Energetická bezpečnosť Slovenska a TZB

Nový rok priniesol do našich končín dosiaľ nevídané problémy so zásobovaním plynom a v ostrom svetle tak odkryl problémy, ktoré prináša (nielen) naša absolútna závislosť od importu energie z Ruska. Aké sú zmysluplné, systémové a reálne riešenia tejto situácie? Ako môže TZB so svojimi najnovšími technológiami a využitím obnoviteľných zdrojov energie prispieť k diverzifikácii zdrojov energie a k ich úspore? Odpovede na tieto zložité otázky hľadáme u odborníkov, ktorí majú k daným témam najbližšie.

2. Ktoré riešenia  sú podľa vás najperspektívnejšie a reálne pri individuálnej bytovej výstavbe (rodinné domy) na Slovensku? Aké systémové postupy a riešenia sú vhodné pre bytové objekty, školstvo, zdravotníctvo, prípadne priemysel?

3. Ako by sa podľa vás mohlo poučenie z januárovej „plynovej krízy“ premietnuť do koncepčných a strategických materiálov vlády SR?

Ing. Karel Hirman
Slovenská inovačná a energetická agentúra
Sekcia energetických činností
riaditeľ

1. Zariadenia TZB môžu prispieť najmä k zníženiu spotreby energií, teda k zlepšeniu energetickej efektívnosti prevádzky budov, čo v konečnom dôsledku vedie k zníženiu nákladov. Toto platí pre všetky budovy, či už obytné, administratívne, alebo výrobné. Jednak sú to v našich podmienkach už tradičné riešenia zamerané na termostatické vyregulovanie, zateplenie či modernizáciu vykurovania a chladenia. V závislosti od veľkosti a typu budov, zvlášť pri väčších administratívnych celkoch, je vhodné uvažovať aj o nasadení malých kogeneračných, alebo dokonca trigeneračných jednotiek. Na druhej strane by investori vopred nemali vylučovať ani možnosti pripojenia budov na existujúce centralizované zdroje tepla (CZT), ktoré môžu svojou flexibilitou palivovej základne predísť kritickej závislosti od jedného média, v našom prípade plynu.

2. Naše postsocialistické krajiny z minulosti zdedili vo väčších mestách systémy CZT. Tie sa po roku 1989 často zavrhovali a dochádzalo k odpájaniu sa nielen väčšími spotrebiteľmi, ale aj bytmi. Dnes tieto systémy pri nepomerne väčších nákladoch v západných krajinách EÚ budujú. Práve prevádzka CZT umožňuje riešiť mnoho súčasných výziev, ktoré stoja pred energetikou. Či už je to čo najefektívnejšie využitie tradičných fosílnych palív, v podobe kombinovanej výroby tepla a elektriny, alebo aspoň ich čiastočné nahradenie dostupnými obnoviteľnými zdrojmi energie (OZE). Masívnejšie ekonomicky a ekologicky zmysluplné nasadenie OZE ani v našich podmienkach nebude možné bez CZT. Dokonca aj na Slovensku už máme prípady, keď si aj malé obce práve z týchto príčin vybudovali malú sieť CZT, ktorou vykurujú napríklad miestnu školu, obecný úrad, kultúrny dom či bytovku. Takéto riešenie je možné aj v prípade individuálnej výstavby, keď sa budujú celé nové štvrte rodinných domov. Inou možnosťou pri staršej, ale aj novej individuálnej výstavbe, je eliminovanie plynu pomocou finančne a konštrukčne čoraz dostupnejších tepelných čerpadiel alebo kombinácie s využitím solárnych kolektorov.

3. Slovensko ako jediná krajina V4 muselo v dôsledku januárového zastavenia dodávok ruského plynu cez Ukrajinu siahnuť k regulácii dodávok pre priemysel a naša plynárenská sústava čelila hrozbe kolapsu. Ďalšou takto postihnutou krajinou bolo Bulharsko. Iné krajiny sa vďaka aspoň čiastočnej diverzifikácii zdrojov a trás dodávok plynu týmto stavom bez väčších problémov vyhli. Keďže prítok plynu z východu pokrýva v zimnom období zhruba polovicu dennej spotreby plynu na Slovensku, jediným reálnym riešením stavu, keď je vo Veľkých Kapušanoch na plynovode nula, je aspoň čiastočná diverzifikácia jeho nákupu. Kríza ukázala, že nákup a dovoz plynu zo západného smeru cez Česko je obchodne aj technicky realizovateľný. Ísť cestou skladovania ešte väčších objemov plynu je z ekonomického, ako aj technicko-logistického hľadiska oveľa nákladnejšie a obávam sa, že aj nereálne. Nikde na svete neslúžia zásobníky na pokrytie situácie nulového prítoku do sústavy. Tomuto sa predchádza práve diverzifikáciou.

