Údaje ako efektívny nástroj ovplyvňovania spotreby vody
Prieskum vykonaný v Maďarsku potvrdzuje dôležitosť údajov o odbere vody a súvisiacich nákladoch a prináša aj zaujímavé inšpirácie pre Slovensko. Cieľom politiky tvorby cien za vodu, založenej na zásade plnej návratnosti všetkých nákladov vodohospodárskych služieb, je podporovať efektívne využívanie vodných zdrojov a zároveň zabezpečiť pokrytie všetkých nákladov vyplývajúcich z využitia vody.
| Rámcová smernica o vode Rámcovú smernicu o vode 2000/60/ES prijala Európska únia v roku 2000 po dlhých rokoch príprav. Cieľom smernice je dosiahnuť trvalo udržateľné využívanie vody popri koordinácii ekologických, ekonomických, technických a sociálnych aspektov. Konečným cieľom je dosiahnuť taký stav, aby kvalita pitnej vody a vody určenej na kúpanie v žiadnom prípade nepredstavovala zdravotné riziko. V zmysle smernice sa na presadenie týchto cieľov navrhujú použiť aj ekonomické nástroje, napríklad vypracovanie politiky vytvorenia cien za vodu, založenej na zásade plnej návratnosti všetkých nákladov vodohospodárskych služieb. |
Vodné zdroje v Maďarsku a na Slovensku
Odpovede dotazníka poskytli v prvom rade informácie o zložení vody čerpanej z jednotlivých vodných zdrojov (obr. 1). Až 44,7 % respondentov čerpá vodu v plnej miere z podzemných zdrojov, iba piati dodávatelia (13,1 %) nevyužívajú túto vodnú bázu vôbec. Podzemná voda z hlbších vrstiev je (v závislosti od studní) čistejšia, jej úprava je jednoduchšia a zároveň aj menej nákladná. Tieto výhody však niekedy znižujú dodatočné náklady potrebné na čerpanie vody z väčšej hĺbky.
Obr. 1 Zloženie čerpanej vody podľa jednotlivých vodných zdrojov, 2010 (diagram autorky na základe údajov [4])
Voda čerpaná z jednotlivých vodných zdrojov u skúmaných dodávateľov vody má takéto zloženie:
- povrchová alebo podpovrchová voda – 6,5 % čerpanej vody,
- podzemná voda – 28,7 % čerpanej vody,
- krasová voda – 14,9 % čerpanej vody,
- voda z brehovej filtrácie – 49,9 % čerpanej vody.
Výskyt dvoch posledných typov vody závisí predovšetkým od vhodných geografických podmienok. V Maďarsku patrí voda z brehovej filtrácie medzi podzemné vody, hoci ich dodatočné doplňovanie pochádza v tomto prípade vo veľkej miere z povrchových tokov vôd [6]. Využívanie podzemných vôd na zásobovanie pitnou vodou stále viac ustupuje do pozadia, pretože v dôsledku antropogénneho vplyvu sa veľmi zvýšili znečistenie a kontaminácia podpovrchových vôd.
Na Slovensku sa na základe údajov z portálu Enviroportál [11] využívalo v roku 2008 vo verejnej vodovodnej sieti na odber pitnej vody 82,2 % vôd z podzemných vôd a 17,8 % z povrchových vôd. Približne 14 % obyvateľov Slovenska ešte vždy využíva zásobovanie vodou z vlastných studní.
V západnej časti Slovenska (okolie Bratislavy, Trnavy a Nitry) sa na zásobovanie pitnou vodou využívajú iba podzemné vodné zdroje, v ostatných oblastiach sa využívajú podzemné aj povrchové zdroje vody. Na východnom Slovensku je nedostatok kvalitných a výdatných zdrojov podzemnej vody, takže tam prevláda využívanie povrchovej vody [10].
