Rozhýbe sa už aj na Slovensku využívanie biomasy a slnečnej energie?

Ministerstvo hospodárstva SR spustilo od 20. apríla 2009 Program vyššieho využitia biomasy a slnečnej energie v domácnostiach­. Možnosť podpory inštalácie kotla na biomasu alebo slnečného kolektora zaujala veľké množstvo ľudí, ktoré sa však neodrazilo v počte podaných žiadostí či pridelených dotácií. Kde je problém? Táto otázka sa už stihla stať predmetom mnohých vášnivých diskusií a porovnávania s úspešným zavedením šrotovného. Pokúsili sme sa ju posunúť do roviny vecnejšej­ rozpravy­. Ku komplexnému pohľadu nám chýba stanovisko tvorcu programu – Ministerstva hospodárstva SR –, ktoré na našu žiadosť nezareagovalo. Získali sme však informácie, že tento rezort už pripravuje­ zmenu príslušného výnosu, ktorým poskytovanie dotácií na slnečné kolektory a kotly na biomasu zjednoduší. V novom výnose Ministerstvo hospodárstva SR plánuje vypustiť potrebu doloženia výpisu z registra trestov a zvýšiť dotácie pri kúpe slnečných kolektorov a kotlov na biomasu.

3. Hovorí sa, že média v súvislosti s využívaním slnečných kolektorov alebo kotlov na biomasu prinášajú množstvo nepresných informácií, ktoré môžu viesť k zavádzaniu ľudí. Je to podľa vás tak? Ako by aj médiá mohli napomôcť očakávanému rozhýbaniu trhu v oblasti využitia obnoviteľných zdrojov energie?  

Ing. Marcel Lauko, PhD.
Energetické centrum Bratislava (ECB)
riaditeľ

1. Principiálny problém tohto programu spočíva v tom, že ho vláda SR schválila už v apríli­ 2007, peniaze naň sa však našli až v apríli­ 2009. Tieto dva roky čakania na dotáciu viedli k zbrzdeniu rozvoja trhu so spomenutými technológiami. Rovnako oneskorená rea­lizácia spôsobila, že sa nezohľadnil pokrok dosiahnutý v tejto oblasti. To viedlo k diskriminácii technológie tepelných čerpadiel, ktoré v súčasnosti predstavujú rovnocennú alternatívu solárnej energii a biomase, avšak pred dvoma rokmi neboli ešte akceptované. Čo sa týka sledovaných cieľov, program má rozhodne potenciál prispieť k ich naplneniu. Na druhej strane je nepomer medzi výškou podpory a administratívnymi nárokmi, ktoré sa kladú na žiadateľov. Ak si spočítame priame náklady a cenu času nevyhnutného na získanie všetkých potrebných dokladov, a výsledok porovnáme s výškou dotácie, stimulačný efekt programu sa prakticky vytráca.

2. Problematickou stránkou programu je jeho administratívna náročnosť. Podmienky pre fyzické osoby žiadajúce o dotáciu sú približne rovnaké ako pre firmy. Mnohé potvrdenia, ktoré treba doložiť, nemajú zmysel a ani ich zamestnanci nemôžu získať. Príkladom je potvrdenie o tom, že žiadateľ nemá dlhy vo vzťahu k príslušnej zdravotnej a Sociálnej poisťovni. Zamestnanci pritom nedokážu ovplyvniť, či za nich firma tieto odvody platí alebo nie.

3. Každý trhový segment sa musí vyrovnať s prostredím, v ktorom existuje. To isté platí aj pre obnoviteľnú energetiku. Závisí len od tohto sektora, ako nastaví komunikáciu s médiami. Nemôžeme od médií chcieť, aby niečomu pomáhali alebo škodili. Treba im ponúkať fakty.