Ďalšou cestou, načrtnutou už v predošlých dvoch odpovediach, je zintenzívnenie štátnej podpory energeticky efektívnych opatrení a využitie vhodných zdrojov OZE, najmä v teplárenstve. Kríza tiež ukázala, že energetika v dnešnom svete nie je len hospodárskou záležitosťou. Pri riešení koncepčných záležitostí je nevyhnutná koordinácia aj s rezortmi zahraničia, dopravy, pôdohospodárstva, životného prostredia, ako aj s príslušnými bezpečnostnými orgánmi. 

prof. Ing. František Janíček, PhD.
Slovenská technická univerzita
prorektor
(v spolupráci s Ing. Jurajom Kubicom z Katedry elektroenergetiky FEI STU)

1. V prvom rade treba účinne podporovať zvyšovanie energetickej efektívnosti pri výstavbe nových budov a rekonštrukciách existujúcich budov s využitím najlepších dostupných technológií. Patria sem: zatepľovanie plášťov budov, montáž energeticky úsporných systémov rozvodu elektriny, kúrenia, ventilácie a klimatizácie a úsporné osvetlenie budov. Využívanie týchto moderných technológií by sa malo zvýhodňovať napríklad nižšími daňami alebo inou formou podpory, pretože zatiaľ staviteľ nemá motiváciu stavať drahšie, hoci úspornejšie systémy.

Ďalej je žiaduce podporovať decentralizovanú a kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla vo verejnom aj v súkromnom sektore, pričom by sa mali tieto zdroje napájať podľa možností miestne dostupnými zdrojmi energie (drevoštiepka, bioplyn, slama a pod.).

2. Pri individuálnej bytovej výstavbe je najvhodnejším vykurovaním lokálne dostupná biomasa, najmä drevo a drevné produkty (štiepky, brikety, pelety) s využitím moderných splyňovacích kotlov. Na prípravu teplej vody je vhodné inštalovať solárne kolektory a tepelné čerpadlá, ktoré sú však v súčasnosti pomerne drahé v dôsledku „lacnej“ energie od sieťových dodávateľov.

Pre verejný sektor a priemysel možno stanoviť aj záväzné kvóty na inštaláciu konkrétnych lokálnych zdrojov energie, napr. spomínané solárne kolektory, rekuperačné výmenníky tepla, tepelné čerpadlá a ďalšie technológie.

3. Potrebné opatrenia sú už v strategických dokumentoch vlády SR prevažne sformulované, ale štátne orgány sa týmito dokumentmi neriadia dôsledne, často skôr nekoncepčne rea­gujú ad hoc podľa momentálnych taktických rozhodnutí. Je preto žiaduce zriadiť mechanizmy kontroly plnenia týchto strategických dokumentov a tiež zohľadňovať odborné pripomienky v pripomienkových konaniach.

Ing. Marcel Lauko, PhD.
Energetické centrum Bratislava (ECB)
riaditeľ

1. Oblasť TZB umožňuje dostatočné využitie OZE a nástrojov energetickej efektívnosti. Potvrdzujú to napríklad aj doterajšie výsledky energetickej certifikácie budov, potenciál­ úspor je veľký nielen v starších budovách, ale aj v novostavbách. Považujem za veľmi dôležité, aby architekti a projektanti rozmýšľali v intenciách energetickej efektívnosti budov (orientácia na slnečnú stranu pre lepšie využitie solárnych ziskov, použitie vhodných, úsporných materiálov a technológií, ale aj dohľad nad kvalitou ich aplikácie). V minulom roku sme sa stretli aj s tým, že projekt rodinného domu bol síce efektný, no budúci majiteľ zaplatil ročne za vykurovanie takmer 2 000 eur navyše, pretože architekt navrhol orientáciu domu na severovýchod a osadenie okien do primitívnych oceľových rámov.

