Anketa: Vsakovanie zrážkových vôd

V rubrike Špeciál tohto čísla sa vo viacerých článkoch venujeme téme vsakovania. Viedlo nás k tomu aj nedávne prijatie normy ČSN 75 9010 Vsakovací zařízení srážkových vod. Niekoľko príspevkov v tomto čísle hodnotí vsakovanie zrážkových vôd v Českej republike ako čoraz väčší ekonomický aj technický problém, ktorý sa navyše dlhodobo riešil nejednotne a nesprávne. Bola, či naďalej pretrváva takáto situácia aj u nás? Mohla by byť uvedená nová norma užitočná aj pre našich projektantov?

1. Ako vnímate situáciu vo vsakovaní zrážkových vôd na Slovensku? Myslíte si, že aj u nás sa rieši dlhodobo nejednotne a často nesprávne?

2. S akými metodikami či postupmi návrhu vsakovacích zariadení pracujete Vy osobne a s akými metodikami či postupmi sa stretávate v praxi? 

3. Poznáte novú normu ČSN 75 9010? Myslíte si, že by mohla byť užitočná aj pre našich projektantov? Prípadne ste s ňou už začali pracovať? Alebo máte predstavu o potrebe prijatia nejakého iného predpisu?

Ing. Zoltán Samarjay
technický riaditeľ
BDL consult, s. r. o.

1.  Investori majú prirodzený záujem na tom, aby sa zrážkové vody z povrchového odtoku nevypúšťali do verejnej stokovej siete, lebo vtedy možno ušetriť za stočné. V legislatíve však chýba jednoznačné stanovenie povinnosti navrhnúť akumuláciu a využívanie vôd z povrchového odtoku. Vždy by sa malo navrhnúť vsakovanie a len ak to nie je možné, ako posledné riešenie by sa malo realizovať regulované vypúšťanie do stokových sietí, resp. povrchových vôd. Vo všeobecnosti chýba v tomto smere technický predpis s metodikou návrhu vsakovania.

2.  Pri svojej práci používam nemeckú normu DWA A-138 Návrh, výstavba a prevádzka vsakovacích zariadení dažďových vôd. V praxi sa však stretávam s rôznymi postupmi, ktoré sa nezakladajú na prameňoch odbornej literatúry. Sú to často len pokusy o riešenie bez dostatočnej znalosti problematiky.

3.  Novú normu ČSN 75 9010 poznám, bola spracovaná na podklade nemeckej normy DWA A-138. Je však na škodu veci, že táto norma nebola prevzatá konzekventnejšie. V niektorých ustanoveniach sa ČSN 75 9010 odlišuje úplne radikálne, čo nie je pochopiteľné. Napríklad: podľa DWA A-138 je maximálny čas vyprázdnenia vsakovacieho zariadenia osem hodín, podľa ČSN 75 9010 je to 72 hodín.

    Dimenzovanie vsakovania a retenčného objemu dažďovej nádrže je ten istý problém. DWA A-138 preberá všetky postupy z DWA A-117 Dimenzovanie retenčných nádrží. ČSN 75 9010 však nepozná ČSN 75 6261 Dešťové nádrže z roku 2004.

    Na Slovensku potrebujeme technický predpis vo forme STN s presnou metodikou návrhu vsakovacích zariadení. Odporúčam vydať STN, pričom by sa mala ako základ použiť norma DWA A-138. Je to norma, ktorá prešla od svojho prvého vydania v roku 1990 neustálym vývojom na základe praktických skúseností. Dnes je v Nemecku podmienkou kladného vodoprávneho rozhodnutia preukázanie návrhu podľa normy DWA.
–>–>

Ing. Milan Poliak
konateľ
Elwa, s. r. o.
 
1. Problematika vsakovania sa na školách, myslím, stále neučí. Čo sa týka školení pre projektantov, prvé pilotné (k téme vsakovacích blokov) sme robili už pred desiatimi rokmi. V rámci osvety niektoré veci aj publikujeme, ale nepostačuje to. Realitou je, že najmä v obciach sa problematika dažďových vôd rieši veľmi  nesprávne. My máme na úseku vsakovania dažďových vôd 10-ročné praktické skúsenosti, pre projektantov sme vypracovali prvé výpočtové programy a plošne im ich rozdali, stále však narážame na potrebu až niekoľkohodinových školení. Možno by boli potrebné aj skúšky.

2. Za základ používame nemeckú normu DWA A-138,  v skutočnosti v nej však tiež nie je  všetko. Zvyšok potrebných informácií sme získali  v praxi pri množstve realizácií, tieto praktické veci ale nezverejňujeme.
    Predsa len však mám ešte jeden postreh – v praxi vidíme, že približne dve naprojektované vsakovacie zariadenia z desiatich musíme korigovať priamo na stavbách či vo výkopoch.