Ing. Milan Novák, CSc.
Thermo/solar Žiar, s. r. o., výrobca termických slnečných kolektorov
konateľ

1. Dotačný program je v prípade slnečných kolektorov po technickej stránke dobre nastavený. Štátnu dotáciu získajú iba tie slnečné kolektory, ktoré vlastnia certifikát Solar Keymark, vystavený akreditovanou európskou skúšobňou. Certifikát garantuje napríklad to, že kolektor sa nepoškodí vplyvom ľadovca, prudkých zmien teploty, nedostane sa do neho dažďová voda a podobne. Garantuje tiež reprodukovateľnosť nameraných výkonových parametrov, ktoré však nemusia byť špičkové. To bude riešiť – pre inštalácie ukončené po 1. januári 2010 – potvrdenie Technického skúšobného ústavu Piešťany, š. p., o minimálnom energetickom zisku 525 kWh/rok vzťahujúcom sa na 1 m² apertúrnej plochy kolektora.

Ak sa vyčlenené finančné prostriedky na dotácie v danom roku vyčerpajú, žiadateľ by mal byť automaticky presunutý na ďalší rok. Slovenský dotačný program kopíruje z veľkej časti osvedčený mechanizmus prideľovania dotácií, ktorý sa už pred rokmi zaviedol v Nemecku a s malými obmenami sa aplikuje aj v ďalších krajinách EÚ.

Dalo by sa však diskutovať o výške dotácie, ktorá sa v prípade najčastejšie využívaných systémov solárnej prípravy teplej vody (TV) v rodinných domoch pohybuje okolo 15 % z celkových investičných nákladov. V Čechách je tento podiel až 55 % a takýto dotačný program tam beží už niekoľko rokov.

2. Veľmi problematické je množstvo sprievodných potvrdení, ktoré žiadateľ musí priložiť k dotácii. Niektoré z nich, ako potvrdenie Sociálnej a príslušnej zdravotnej poisťovne o vyrovnaní záväzkov žiadateľa, ktorý je v zamestnaneckom pomere a odvody za neho odvádza zamestnávateľ, poisťovne často odmietajú fyzickým osobám vydať. Ďalej: načo slúži napríklad výpis z registra trestov, ak v prípade známeho šrotovného stačil žiadateľovi jediný doklad o zošrotovaní svojho auta, pričom výška štátnej dotácie bola často niekoľkonásobne vyššia, než je pri slnečných kolektoroch. Tieto komplikácie výrazne pribrzdili počiatočné nadšenie záujemcov o dotované solárne zariadenia. Denne registrujeme stovky telefonátov a mailov potenciálnych záujemcov, návštevnosť našej webovej stránky sa zvýšila niekoľkonásobne (najmä v prvých dňoch po zverejnení dotačného programu) a napriek tomu má Slovenská inovačná a energetická agentúra do dnešných dní iba niekoľko žiadostí o dotácie. Dúfajme, že po prvých nie najšťastnejších skúsenostiach žiadateľov sa budú byrokratické bariéry na ceste k dotáciám postupne odstraňovať.

3. Áno, je to pravda, informácie v médiách sú často veľmi nepresné. Prvý extrém predstavuje bagatelizovanie ekonomických prínosov, často sa argumentuje dlhou návratnosťou solárnych systémov. V praxi sú ekonomicky najmenej výhodné malé solárne systémy typické pre rodinné domy, pretože s rastúcou veľkosťou kolektorových polí sa znižujú merné investičné náklady na jednotku získaného solárneho tepla. Ale aj v tomto prípade sa investičné náklady vrátia majiteľovi solárneho kolektora 2- až 3-krát za predpokladu, že solárny systém bude kvalitný a dosiahne plánovanú životnosť okolo 30 rokov. Skutočné úspory budú určite väčšie, pretože dnes už azda nikto nepochybuje o tom, že ceny energie budú v dlhodobom horizonte trvalo rásť.
   