Zníženie potreby tepla v dome znižuje aj náklady na vykurovanie, no ďalšia úspora peňazí prichádza do úvahy v súvislosti s použitím OZE – solárne systémy (minimálne na prípravu teplej vody), biomasa na zabezpečenie vykurovania.

2. Pri rodinných domoch treba začať viac zdôrazňovať potrebu navrhovať domy v energeticky úspornom štandarde (energetická trieda B). Zákon o energetickej certifikácii to pri novostavbách vyžaduje.  Pre stavebníka však nedodržanie požadovaných energetických kritérií triedy B neznamená pri kolaudácii žiadne problémy, pretože nesplnenie tejto podmienky nie je dôvodom na pozastavenie/prerušenie kolaudačného konania. Zákon je teda proti tomuto neúčinný. Trochu ma zaráža aj prístup niektorých projektantov TZB, ktorí si zvykli na štandardné riešenie – turbokotlík na plyn a radiátory. Do takejto sústavy si majiteľ v budúcnosti ťažko zabuduje nízkopotenciálový zdroj tepla (tepelné čerpadlo, solárne kolektory). Problém s OZE v rezidenčnom sektore je aj v tom, že dnes navrhované rodinné domy nemajú samostatnú kotolňu s priestorom, v ktorom by sa mohla skladovať biomasa – či už kusové drevo, pelety, alebo brikety.

Verejná správa má veľký potenciál pri využívaní OZE a nachádzaní úspor. Napríklad nemocnice a domovy sociálnych služieb s relatívne konštantnou, a pritom vysokou spotrebou teplej vody, sú učebnicovým príkladom ekonomicky výhodného využívania solárnych kolektorov. Ich zriaďovatelia však v oblasti najviac zadĺženého rezortu nemajú motiváciu šetriť. V školstve je z hľadiska využívania najmä solárnych systémov situácia veľmi podobná – väčšina internátov sa prevádzkuje ako hostely, dokonca aj počas prázdnin, ktoré predstavujú obdobie s najvyššími solárnymi ziskami a obmedzenou potrebou tepla. O energetickej efektívnosti netreba veľa hovoriť – energeticky efektívne rekonštrukcie škôl, kultúrnych domov a úradov sú ešte stále viac výnimkou ako pravidlom. Akoby peniaze občanov SR nebolo možné investovať rozumne, akoby boli určené iba na prevádzkové náklady.

Pri obciach chcem dať do pozornosti aj verejné osvetlenie, ktorému sa venuje naše špeciálne oddelenie CEVO. Pomocou rozvojového programu OSN sme spustili projekt rekonštrukcie verejného osvetlenia z dosiahnutých úspor. Obce však musia chcieť využiť túto možnosť znižovania energetickej náročnosti.

Priemysel a sektor služieb sú, na rozdiel od verejnej správy, od znižovania nákladov priamo závislé, preto už dávno pristúpili na vy­užívanie nástrojov energetickej efektívnosti. Situácia v oblasti využívania OZE je trochu horšia, nepravdivý mýtus o nepredikovateľnosti OZE tvorí významnú mentálnu bariéru ich aplikácie v priemysle. Ekonomická kríza a ešte väčší tlak na znižovanie nákladov však otvára možnosti aj týmto alternatívam.
 
3. Strategických materiálov v SR za ostatných päť rokov vzniklo dosť. Myslím si, že by stačilo, keby ich vláda začala napĺňať.

Marián Minarovič
Únia miest Slovenska
generálny sekretár

1. Najnovšie technológie a možnosti využívania lokálnych OZE predstavujú reálny program zníženia závislosti od jedného zdroja energie a zároveň prispievajú k úsporám energie vo verejnom živote, výrobnej sfére, v oblasti služieb aj v domácnostiach. Na Slovensku predstavujú potenciál lokálnych OZE najmä voda, biomasa a biopalivá, geotermálna, solárna a veterná energia.

Využívanie vody ako energetického zdroja má na Slovensku dlhodobú tradíciu – až do 50. rokov tu fungoval veľký počet malých vodných elektrární (MVE). Aj v súčasnosti predstavuje vodná energia asi 30 % portfólia energetických zdrojov a stále je tu veľká šanca túto sústavu obnoviť. Tento program však vyžaduje dobudovanie národného legislatívneho rámca a národné podporné zdroje v kombinácií s externými zdrojmi EÚ a ďalšími finančnými mechanizmami.

