Dušan Mráz: Zásadná prekážka v budovaní veľkých dopravných projektov je na Slovensku jedna. Politika
Denisa Kureková 
Takmer päť desaťročí v stavebníctve dáva Dušanovi Mrázovi jedinečný pohľad na to, ako sa menili technológie, riadenie firiem aj podmienky výstavby na Slovensku. Nominant na ocenenie ASB Osobnosť architektúry a stavebníctva 2026 spomína na kľúčové momenty svojej kariéry v Doprastave, pomenúva slabé miesta prípravy dopravnej infraštruktúry a otvorene hovorí o problémoch, ktoré dnes rozhodujú o budúcnosti odvetvia – od nedostatku ľudí až po tlak na neustálu transformáciu stavebných spoločností.
V Doprastave ste strávili celý profesijný život. Ako sa za takmer päť desaťročí zmenilo slovenské stavebníctvo?
Zmeny sú obrovské, hlavne za posledných dvadsať rokov. Vo veľkej miere je to podmienené celkovou zmenou životného štýlu. A to nie len u nás v Európe, ale na celom svete. Za posledné dekády sledujeme rýchly vývoj technológií. Prišli zásadné zmeny stavebných materiálov a v poslednom období aj napredovanie v digitalizácii a využívaní umelej inteligencie.
To všetko vplýva aj na myslenie účastníkov celého stavebného procesu. Na prvom mieste sú investori. Chcú stavať odvážne, technicky veľmi náročné stavby a za čo najkratší čas. Samozrejme, s tlakom na cenu diela. Architektom, projektantom a stavbárom nezostáva nič iné, len sa prispôsobiť. Mám dojem, že to zvládame.
Zažili ste obdobie centrálne plánovaného hospodárstva, transformáciu aj dnešný trhový model. Ktoré obdobie bolo pre stavebné firmy z pohľadu riadenia najnáročnejšie?
V centrálne plánovanom hospodárstve som, našťastie, pôsobil len dvanásť rokov. Investori, v podstate len štátni, doslova bojovali o dobrých dodávateľov. V tých časoch sa v druhej polovici každého kalendárneho roka konali rokovania investorov s potencionálnymi dodávateľmi. Volalo sa to dohody o výkonoch.
Jedného takéhoto rokovania s Riaditeľstvom výstavby ciest som sa v polovici roka 1989 zúčastnil. Od nášho riaditeľa sme mali za úlohu žiadnu zákazku neprijať. Celé mi to pripadalo veľmi divné, ale také boli zvyklosti. V období socializmu len máloktorá stavebná firma dosahovala zisk. A v podstate ani nebolo treba. Financie potrebné na rozvoj boli firmám prideľované. Komu a koľko, o tom rozhodovali tzv. ústredné orgány.
Po revolúcii sa zmenilo prakticky všetko. Prvou zásadnou zmenou bola zmena vlastníckej štruktúry firiem, vznik nových a prienik zahraničných spoločností na náš trh. Druhou bol spôsob obstarávania zákaziek, o ktoré sa začalo súťažiť a niekedy doslova bojovať. A rozvojové investície bez dobrého hospodárskeho výsledku nie je možné zrealizovať. Preto je zrejmé, že obdobie, v ktorom vládne trh, je pre všetky firmy, nielen stavebné, veľmi náročné.
Počas vášho pôsobenia prešiel Doprastav viacerými náročnými etapami. Ktoré manažérske rozhodnutie považujete s odstupom času za najdôležitejšie?
Pre mňa a aj pre Doprastav bolo zásadným moje rozhodnutie v roku 2014. V tom čase sa Doprastav dostal do problémov. Banky nám stiahli z účtov všetky finančné prostriedky. A nenašla sa ani jedna, ktorá by bola ochotná Doprastav financovať. Vtedy nám tzv. odborníci radili dať firmu do konkurzu.
Z akcionárov sme zostali len dvaja, ktorí sme verili, že Doprastav má perspektívu ďalšieho fungovania. Boli však potrebné nemalé finančné prostriedky. Spolu s pánom Šestákom sme sa rozhodli ísť do rizika. My dvaja sme si zobrali úver. Takto získané prostriedky sme následne požičali Doprastavu. Tým sme zabezpečili jeho ďalší chod a odvrátili krach.
Za 47 rokov ste spolupracovali s niekoľkými generáciami stavbárov a manažérov. Aké vlastnosti podľa vás odlišujú dobrého stavbyvedúceho alebo projektového manažéra od priemerného?
Tí, ktorí boli dobrí vtedy, boli by dobrí aj dnes. Kritériá na rozlíšenie dobrých od priemerných sa nemenia. Stavbyvedúci musí mať požadované technické znalosti, či už dobrý, alebo priemerný. Je však rozdiel v úrovni ich využitia. Veľmi dôležitá je aj úroveň organizačných schopností, miera osobnej autority a dôvery u partnerov. A v neposlednom rade je to ochota zo všetkých síl pracovať pre úspech stavby.
