Biometánom môžeme nahradiť 10 percent plynu, investície však budú vysoké

Potenciál výroby biometánu na Slovensku na úrovni okolo desiatich percent spotreby zemného plynu je reálny, pokiaľ budú vystavané nové biometánové stanice. V podcaste Otvorene o plyne Slovenského plynárenského a naftového zväzu to povedal predseda Slovenskej bioplynovej asociácie Vladimír Šošovička.

„Myslím si, že desaťpercentný potenciál tu je, ale musia vystavať nové zdroje,“ povedal Šošovička. Existujúca sieť bioplynových staníc podľa neho určite nedokáže takéto množstvo plynu vyrobiť. Slovensko v súčasnosti spotrebuje ročne okolo päť miliárd kubických metrov (m³) zemného plynu.

EÚ plánuje zvýšiť do roku 2030 výrobu biometánu na 35 miliárd m³, pričom v súčasnosti je produkcia na úrovni okolo troch miliárd m³. Celková spotreba zemného plynu v Únii je približne 500 miliárd m³ ročne. Aj plánované zvýšenie tak bude podľa Šošovičku iba zlomkom celkovej spotreby Únie.

Šéf bioplynovej asociácie pripomenul, že nahradenie zemného plynu biometánom prinesie okrem zníženia závislosti od fosílnych palív aj zníženie emisií tohto plynu do ovzdušia. Metán je pritom približne 30-krát nebezpečnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý (CO₂).

Polovica z plánovaného množstva biometánu, približne 16 miliárd m³, by sa podľa EÚ mala vyrábať z vedľajších produktov živočíšnej výroby, desať miliárd m³ by sa mohlo vyrábať z pozberových zvyškov poľnohospodárskej výroby a v jednotkách miliárd m³ by sa mal bioplyn vyrábať z odpadov čistiarní odpadových vôd, biologicky rozložiteľného odpadu či kuchynského odpadu.

Transformácia bioplynových staníc si vyžiada si vyžiada milióny eur

Práve využitie odpadu zo živočíšnej výroby bude podľa Šošovičku problematické. EÚ ráta s tým, že 50 % maštaľného hnoja a 100 % močovky by malo ísť do bioplynových staníc. Podľa Šošovičku tomu bráni napríklad prepravná vzdialenosť, ale aj hodnota maštaľného hnoja oproti produktom z bioplynovej stanice. „Myslím si, že je veľmi odvážne tvrdiť, že poľnohospodári dajú 50 % maštaľného hnoja do bioplyniek,“ uviedol Šošovička.

Na Slovensku by mohli existujúce bioplynové stanice s možnosťou pripojenia na vysokotlakové plynové potrubie ročne vyrobiť približne 60 miliónov m³, spracovanie vedľajších produktov živočíšnej výroby by mohlo priniesť 60 až 200 miliónov m³ a ďalšiu časť by mohlo priniesť spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu.

Na transformáciu bioplynovej stanice na biometán je podľa Šošovičku treba 2,3 až 2,5 milióna eur. Ide o také vysoké investície, že sa vzhľadom na previazanosť ceny elektriny s cenou plynu v súčasnosti z tohto pohľadu transformácia nevyplatí. Bioplynové stanice aktuálne vyrábajú z vyprodukovaného bioplynu elektrinu a profitujú z jej predaja. Čo by mohlo majiteľov bioplynových staníc presvedčiť, sú certifikáty produkcie obnoviteľných zdrojov energie, ktorých cena je oproti plynu stabilnejšia.

Na Slovensku sa zatiaľ biometán vyrába iba v jednej bioplynovej stanici, a to v Jelšave. Transformácia je podľa Šošovičku časovo veľmi náročná. Dodávka technológie trvá približne jeden rok, no získať potrebné povolenia, ako napríklad posudzovanie vplyvu na životné prostredie (EIA), aj niekoľko rokov.