Zákazníkov zbytočne odrádzajú aj príliš vysoké ceny, ktoré sa uvádzajú ako príklad pri inštalácii malých solárnych systémov – často sú na úrovni 4 000 až 5 000 eur. Naša spoločnosť zareagovala na štátne dotácie na slnečné kolektory vytvorením dvoch typov cenovo a výkonovo optimalizovaných zostáv malých solárnych systémov na prípravu TV v rodinných domoch. Spolu s dotáciou výrobcu pri dodávke na kľúč prostredníctvom odborne vyškolenej montážnej organizácie možno získať solárny systém s 200 l zásobníkom postačujúci pre 2 až 3 osoby už za 2 680 eur – po odpočítaní štátnej dotácie. Podobný väčší systém s 300 l zásobníkom postačujúci pre 4 až 5 osôb možno získať za 3 380 eur. V prípade, že sa montáž nespája s dodatočnými stavebnými úpravami a spojovacie predizolované potrubia majú dĺžku  do 30 m, cena je konečná. 
   
Druhým, často publikovaným extrémom sú nereálné výkonové parametre nekvalitných a lacných výrobkov – často ázijského pôvodu. Rýchlo expandujúci solárny trh priťahuje podnikavcov, ktorí tu cítia príležitosť na rýchle zbohatnutie. Aj keď takéto aktivity zvyčajne nemajú dlhú trvácnosť, môžu napáchať veľa škôd na imidži solárneho kolektora ako dlhovekého a spoľahlivého zdroja energie. Z tohto hľadiska by mal slovenský dotačný systém (najmä po 1. januári 2010) takéto solárne zariadenia do značnej miery identifikovať a oddeliť od dotácií. 

Rudolf Bakala
Attack, s. r. o., výrobca tepelnej techniky
generálny riaditeľ

1. Akékoľvek aktivity štátu na podporu rozvoja využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE) vítame. V postavení výrobcu sme tento trend zachytili už podstatne skôr a investovali sme nemalé prostriedky a námahu do vývoja a výroby vysokoúčinných tepelných zdrojov, ktoré využívajú ako palivo práve biomasu. Tvorcovia programu však podľa nás celkom nedotiahli administratívnu stránku a sťažili administratívny proces nielen výrobcom, ale aj žiadateľom.

2. Problematický bod programu predstavuje podľa nás splnenie podmienok poskytnutia dotácie. Konkrétne ide o dokladovanie technických parametrov príslušných zariadení. Z pozície výrobcu nám situáciu sťažuje fakt, že každému potenciálnemu uchádzačovi musíme poskytnúť podklady, ktoré dokazujú, že naše zariadenia spĺňajú podmienky na získanie dotácie.
   
Nami navrhované riešenie je celkom jednoduché. Poskytovateľ dotácie by mal zriadiť zoznam, do ktorého by výrobcovia, prípadne obchodní zástupcovia mohli jednorázovo zaregistrovať svoje produkty, spĺňajúce po technickej stránke podmienky dotácie. Žiadateľ by tak získal prehľad a možnosť výberu z registrovaných výrobkov, čím by sa administratívny proces zjednodušil. Zo strany našich zákazníkov sledujeme záujem o naše produkty aj túto dotáciu, vnímame však aj negatívne ohlasy spojené s vyššou administratívou pri jej získaní.

3. Od médií sa všeobecne očakáva, že budú v potrebnej a náležitej miere prinášať informácie, ktoré nám budú pomáhať pri rozhodovaní, keďže nepresné informácie majú na rozhodnutia negatívny vplyv. Dostupnosť informácií sa stále zlepšuje a aj informácií o tejto téme je pomerne dosť – sú predmetom konferencií a seminárov alebo sú k dispozícii na internete. Je teda len na žiadateľoch, aký spôsob oboznámenia s danou problematikou si zvolia, pretože ak ide o informácie platí, že kto hľadá, nájde.

Ing. Dominik Blanárik
Vaillant, výrobca tepelnej techniky
brand manager

1. Spustenie programu ako takého vnímam pozitívne – konečne prišlo po rokoch od sľubov aj k činom. Otázkou zostáva, či sa príprave projektu z formálno-administratívnej stránky venoval dostatok času. Mám na mysli prístupnosť programu pre jednotlivé cieľové skupiny cez nástrahy úradníckeho aparátu. Záujem zo strany verejnosti je veľký, no myslím, že k výraznému čerpaniu prostriedkov z programu zatiaľ nedošlo.