Prečítajte si rozhovor s ďalším nominovaným
Príprava veľkých infraštruktúrnych projektov často trvá celé desaťročia. Čo je podľa vás najväčšou prekážkou ich efektívnej prípravy a realizácie na Slovensku?
Toto je otázka na celodennú konferenciu. A takých som zažil niekoľko. Vždy odznelo mnoho podnetných príspevkov. Dá sa povedať, že my, odborná verejnosť, sme sa rozišli s dobrým pocitom. A tým sa to poväčšine skončilo. Zásadná prekážka je na Slovensku jedna. Politika.
Skoro každé štyri roky sa prijímajú nové koncepcie, nové stratégie a vždy sa hľadajú riešenia, ktoré akože napravia zlé rozhodnutia predošlej garnitúry. Prídu noví ľudia a do diskusií sa zapoja noví odborníci. Odborníci vznikajúci na princípe členstva vo vládnej koalícii. A tak to ide dokola. Už som zažil, že sa prijala koncepcia, ktorá bola v zásade dobrá.
Žiaľ, ani tí, ktorí ju prijali, ju buď nechceli, alebo nemohli plniť. Medzi nami a vyspelými krajinami je jeden zásadný rozdiel. Na čele organizácií na správu ciest, železníc, pôšt atď. pracujú odborníci niekoľko desaťročí. A u nás? Za jedno volebné obdobie sa na týchto na pozíciách vystriedajú v priemere aspoň dvaja.
Ak by ste mohli zmeniť jednu systémovú vec v príprave dopravných stavieb na Slovensku, čo by to bolo?
Na to som v podstate už odpovedal v predošlej otázke. Ešte by som pridal potrebu zrýchlenia schvaľovacích procesov na všetkých úrovniach. Legislatíva je už podľa mňa celkom v poriadku, len treba vyžadovať plnenie termínov na rôzne schvaľovania či vyjadrenia. Kompetentní úradníci dostávajú na ich plnenie výnimky, prípadne dôjde k úprave termínu platnosti zákona.
Prečítajte si rozhovor s ďalším nominovaným
Ktoré technické a technologické zmeny mali podľa vás za posledné desaťročia najväčší vplyv na realizáciu dopravných stavieb?
Najvýraznejšie zmeny vidno v mostnom staviteľstve. Používajú sa vysokopevnostné betóny s rôznymi chemickými prísadami upravujúcimi vlastnosti betónu. Takisto je to s oceľou a s využívaním kompozitných materiálov. Mosty sú ľahšie, môžu byť štíhlejšie a s väčšími rozpätiami.
Všetko sa však začína u projektantov, ktorí využívajú počítačové modelovanie, môžu simulovať rôzne vplyvy. Tým optimalizujú konštrukcie. Po realizácii sa využívajú inteligentné monitorovacie senzory, ktoré sledujú deformácie či iné poškodenia a včas upozornia na nedostatky.
Ale zmeny sú aj v iných oblastiach. Používajú sa polymérom modifikované asfaltové zmesi, využíva sa recyklovaný asfalt. Neustále sa zdokonaľuje úroveň stavebnej techniky na všetky druhy prác, čo umožňuje meniť technologické postupy a zásadne zvyšovať kvalitu stavebného diela.
Stavebníctvo dnes zápasí s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. Je to podľa vás najväčšia výzva odvetvia alebo vidíte závažnejšie problémy?
Nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov je postihnutá celá Európa, nielen v stavebníctve. Myslím si, že tento problém už pociťujeme. Európania v stavebníctve pracovať nechcú, aspoň nie v potrebnom počte. Západnú Európu to trápi už viac rokov. Tento nezáujem sa presúva čoraz viac na východ. Netýka sa to len robotníckych profesií.
O štúdium stavebných odborov na stredných či vysokých školách je slabý záujem. Štúdium je ťažké, práca v sektore náročná, často vyžadujúca odlúčenie od rodiny. Dnes už ani dobrý zárobok nie je pre mladých motivačný. A či sú zárobky slovenských stavbárov vzhľadom na celkovú náročnosť toho povolania dobré, o tom nie som presvedčený. Preto si myslím, že závažnejší problém ako nedostatok pracovnej sily jednoducho nebude.
Veľké stavebné firmy dnes fungujú v úplne inom prostredí ako pred dvadsiatimi rokmi. Čo považujete za najväčšiu zmenu v práci generálneho riaditeľa?
Práca generálneho riaditeľa je pre každú firmu úplne zásadná. Nielen v stavebníctve. Pred dvadsiatimi rokmi generálny riaditeľ nastavoval stratégiu, riadil vrchné poschodia firmy od výroby cez financie, ľudské zdroje po technológie.
Dnes okrem toho musí riešiť rýchlo postupujúcu digitalizáciu a s tým úzko súvisiacu kybernetickú bezpečnosť. Súčasný generálny riaditeľ musí klásť dôraz aj na využitie umelej inteligencie. Ak to teda zhrniem do jednej vety: hlavnou úlohou generálneho riaditeľa je mať pripravené riešenia na neustálu transformáciu firmy.