Na cene vody záleží
Po zmene politického systému začala spotreba vody z verejnej vodovodnej siete výrazne klesať, od roku 1990 to bolo menej o približne 40 % v Maďarsku [1] a o 45 % na Slovensku [3].
Znižovanie spotreby vody sa v čerpaní vody z jednotlivých vodných zdrojov neprejavilo rovnomerne. Z obr. 2 je zrejmé, že čerpanie podzemnej vody, krasovej vody a vody z brehovej filtrácie klesalo v menšej miere, než bol priemerný pokles (8,2 %), zatiaľ čo zníženie čerpania podpovrchovej a povrchovej vody klesalo v pomere k priemeru viacnásobne.
Obr. 2 Pokles čerpania vody z jednotlivých vodných zdrojov v období 2000 až 2010 (autorský diagram)
Obr. 3 Použitie jednotlivých technologických čistiacich procesov v skúmaných vodárňach, 2010 (autorský diagram)
Vo všeobecnosti spotrebu odberateľov z verejnej vodovodnej siete do značnej miery ovplyvňuje cena vody. Spomedzi objektívnych faktorov, ktoré ju určujú, hrajú dôležitú úlohu náklady na úpravu vody. Napríklad potrebnú elimináciu železa uplatňuje asi 73,68 % vodární (obr. 3). Podobne je rozšírené aj odstraňovanie mangánu. Obsah železa a mangánu v pitnej vode však predstavuje iba estetický problém (vzniká hnedastý sediment), obsah amoniaku s koncentráciou vyššou ako 0,2 mg/l už, naopak, ohrozuje zdravie, predovšetkým dojčiat. Eliminovať ho musí 26,32 % skúmaných vodární. Deväť respondentov (23,6 %) uviedlo, že nimi dodávaná voda si okrem chlórovania nevyžaduje žiadne iné technologické úpravy.
Na obr. 4 vidieť, akého objemu vody sa týkajú jednotlivé typy úprav. Diagram ukazuje absolútny objem a percentuálnu hodnotu objemu čistenej vody v rámci jednotlivých procesov vo vzťahu k objemu vody dodávanej všetkými respondentmi (dodávateľmi). Z uvedeného vyplýva, že procesy eliminácie železa a mangánu z vody sú potrebné približne v rovnakej miere, odstránenie metánu a arzénu sa vykonáva pri menšom objeme vody, ale význam týchto dvoch procesov je z hľadiska ochrany zdravia vyšší. Miera a typ potrebného čistenia vody závisia od geologických a geografických podmienok.
Obr. 4 Prehľad technologických čistiacich procesov upravenej vody v pomere k celkovému dodávanému objemu zo skúmaných vodární, 2010 (autorský diagram)
Z analýzy súvislostí zloženia extrahovanej vody podľa akviferov a potreby čistenia možno konštatovať, že pri znížení podielu podzemnej vody alebo vody z brehovej filtrácie (obr. 5 znázorňuje trendlínie podielu čerpanej vody z jednotlivých vodných zdrojov s rovnakou farbou) rastie podiel nevyhnutného čistiaceho procesu vody v pomere k celkovému množstvu čerpanej vody. Pri zvýšení podielu podpovrchovej vody rastie aj objem upravenej vody. Povrchovú vodu dodávajú len dve skúmané vodárne.
Obr. 5 Zloženie vody čerpanej z jednotlivých vodných zdrojov a potreba čistenia vody, 2010 (autorský diagram)
Obr. 6 Cena vody v súvislosti s podielom vody vyžadujúcej čistiaci proces, 2010 (autorský diagram)
Pôvod vody a jej cena
Vzťah ceny vody a podielu vody, ktorá si vyžaduje technologickú úpravu, znázorňuje obr. 6. Z porovnania vodární, ktoré neupravujú extrahovanú vodu, s vodárňami, ktoré používajú čistiacu technológiu, vyplýva, že ceny vody sa v týchto kategóriách veľmi odlišujú. Korelácia medzi cenou vody a podielom čistiaceho procesu existuje, hoci so značným rozptylom.