Najreálnejší OZE predstavuje v súčasnosti bio­masa, pričom jej význam stúpa aj v súvislosti s jej potenciálom pozitívne vplývať na ekonomický rozvoj zaostalých regiónov. Skúsenosti s vyžívaním biomasy v komunálnej energetike – najmä v teplárenstve – dokazujú, že biomasa je lacnejšia. Presviedčajú sa o tom už obyvatelia Sabinova, Hnúšte, Detvy, Hriňovej, Revúcej, Dobšinej, Dolného Kubína, Novej Dubnice, ale aj Zvolena, Partizánskeho, Trenčína či Martina. V tomto roku sa budú realizovať projekty využitia biomasy v teplárenstve v Tisovci, Žarnovici, Košiciach a v Kremnici. Ako príklad využitia bioplynu na výrobu elektrickej energie možno uviesť poľnohospodárske družstvo v Kapušanoch pri Prešove.

Vďaka dostupnosti štrukturálnych fondov, technickému pokroku a stále výhodnejšej pozícii oproti fosílnym palivám je biomasa na Slovensku najperspektívnejším OZE a alternatívou, ktorá nás môže zbaviť závislosti od dodávok energonosičov a nestabilných dodávateľov – prinajmenšom v oblasti CZT.

Veľkú príležitosť predstavuje možnosť využitia štrukturálnych fondov (napríklad pri výstavbe ČOV) na realizáciu kogenerácie na výrobu elektrickej energie. Ako príklad možno uviesť výstavbu takejto kogeneračnej jednotky v Komárne, ktorá sa uskutočnila v rámci programu Phare.

Rovnako významný a najmä perspektívny energetický potenciál predstavuje na Slovensku geotermálna energia. V súčasnosti sú veľkou prekážkou jej širšieho využitia vysoké primárne investičné náklady. To isté platí aj vo využívaní solárnej energie, najmä v širšom uplatnení fotovoltiky. 

Využívanie veternej energie je na Slovensku minimálne. Stále prebieha veľmi intenzívna diskusia medzi zástancami a odporcami. Zástancovia poukazujú najmä na jej spoľahlivosť, jednoduchú údržbu, nenáročnosť projektovej prípravy a realizácie, ale aj možnosť ľahkej demontáže zariadení a rozvodov. Odporcovia zasa poukazujú najmä na rušivý vplyv zariadení v obraze krajiny, negatívne vplyvy na životné prostredie aj psychiku obyvateľov.

Vysoké investičné náklady sú najmä v súčasnosti veľkou prekážkou uplatnenia nových technologických zariadení a postupov – napríklad tepelných čerpadiel, ktoré výrazne zvyšujú energetickú i ekonomickú efektívnosť. Jedným z mála pozitívnych príkladov je nová kogeneračná jednotka v objekte Domova dôchodcov v Košiciach. Tento projekt je výnimočný tým, že elektrina vyrobená v kogeneračnej jednotke zásobuje tepelné čerpadlo a vyrobené teplo dokuruje tepelný systém napojený aj na tepelné čerpadlo.

2. Na túto otázku nemožno dať jednoznačné odpovede. Napríklad aj rodinné domy možno napojiť na CZT a teplou vodou, resp. využívať pri nich tradičné aj alternatívne zdroje. Príklady uvedené v odpovedi na prvú otázku dokladujú reálne využitie miestnych alternatívnych zdrojov, najmä biomasy pre bytové objekty i verejné zariadenia. Prirodzene, na CZT a teplou vodou možno napojiť aj jednotlivé prevádzky služieb i priemyselné podniky. 

Pre veľké priemyselné podniky predstavuje významný energetický potenciál využívanie odpadov ako alternatívnych zdrojov energie. Ako výnimočne pozitívny príklad možno uviesť Považskú cementáreň, v ktorej vyvinuli technológiu Biotrix. Ide o bezpečnú, ekologickú a bezodpadovú likvidáciu stabilizovaných rizikových materiálov živočíšneho pôvodu z kafilérií. Spaľovanie mäsovo-kostných múčok prináša popri likvidácii odpadov živočíšneho pôvodu aj výrazné zníženie prašnosti a emisií CO₂ a NO₂.