2. Podľa môjho názoru, proces, ktorý predchádza schváleniu dotácie, je pre radového občana príliš zložitý. Ľudia už z historického hľadiska nemajú dôveru k štátnym úradníkom vo veciach rýchleho a bezproblémového vybavenia úradných záležitostí. Strach z úradov a množstvo dokladov, ktoré treba predložiť na schválenie dotácie, jednoducho odrádza ľudí od podstúpenia tohto „martýria“. Navyše, nejasnosti v niektorých bodoch programu vytvárajú neistotu u žiadateľov o dotácie. Napríklad, v médiách sa objavila správa o tom, že fyzická osoba nemôže získať potvrdenie od Sociálnej poisťovne, ktorá nie je oprávnená vydávať toto potvrdenie fyzickým osobám. Podobné nejasnosti v programe ovplyvňujú negatívne jeho čerpanie. A keďže občan dostane dotáciu až po inštalácii zariadenia, niet sa čo čudovať, že všetci potenciálni žiadatelia v tejto veci čakajú na nejaký precedens. Príkladom možného precedensu v tomto prípade však môže byť aj žiadosť môjho kolegu, ktorému sa ako fyzickej osobe podarilo potvrdenie od Sociálnej poisťovne ako aj ostané potvrdenia bez problémov získať. Potenciálni žiadatelia o dotácie sa teda o pomoc pri vybavovaní dotácií môžu obrátiť na školený personál Vaillant centier, ktorý im ochotne poradí.

3. Zdá sa, že médiá v tomto prípade len podporili obavy a nedôveru ľudí v jednoduché získanie dotácií. Pritom výhodou a silou médií je práve to, že dokážu osloviť širokú verejnosť, preto by sa mali upriamiť nielen na vyhľadávanie problémov a označovanie vinníkov, ale aj na hľadanie riešení a poskytovanie odborných rád verejnosti.

RNDr. Ladislav Židek
Združenie Biomasa
generálny riaditeľ

1. Program je z obsahovej stránky dobre pripravený a potrebný, spolupodieľali sme sa aj na jeho príprave. V poslednej fáze sme však vypadli a vo výsledku vznikol nekvalitne a náročne postavený program, ktorý koniec koncov vôbec nerozlišuje výšku dotácie podľa náročnosti a efektivity zariadenia. Program v takejto podobe nenaplní ciele, a preto sa pomaly rozbieha. Oproti šrotovnému je oveľa komplikovanejší a bežnému človeku vôbec nepomôže, pretože na kvalitné zariadenia je veľmi prácne získať minimálnu dotáciu. Ak by mal bežný človek splniť všetko čo program vyžaduje, minie celú dotáciu len na administratívne nepotrebné veci a v konečnom dôsledku nič nezíska.

2. Ak sa na šrotovné nepožadovali dokopy žiadne doklady o plnení povinností vo vzťahu k štátu, prečo sa požadujú tu? Rozhodne treba riešiť výšku dotácie pri využití kvalitnejších technológií, bez toho sa kvalitné, a vlastne najekologickejšie technológie na využívanie peliet nebudú rozvíjať.

3. Každý, kto chce, si informácie nájde na príslušných stránkach, lebo média skutočne často zavádzajú. Chybou médií je aj to, že do diskusných relácií stále volajú ľudí bez praxe, ktorí sú úplne mimo praktickej stránky problematiky.

RNDr. Karol Galek
GENERM, s. r. o., návrh a realizácia fotovoltických systémov
konateľ

1. Po tom, ako sa v roku 2007 tento program zrušil pre nedostatok finančných prostriedkov v štátnom rozpočte, je jeho zavedenie v roku, keď sa naplno prejavili dôsledky hospodárskej krízy, možno na prvý pohľad paradoxné, avšak v konečnom dôsledku logické. Po šrotovnom na automobily so značne rozporuplným­ efektom je tu riešenie, ktoré vie reálne podporiť domácich výrobcov technológií či lokálne inštalačné firmy, a ktoré dokáže koncovému užívateľovi aspoň čiastočne cenovo sprístupniť zariadenie, o ktorom by bez zavedenia tohto programu možno ani neuvažoval. To znamená z praktického hľadiska aj zvýšenie informačného povedomia ľudí o využívaní OZE a do budúcnosti otvára možnosť zavedenia obdobných programov aj na iné technológie z tejto kategórie – tak ako je to bežné v ostatných európskych krajinách. Toto je dôležité aj vzhľadom na ciele definované v Stratégii vyššieho využitia OZE v SR, keďže v rámci ich dosiahnutia možno tento projekt považovať skôr za pilotný.