Veľké odchýlky môžu byť zapríčinené mnohými faktormi, rovnako ako výšku poplatku ovplyvňujú viaceré okolnosti, a to nielen technickej povahy. Z analýzy však možno vyvodiť, že existuje korelácia medzi pôvodom vody a jej cenou. Cenu vody znázorňuje klesajúca tendencia podľa typu čerpanej (dodávanej) vody v tomto poradí:
- povrchová/podpovrchová voda,
- podzemná/krasová voda,
- voda z brehovej filtrácie.
Príčina tohto stavu spočíva v rozdielnych nákladoch jednotlivých fáz zásobovania vodou (výroba a dodávka vody, úprava vody na potrebnú kvalitu – pitná alebo priemyselná so špeciálnym nárokom na kvalitu, prevádzka vodovodnej siete a podobne). Vo všeobecnosti platí, že:
- v prípade podpovrchovej a povrchovej vody je kontaminácia vody najvyššia zo všetkých druhov čerpanej vody a technologická úprava je veľmi nákladná,
- podzemné a krasové vody sú všeobecne čisté s dobrou kvalitou, a ak je to prípadne predsa len nevyhnutné, na dosiahnutie kvality pitnej vody stačí menej nákladný technologický proces; na druhej strane, náklady na čerpanie sú z dôvodu väčšej hĺbky studní vyššie,
- voda z brehovej filtrácie predstavuje zvyčajne dobrú účinnosť prírodnej filtrácie (závisí od studne), takže postačuje jednoduchšia technológia čistenia a pomerne nenáročná práca čerpadla pri čerpaní vody.
Záver
Vytvorenie vodohospodárskeho systému, ktorý bude vyhovovať nariadeniam rámcovej smernice o vode, predstavuje naliehavú úlohu, ktorá si vyžaduje komplexný prístup. Popri účelnej prestavbe inštitucionálnej a vlastníckej štruktúry v tejto oblasti budú potrebné aj podrobné znalosti o charaktere technických a prírodných podmienok (napríklad tvorbou databáz). Na vytvorenie predpisov na vyhovujúce a ekologicky udržateľné zásobovanie vodou bude ich používanie veľmi dôležité.
Obrázky: autorka
Literatúra
1. Eördöghné Miklós, M.: Alternatív vízhasználat a fenntarhatóságért. Pécsi Tudományegyetem. Pécs: Pécsi Tudományegyetem, 2010. s. 27 – 39.
2. Koziol, M. – Veit, A. – Walther, J.: Stehen wir vor einem Systemwechsel in der Wasserver- und Abwasserentsorgung? Berlin: Forschungsverbund netWorks, 2006.
3. Kriš, J. – Škultétyová, I.: Drinking Water Supply in Slovakia. In: International Symposium on Water Management, 2009.
4. Papp, M.: Évkönyv 2010. Budapest: Magyar Viziközmű Szövetség, 2011.
6. Rakonczai, J.: Globális vízproblémák. Szeged: Lazi, 2005.
7. Somlyódy, L.: Magyarország vízgazdálkodása: helyzetképs és stratégiai feladatok. Budapest: Magyar Tudományos Akadémia, 2011.
8. Valášek, J. a kol.: Zdravotnotechnické zariadenia budov. Bratislava: JAGA GROUP, 2005.
9. Peráčková, J.: Implementácia európskych noriem v oblasti zdravotnotechnických inšatalácií.
In: Tzb Haustechnik, č. 5, 2007, s. 52 – 53.
10. Vodárenské pohľady, 2011.
11. enviroportal.sk.
Ing. Mária Miklós Eördöghné
Recenzovala: doc. Ing. Jana Peráčková, PhD.
Ilustračné foto: Thinkstock
Autorka pôsobí na Katedre TZB PMMK PTE v Pécsi v Maďarsku.
Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.