Najlacnejšia je však ušetrená energia. Preto je veľmi dôležité pokračovať v zatepľovaní bytových objektov a verejných zariadení a dosahovaní energetických úspor postupnou inštaláciou energeticky efektívnych zdrojov osvetlenia (v interiéri aj v exteriéri), bielej i čiernej elektrotechniky, prípadne aj senzorových zariadení.

3. Ako sme uviedli vo vyhlásení Prezídia Únie miest Slovenska zo dňa 6. 1. 2009: EÚ ako celok, jednotlivé národné vlády, ale aj regionálne a miestne samosprávy stoja pred novou výzvou. Treba aktualizovať našu národnú energetickú stratégiu a systémovo dotvoriť legislatívny rámec s cieľom mobilizovať podporné mechanizmy na realizáciu programu inteligentnej energie, najmä diverzifikácie a decentralizácie energetických zdrojov, s dôrazom na využitie OZE. Naším spoločným cieľom je energetická bezpečnosť a nezávislosť. Na realizáciu tohto cieľa treba vytvoriť podmienky pre celonárodnú koordináciu a systémovú realizáciu tohto programu, napríklad formou inštitútu splnomocnenca vlády SR, resp. Rady vlády SR pre energetickú bezpečnosť.

Ing. Milan Novák, CSc.
Thermo/Solar Žiar, s. r. o.
konateľ
1. Zvyšovanie energetickej efektívnosti a vyššie využívanie OZE predstavujú cesty, ktoré môžu pomôcť zvýšiť našu energetickú bezpečnosť. V súčasnosti je, najmä na vidieku, najdostupnejšou biomasa, jej zdroje sú však limitované. Preto je nevyhnutné rozvíjať celý energetický mix dostupných OZE, pretože iba vo vzájomnej kombinácii môže ich význam rásť rýchlejšie.

2. Za okamžite využiteľnú a ekonomicky zaujímavú považujem v tepelnej oblasti v bytovej výstavbe kombináciu biomasy a slnečnej energie. Myslím si, že v budúcnosti môžu zohrať významnejšiu úlohu pri zužitkovaní krátkodobých prebytkov elektrickej energie vyrobenej z vetra aj tepelné čerpadlá, najmä v nízkoenergetických domoch s dobrými akumulačnými vlastnosťami. Tento spôsob je skutočnosti menej vzdialený ako náročné technológie „skladovania“ elektrickej energie vo forme stlačeného vzduchu alebo vodíka, ktoré budú komerčne dostupné až v nasledujúcom desaťročí.

3. Nemyslím si, že sa v krátkodobom horizonte budeme môcť zaobísť bez fosílnych a jadrových energetických zdrojov. Bolo by však chybou, ak by nedávna „plynová kríza“ odštartovala horúčkovitú výstavbu nových uhoľných a jadrových elektrární, aj keď sú zásoby uránu a najmä uhlia podstatne vyššie než zásoby plynu a ropy.

Slovensko je aj pri uráne úplne odkázané na jeho dovoz. Pri využívaní uhlia nie je dôležitá otázka ako dlho, ale dokedy si ho ešte ľudstvo bude môcť dovoliť spaľovať.

prof. Ing. Jozef Víglaský, PhD.
Technická univerzita vo Zvolene
Katedra environmentálnej techniky Fakulty environmentálnej a výrobnej techniky

1. Zabezpečovanie našich energetických potrieb znamená, že každý rok sa na zemi spotrebuje ekvivalentné množstvo asi 10 miliárd ton ropy (toe). Približne 40 % tejto energie je vo forme ropy, ktorej podiel spolu s uhlím a zemným plynom predstavuje viac ako 90 % spotrebovávanej energie. Hlavným problémom súčasnosti nie je fakt, že sa využíva energia, ale to, ako sa vyrábajú a spotrebovávajú rôzne formy energie.