2. Za problematické možno označiť predovšetkým podmienky poskytnutia dotácie. Množstvo a rozsah požadovaných príloh sú pre mnohých ľudí bariérou, ktorá ich od využitia tohto programu skôr odradí, než motivuje. Druhým sporným faktorom je administrácia žiadostí, keď sa mnohé z nich pre neúplnosť informácií vyradia. Našťastie, ak nejde o zásadné nedostatky, ako sú chýbajúci doklad preukazujúci odovzdanie a uvedenie zariadenia do prevádzky, či doklad preukazujúci nadobudnutie zariadenia, administrátor projektu Slovenská inovačná a energetická agentúra si ostatné doklady zväčša dožiada.
   
Z obsahového hľadiska by som však za problém označil aj to, že sa do programu nezahrnuli tepelné čerpadlá. Ide o technológiu, ktorá je v súčasnosti veľmi žiadaná, najmä v zahraničí značne rozšírená a jej výstupom je rovnako ako pri slnečných kolektoroch a kotloch na biomasu tepelná energia. Táto situácia vznikla v dôsledku prevzatia programu pripraveného na rok 2007, keď tepelné čerpadlá podľa európskej klasifikácie ešte nespadali do kategórie OZE.

3. Ak chcú médiá informovať o OZE, musia mať tieto informácie odkiaľ čerpať. V prípade tohto programu si myslím, že informačná kampaň je dostatočná a dobre cielená, a tak by médiá ani verejnosť nemali mať problém so zistením všetkých podrobností. Opačný problém nastáva pri ostatných OZE. Napriek Stratégií vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR (schválenej vládou SR v roku 2007), napriek smernici EÚ o podpore využívania OZE, v ktorej sme sa zaviazali do roku 2020 v rámci energetického mixu vyrábať 14 % energií z OZE, a napriek obrovskému progresu v oblasti technológií na ich využívanie, Slovensko naďalej prezentuje iba úlohu mŕtveho chrobáka. V tomto smere naozaj k zlepšeniu situácie neprispievajú ani médiá, ktoré mnohokrát prinášajú z tejto oblasti iba kusé informácie, niekedy s jednostranným negatívnym pohľadom na problematiku. Samozrejme, svoj podiel viny na tom majú aj rozličné združenia a firmy pôsobiace v oblasti OZE a ich využitia na Slovensku, keďže mnohé z nich považovali svoju prezentáciu na verejnosti v minulosti skôr za príťaž.

Igor Belovič
Schüco International KG, výrobca solárnych systémov

1. Program ako celok je určite pozitívnym krokom na trhu s OZE. Dáva priestor vyššej publicite a záujmu zo strany investorov, na základe čoho sa určite zväčší aj počet nainštalovaných kolektorov a kotlov na biomasu. Žiaľ, pre žiadateľov sú negatívnou stránkou programu administratívne prekážky.

2. Vieme o tom, že potenciálni žiadatelia majú snahu vybaviť si žiadosť, ostanú však sklamaní, keď zistia, že sociálna a zdravotná poisťovňa im nie sú schopné dať potrebné potvrdenia –, preto ich žiadosť ostáva neúplná a nepoužiteľná.

3. Niekedy je to s médiami naozaj tak. Myslím si však, že väčším problémom je nepripravenosť zainteresovaných úradov na očakávané žiadosti. Podľa môjho názoru je v médiách informácií o problematike dostatok na to, aby si ich záujemcovia mohli nájsť.

(sf)
Foto: archív vydavateľstva a respondentov

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.