Drevovlákno, tepelná izolácia nielen pre drevostavby

Zohľadňovať pri výbere tepelnej izolácie len súčiniteľ tepelnej vodivosti alebo tepelný odpor je veľmi krátkozraké. K vysokej účinnosti tepelnej izolácie totiž prispieva napríklad aj vysoká merná tepelná kapacita a objemová hmotnosť.

Vlastnosti dreva poznali ľudia už od nepamäti a aj ich rozumne využívali. Ak by ste sa lepšie pozreli na drevostavby napr. vo Fínsku alebo v Kanade, zistíte, že tieto stavby nie sú vôbec zateplené. Ide len o opracované guľatiny s priemerom 300 až 400 mm naskladané na seba. Jednotlivé kmene stromov sú osadené veľmi natesno tak, že do medzier nedokážete zasunúť ani žiletku.

Pointa týchto zrubových stavieb je v tom, že po vykúrení interiéru veľmi dlho trvá, kým sa drevná hmota ochladí tak, aby ste museli opäť začať kúriť. A tak vďaka prirodzeným vlastnostiam dreva a zručnostiam pri stavaní dokázali predchádzajúce generácie aj veľmi chladné zimy bez problémov zvládnuť. Je jedno, či sa budova nachádza v časti sveta s veľmi chladnými zimami alebo v zemepisných šírkach, kde sú typické skôr horúce letá.

V obidvoch prípadoch je potrebné realizovať stavbu tak, aby bola z energetického hľadiska hospodárna. V súvislosti s tým sa investor mnohokrát zaujíma len o tepelný odpor stavby a vôbec nerieši, koľko energie bude treba na chladenie. To je chyba, ktorá ho môže vyjsť pomerne draho, pretože na prevádzku klimatizačných zariadení sa vynaloží neraz o 1/3 viac energie ako na kúrenie.

Vysokoúčinná izolácia proti prehrievaniu aj chladu

Na ochranu proti letným horúčavám je vhodné použiť takú izoláciu, ktorá zaručuje pomalý prechod tepla. Inak povedané, má čo najnižšiu tepelnú vodivosť. Veľmi účinné riešenie predstavuje izolácia s mimoriadne vysokou akumulačnou schopnosťou na báze drevovlákna.

Drevovláknité tepelné izolácie STEICO v dopoludňajších hodinách prijímajú teplo a „uschovávajú ho“ až do večera, keď klesnú vonkajšie teploty. Počas večera a noci toto naakumulované teplo opätovne uvoľňujú cez strechu alebo obvodovú konštrukciu do exteriéru, čím sa výrazne znižuje teplotná záťaž obytných priestorov.

Nízka tepelná vodivosť tohto typu tepelnej izolácie súvisí s mimoriadne priaznivou hodnotou súčiniteľa tepelnej vodivosti, tepelnej kapacity a objemovej hmotnosti, ktoré sú dané vlastnosťami základnej suroviny – dreva.

Kombinácia týchto všetkých vlastností umožňuje pri správnej hrúbke alebo kombinácii vrstiev drevovláknitej izolácie dosiahnuť fázový posun teplotného kmitu pri obvodových stenách 16 a viac hodín a pri streche dokonca 17 hodín. Vďaka tomu sa interiér v lete neprehreje a v zime si zachová príjemné teplo. Na porovnanie, pri tradičných tepelnoizolačných materiáloch je to v priemere len 7 hodín.

Tab. Čím nižšia je tepelná vodivosť „a“, tým vyššia je ochrana proti prehrievaniu

100 % recyklovateľný prírodný materiál

Základnou surovinou na výrobu drevovláknitých tepelných izolácií je drevná hmota získaná z borovice lesnej, ktorá sa rozomelie na vlákna. Pod vplyvom vzduchu, predpísanej teploty a tlaku sa tieto vlákna potom zlisujú.

Základným spojivom sú prírodné živice, ktoré tvoria len 0,6 % objemu materiálu. Drevovláknité tepelné izolácie tak neobsahujú žiadne ťažké chemické lepidlá. Na ekologickosti tomuto materiálu pridáva aj spôsob pestovania a výrubu borovíc, ktorý je prísne monitorovaný.

Vyrúbu sa len stromy s predpísaným priemerom kmeňa. Zároveň možno vyrúbať len také množstvo stromov, ktoré stačí dorásť. Vďaka tomu nevznikajú nezmyselné holoruby a neznižuje sa nadmerne podiel lesného pôdneho fondu. Drevovláknitá tepelná izolácia je 100 % recyklovateľná, vhodná dokonca do kompostu.

Riešenie pre difúzne otvorené konštrukcie

Pri difúzne otvorených konštrukciách, prípadne starých murovaných budovách s vyšším obsahom vlhkosti v obvodovom murive, je veľmi dôležité zabezpečiť, aby stavba „dýchala“. To možno dosiahnuť použitím materiálov s nízkym difúznym odporom. Aj tu má drevovláknitá izolácia čo ponúknuť. Hodnota jej difúzneho odporu je na úrovni 5. Vďaka tomu je v rámci konštrukčných skladieb obvodového muriva veľmi dobre kompatibilná napr. s DHF doskami, ktoré majú rovnaký difúzny odpor.

Dôležité je v tejto súvislosti povedať, že na zachovanie difúzne otvorenej skladby je nevyhnutné, aby mali použité materiály smerom do exteriéru klesajúci difúzny odpor, resp. difúznu hrúbku. To platí aj pre penetračný náter a finálnu povrchovú úpravu.Významnú úlohu tu zohráva aj ďalšia charakteristická vlastnosť drevovláknitej izolácie, a to prirodzená schopnosť regulovať vlhkosť.

Je drevo naozaj horľavé?

Jednou z charakteristických vlastností dreva je, že výborne horí. To by, samozrejme, nebol problém, ak by sme chceli založiť oheň v kozube. Z hľadiska požiarnej ochrany stavby však nie je táto vlastnosť žiaduca.

Keďže sa do drevovláknitej izolácie nepridávajú žiadne retardéry horenia, je jej trieda reakcie na oheň E, čo predstavuje horľavý materiál. V tejto súvislosti však treba povedať, že po prehorení určitej vrstvy dreva, približne 1 cm, vrchná vrstva zuhoľnatie a po odhorení približne 4 až 5 cm sa začína čas horenia výrazne predlžovať.

To je hlavný dôvod, prečo je drevo v porovnaní napr. s oceľou vystavenou teplotám nad 600 až 1 000 °C paradoxne „odolnejšie“. V podstate ide o to, že oheň má k dispozícii menej kyslíka, ktorý je pre proces horenia dôležitý. Podobné je to aj pri drevovláknitej izolácii. Je veľmi ťažké ju zapáliť.

Viac na www.jafholz.sk/produkty/materialy-pre-drevostavby/izolacne-materialy/tvrde-izolacie-steico

TEXT + FOTO: reklamný text JAF HOLZ Slovakia, s. r. o., www.jafholz.sk