Úspory energie v budovách predstavujú (vďaka podielu spotreby energie v tomto sektore) jednu z hlavných oblastí možného zníženia rozpočtu za energiu. Okrem technologických a finančných bariér predstavuje často dôležitú prekážku aj nedostatok informácií o využití ich potenciálu. Nie každý záujemca má k dispozícii informácie o možnostiach znižovania spotreby a aktuálnych cenách energie. Na rozdiel od obnoviteľných nosičov energie, úspory energie nedisponujú mechanizmami, ktoré by priamo podporovali – odmeňovali – znižovanie spotreby energie. Je všeobecne známe, že naša spotreba energie v komunálnom sektore omnoho prevyšuje priemer v krajinách EÚ. Je na nás, ako sa s týmto problémom vyrovnáme. Na druhej strane je pravda, že u nás neexistuje všeobecne prístupný informačný systém zameraný na podporu racionálneho využívania energie, úspory energie v budovách a alternatívnych nosičov energie vrátane obnoviteľných. V mnohých krajinách je to štát, ktorý tento problém rieši vlastnými mechanizmami. 

2. Na dosiahnutie  okamžitej nápravy je žiaduce iniciovať ďalšiu racionalizáciu spotreby energie v sektore budov. Medzi najúčinnejšie riešenia sa zaraďujú:

• vytvorenie databázy energeticky úsporných opatrení použiteľných pri rekonštrukciách jednotlivých typov budov a nachádzanie spôsobov, ako prekonávať prekážky pri ich realizácii,
• iniciovanie spoločného záujmu medzi zadávateľmi projektov v mestských a bytových objektoch a poskytovateľmi finančných zdrojov použiteľných na projektové financovanie v oblasti úspor energie,
• rozširovanie informácií a zvyšovanie povedomia o možnostiach znižovania spotreby energie,
• exaktný audit, ktorý je najvhodnejším riešením pre každý objekt,
• rozšírenie systému výkupných cien pre obnoviteľné nosiče energie aj pre ušetrenú energiu (teplo, elektrinu a iné; jednou z bariér je exaktné meranie množstva ušetrenej energie) – mohlo by to byť konkrétnym riešením; zatiaľ síce neexistuje pilotný príklad jeho uplatnenia, no rozhodne stojí za odbornú diskusiu o jeho možných vplyvoch na ekonomicky efektívnu podporu znižovania spotreby energie, ochrany životného prostredia a predchádzania klimatických zmien,
• stratégia viaczdrojového zásobovania energiou i palivami aj keď úplne štandardné je riešenie kotolne so záložným kotlom, prax je taká, že na alternatívne palivá sa už zabúda – tak v priemysle, ako aj v rodinných domoch; v minulosti sa v rodinných domoch viaczdrojové zásobovanie riešilo keramickými pecami na kusové drevo či brikety, v súčasnosti by to mohol byť viacfunkčný kozub, ktorý by bol schopný vykúriť dom v krízovom stave pomocou palivového dreva; v priemysle je to trochu náročnejšie, ale aj na to sú pekné a progresívne príklady riešenia, ktoré sa spomenuli aj na konferencii Vykurovanie 2009.

3. Ak budeme pokrývať naše energetické potreby najmä spaľovaním fosílnych palív alebo využívaním atómových elektrární (bez riešenia ich nedostatkov), budeme mať stále viac problémov. Pretože náš svet závisí od energie, potrebujeme zdroje, ktoré budú trvať „navždy“: Medzi nosiče energie, ktoré sú schopné zabezpečiť udržateľný rozvoj spoločnosti, patria obnoviteľné zdroje. Tieto alternatívne nosiče energie sú pri ich využívaní výrazne čistejšie a prijateľnejšie pre životné prostredie než palivá vyrobené na báze fosílnych – vyčerpateľných surovín.

Obnoviteľné nosiče energie sa využívajú najmä ako lokálne zdroje obnoviteľných energetických surovín (napr. biomasa) – to je odporúčaný prípad –, peniaze za energiu zostávajú v regióne a vytvárajú sa nové pracovné príležitosti. Nemalo by sa zabúdať ani na vhodné podmienky, ktoré treba nevyhnutne vytvoriť pred aplikáciou progresívnych energetických technológií (tepelné čerpadlá, slnečné systémy, kondenzačné technológie a pod.) v budovách (nízkoenergetické či pasívne domy). Platí to rovnako v komunálnom sektore, ako aj vo výrobnej sfére – v priemysle.

(sf)

Foto: archív vydavateľstva a respondentov, SIEA, STU

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.