, to je výzva, ktorú neradno len tak odbiť.

„Doba praje všetkým!“ zaznelo na Trhu nehnuteľností Stavebného fóra na margo developerského biznisu v rezidenčnom segmente. Byty idú doslova na dračku, dopyt je väčší ako ponuka a predpokladá sa, že len na bratislavský trh budú developeri schopní v tomto roku umiestniť až 4 500 bytov.

Povolebný realizmus vôbec nevyzerá idylicky, a ako vždy až spätne budeme môcť hodnotiť, či marcové voľby pomohli niečo v našej krajine zmeniť.

Poznáte to. Príjemná rutina, ktorá beží v zaužívaných koľajach, dokáže ľudí ukolísať v domnienke, že všetko je, ako má byť, že netreba nič meniť. Pomyslenie na zmenu často vyvoláva negatívne reakcie, pretože všetko, čo s ňou súvisí, narúša zabehnutý stereotyp a vyžaduje aj nejaké to sebaobetovanie sa a stratu pohodlia. Zmeny, a to bez ohľadu na to, či sú zištné alebo skutočne myslia na všeobecné blaho, však generujú ďalšie nové impulzy, čo v otvorenej spoločnosti v rámci konštruktívnej diskusie nie je na škodu. Navyše, samotná cesta je často dôležitejšia než cieľ.

Architektonickí cézarovia sú odovzdaní, ťažké ceny v podobe bronzových domčekov sú už vystavené, bujarosť z oslavy vyprchala, Stará tržnica je už pozametaná. Medzi nominovanými stavbami bolo až podozrivo veľa malých objektov, najviac zjavné to bolo najmä v kategórii exteriér.

Kým sme pripravovali v redakcii aktuálne číslo ASB, ktoré práve držíte v rukách, užili sme si všetky možné druhy počasia a to ešte nebol ani apríl. S odchodom do tlače sme sa napokon teplejších jarných dní dočkali. Kalendár nám našťastie poskytuje istotu, že príde aj príjemný čas. V stavebníctve sa na takéto záruky spoľahnúť nemožno. Aj keď urobíte všetko správne, svetlý zajtrajšok prísť nemusí. Pojem reštrukturalizácia straší množstvo malých firiem, veľa konateľov a malých živnostníkov zažíva trpké vytriezvenie.

Akú pridanú hodnotu riešia developeri vo svojich projektoch?Kedy je neobsadenosť projektu na prospech?Ako je to s novou parkovacou normou a čo s tým má IUR?

Pri rozhovore o rekonštrukcii žilinskej synagógy si Marek Adamov, ktorý je hlavným ťahúňom a dušou celého projektu, povzdychol, že ľudia v Žiline považujú za pamiatku romantický Rosenfeldov palác oproti synagóge. Ten obdivujú. Synagógu z roku 1931, postavenú v modernom duchu nemeckým architektom Petrom Behrensom, mnohí obyvatelia mesta a predstavitelia miestnych firiem dlho nepovažovali za pamiatku hodnú úsilia, ochrany a záchrany či podpory týchto aktivít vôbec. Je to jeden z mnohých dôkazov o tom, že pamäť ľudí žijúcich na Slovensku je veľmi selektívna, pamätáme si len to, čo sa nám páči a čo vyvoláva príjemné asociácie.

Ozaj, ako ste hlasovali vy? Páčila sa vám viac historizujúca zelená, odolná proti nepriaznivým vplyvom počasia, alebo ste sa priklonili k sivej, ktorá je vyjadrením moderného riešenia? Alebo patríte medzi tých, ktorí sa nevedeli rozhodnúť ako deti pri zmrzlinovom stroji a medzi čokoládovou a banánovou si vyberú miešanú, v našom prípade zeleno-sivú?  Do 17. 2. 2014 sa totiž verejnosť mohla zapojiť do ankety o farbe novej konštrukcie Starého mosta v Bratislave. Výsledok je už jasný, víťazné zeleno-sivé farebné prevedenie získalo 2 452 hlasov. Ďalšie hlasovanie si budeme môcť vyskúšať v sobotu 15. marca. V aktuálnom čísle prinášame rozhovory s prezidentskými kandidátmi. Nie všetci, ktorých sme oslovili, využili ponúkaný priestor. Ale traja kandidáti sa podelili o svoje názory. Dozviete sa, prečo utekajú mladí ľudia do zahraničia, či a ako sa dá zatočiť s korupciou, čo so zodpovednosťou úradníkov a prečo vlastne kandidujú na post hlavy štátu.

Držíte v rukách posledné tohtoročné „áesbéčko“ a my sme hrdí, že jeho dvadsiaty ročník uzatvárame veľkým výpravným číslom. Takto pred rokom sme predstavili nový layout časopisu. Nový zlom nám pomáha zdôrazniť vizuálnu stránku projektov a realizácií, takže sme neváhali a pripravili sme rozsiahlu prílohu o tohtoročnom udeľovaní cien Stavba roka.

Od 28. maraca je v predaji nové číslo časopisu ASB. V novom čísle časopisu ASB sa zoznámite s projektom kostola od štúdia GFI, ktoré sa bude realizovať v Číne; so strechou filmového komplexu Busan Cinema Center v Južnej Kórei od ateliéru Coop Himmelb(l)au; s interiérom zrekonštruovaného Motorestu Naháč; s využitím zasklených fasád v súčasnej architektúre a o svoje skúsenosti v oblasti developmentu sa s vami podelí Ing. Peter Valach.

Od 25. februára je v predaji nové číslo časopisu ASB. V novom čísle časopisu si môžete prečítať rozhovor o nórskej archiektúre s architektom Olavom Kristoffersenom, naopak fínsky príbeh predstavuje rekonštrukcia storočného hotela v Helsinkách, nájdete tu aj stavebno-technickú recenziu na multifunkčný komplex Cassovar alebo dubajský projekt rezidenčnej veže s pozoruhodnou markízou od austrálskeho štúdia innovarchi.

Od 27. novembra je v predaji nové číslo časopisu ASB.

Od 18. októbra je v predaji nové číslo časopisu ASB.

Výraz retroreflexívny betón opisuje optický fenomén, ktorý spôsobuje, že svetlo sa odráža od určitej plochy do smeru, z ktorého práve prichádzate. Je to jav známy skôr z policajných alebo požiarnych uniforiem. Reflexívne pásiky odrážajú svetlo s cieľom zvýšiť bezpečnosť osôb počas zásahu. Ak sa nachádzate akurát v ohnisku reflexivity, silný optický efekt neujde našej pozornosti.