Do rekonštrukcie bytových domov putujú v súčasnosti nemalé finančné prostriedky. Dôvodom je snaha o zvýšenie energetickej hospodárnosti budov, predĺženie životnosti panelákov, ale aj zníženie nákladov jednotlivých domácností. Pri obnove bytového domu sa odporúča investovať nielen do zateplenia a výmeny okien, ale aj kompletnej rekonštrukcie strechy.
Čo platí v oblasti kanalizácií a vodovodov v budovách a v oblasti sanitárnych zariadení?
Súčasný celosvetový trend rešpektuje nevyhnutnú potrebu znižovať spotrebu energie. Na dosiahnutie tohto cieľa preto treba presne merať spotrebovanú energiu, teplo, plyn a pitnú vodu a regulovať ich v čase v závislosti od vonkajších podmienok. Z tohto dôvodu, ale aj na základe požiadaviek konečného spotrebiteľa na moderné technologické pozadie, sa systémy v budovách automatizujú. Meranie, regulácia, riadenie, vzájomná komunikácia – to je niekoľko čiastkových procesov v oblasti automatizácie prevádzky budov. Ako do tohto komplexu úloh zapadajú normy?
Požiadavky na nízku spotrebu energie sa kladú na mnohé výrobky a technológie. Najnovšie k nim pribudli už aj vzduchové filtre, ktoré sa budú označovať energetickým štítkom.
Stalo sa už tradíciou, že začiatkom roka sa Nitra stáva mestom stretnutie expertov z oblasti vykurovania, ventilácie, klimatizačnej, meracej, regulačnej, sanitárnej a ekologickej techniky. Tento rok už po 15. raz otvorí svoje brány v dňoch 12. až 15. februára 2013 na výstavisku Agrokomplex v Nitre.
Aké normy sú aktuálne na úseku vykurovacích systémov v budovách? Technické normy na európskej aj národnej úrovni možno rozdeliť z pohľadu predmetu na systémové a výrobkové normy. Ako vo viacerých iných oblastiach, aj v tejto oblasti sa na európskej úrovni spracovali skôr výrobkové normy a až následne sa podporila tvorba systémových noriem.
Smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov určuje povinnosť znížiť spotrebu energie o 20 % do roku 2020 a zároveň zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Na dosiahnutie tohto cieľa treba pristúpiť k rekonštrukcii starých budov, k výstavbe nízkoenergetických a pasívnych budov a hlavne k zvýšeniu podielu OZE na zabezpečenie energie potrebnej najmä na vykurovanie, prípravu teplej vody a v neposlednom rade aj na výrobu elektrickej energie.
V súčasnosti je trendom stavať administratívne budovy s celozasklenými fasádami, ktoré sú značne ovplyvnené extrémnymi solárnymi ziskami cez sklenené konštrukcie v letnom období a sálavým chladom od okien v zimnom období. To všetko môže spôsobiť lokálnu tepelnú nepohodu.
Je všeobecne známe, že denné svetlo má priaznivý účinok na organizmus človeka a výrazne ovplyvňuje hygienickú kvalitu prostredia v budovách. Jeho účinky boli opísané v mnohých učebniciach a odborných textoch. Pri projektovaní budov je preto veľmi dôležité zohľadniť svetelnotechnické požiadavky pri hodnotení osvetlenia v interiéroch.
Solárna energia sa v rodinných domoch využíva spravidla pomocou solárnych kolektorov, pričom akumulácia tepla sa rieši vodnými zásobníkmi tepla. Využitie solárnej energie však môže byť aj menej tradičné – pomocou energetickej strechy. Pri nej dochádza k dlhodobej akumulácii tepla v zemnom zásobníku a následnému využitiu tepelnej energie na minimalizovanie tepelných strát prechodom cez netransparentné konštrukcie formou aktívnej tepelnej ochrany (ATO).
Záujmové územie, širšie okolie Serede, je z hľadiska geomorfologického členenia Slovenska súčasťou oblasti Podunajská nížina, celku Podunajská rovina, ktorá je ohraničená na severovýchode Podunajskou pahorkatinou. Do okolia Serede zasahujú z východnej strany Nitrianska tabuľa a zo severu Dolnovážska niva ako okrajové časti Podunajskej roviny. V tejto oblasti je overený výskyt geotermálnych vôd, a je teda zrejmé, že mesto leží v perspektívnej oblasti z hľadiska využívania geotermálnej energie.
Otázky spojené s vyčerpávaním súčasných zdrojov pitnej vody a energie, ktoré prináša priamoúmerné zvyšovanie ich cien, stoja v popredí už niekoľko rokov. V tejto súvislosti sa stáva nanajvýš aktuálnym meranie spotrebovaného množstva vody a energie. Jednou z kľúčových oblastí je pritom výber správnej technológie a komponentov merania.
Trendy navrhovania a využívania alternatívnych a úsporných riešení v oblasti TZB zvyšujú záujem aj o aplikácie nízkoteplotného vykurovania a vysokoteplotného chladenia a ich spojenie s obnoviteľnými zdrojmi energie. Aké sú súčasné názory a praktické skúsenosti?
Energetická efektívnosť výroby tepla v obytných, ale aj v iných budovách, ktorú je reprezentuje najmä energetická účinnosť zdrojov tepla, je dnes veľmi diskutovanou témou. Na to, aby sme vedeli zlepšovať energetickú účinnosť akéhokoľvek zdroja tepla, musíme čo najpresnejšie určiť jej počiatočnú hodnotu pred možnými návrhmi na zlepšenie.
V roku 2010 bola Juhoafrická republika nesmierne hrdá na to, že mohla ako prvá africká krajina usporiadať majstrovstvá sveta vo futbale. Problémom však bolo, že išlo o krajinu, ktorú sužuje nedostatok vody. Za týchto okolností bolo nežiaduce denne použiť 100 000 litrov pitnej vody na zalievanie futbalového ihriska na štadióne. Projektanti preto navrhli inovatívne riešenie, v ktorom sa skombinovala nevyužitá infraštruktúra pôvodného štadióna a nová strecha – a, samozrejme, nové myslenie.