3. Novú normu ČSN 75 9010 poznám, študoval som ju. Ako technikovi mi však viac vyhovuje nemecká norma DWA A-138. Podľa posledných informácií od nemeckých partnerov sú už ale aj oni ďalej – na programe dňa je čistota vsakovanej vody – normu DWA A-138 preto očakávajú úpravy. Slovenská norma by bola určite vhodná, ale doplnená praktickejšími potrebami, ktoré v českej norme absentujú – ako príklad možno uviesť vsakovanie znečistených vôd z komunikácií. Obligátnou súčasťou budúcej normy  by mohla byť aj časť predpisujúca povinnosť riešiť, ako naložiť s prebytkom 100-ročného dažďa. Dnešné projekty však riešia iba dvoj- či päťročné dažde.

Ing. Ján Kohút
obchodný manažér B&I
Wavin Slovakia, s. r. o.

1. Problematika vsakovania je veľmi obšírna a nerieši sa komplexne. Z ekologického hľadiska a možnosti zabránenia vzniku povodní je najvhodnejšie likvidovať dažďové vody priamo na mieste dopadu, čo sa deje len v minimálnej miere. Malo by to byť v záujme koncových užívateľov, ale aj prevádzkovateľov kanalizačných sietí. Verím, že sme na správnej, ale dlhej ceste.

2. Naša spoločnosť pôsobí v celej Európe a metodika výpočtu sa v jednotlivých krajinách odlišuje – iná je v Nemecku, Holandsku, v Spojenom kráľovstve, Francúzsku alebo v Dánsku. Na Slovensku navrhujeme podľa nemeckej metódy DWA-A 138 a pre zvolenú periodicitu zrážok hľadáme najnepriaznivejší prípad pre všetky dostupné časy trvania dažďa. Častou chybou pri návrhu je, ak projektant počíta iba s 15-minútovou dĺžkou dažďa, čo je v poriadku pri podloží s dobrým koeficientom vsakovania, ale pri podloží s horšími podmienkami pre vsakovanie sú nepriaznivejšie dlhšie zrážky s nižšou intenzitou.

3. Wavin sa ako partner podieľal na pripomienkovaní normy ČSN 75 9010 ešte ­počas jej príprav. Základným pozitívom tejto normy je to, že projektant má k dispozícii ucelenú metodiku k návrhu, výstavbe a údržbe vsakovacích zariadení. Tých, kto­rí sa rozhodnú počítať podľa uvedenej me­todiky, treba upozorniť na rozdiel medzi dosiaľ používaným súčiniteľom infiltrácie pôdy kf, a koeficientom vsakovania kv, kto­rý uvádza citovaná norma. Koeficient kv nemožno zameniť koeficientom kf, musí byť určený podľa metodiky v ČSN 75 9010. Pri aplikácii normy na naše podmienky bude výzvou zostavenie tabuliek s návrhovými úhrnmi zrážok s časom trvania od 5 minút po 72 hodín v rôznych lokalitách Slovenska. Lokalizácia normy by znamenala prínos pre projektantov.

Ing. Peter Sališ
technicko-obchodný poradca
oddelenie Inžinierske siete
REHAU, s. r. o.

1. V tejto oblasti už pracujem viac ako šesť rokov a dovolím si hodnotiť situáciu ako nedostatočne organizovanú činnosť bez pevných zásad, ktoré by stanovovali jasné pravidlá pre všetkých zúčastnených. Likvidácia dažďových vôd často závisí od dobrej vôle investora, ktorý takéto riešenie väčšinou prijíma iba do takej miery, nakoľko sa projektantovi podarí presvedčiť ho o finančnej výhodnosti. Nepoznám všetky prípady, v ktorých sa navrhujú vsakovacie systémy, stretol som sa však už aj s viacerými extrémnymi príkladmi, pri ktorých bola len malá šanca na funkčnosť systému. Často totiž do technického návrhu zasahujú ekonómovia, ktorí, keďže nie je žiadna norma, vidia len počiatočné vysoké náklady, a tie musia znížiť (veď v zemi to nikto neodkontroluje). Napriek tomu sa mnohé riešenia, ktoré sú mi známe, zrealizovali podľa regulárneho návrhu a podľa správnych podkladov. To sú však prípady, do ktorých sa zapájam väčšinou od štádia projektu až po kontrolu správneho zabudovania a osadenia na stavbe.

    Stavebné úrady majú tiež rôzne prístupy. Raz dajú podmienku likvidovať dažďové vody na vlastnom pozemku, aj keď je to značný problém (nepriaznivá geológia), inokedy zasa nepovolia vsakovanie, ani keď je to najjednoduchší spôsob likvidácie dažďových vôd. Zatiaľ veľmi chýba predpis, ktorý by zjednocoval podmienky a povinnosti stavebníkov, projektantov a realizačných firiem, kedy a koľko treba akumulovať a vsakovať a čo možno vypúšťať do recipientov. Aj keď nemožno všetko zachytiť právnou normou, určite by celkovej situácii pomohlo stanovenie kontrolovateľných podmienok, ktoré treba dodržiavať.

2. V REHAU je stanovený výpočet podľa programu, ktorý zodpovedá predpisom a normám platným v Nemecku (ide o predpis DWA A-138), stále sa však stanovujú nové a prísnejšie kritériá. Ak včera stačila veľkosť akumulácie a množstvo akumulovaných vôd, dnes už sú dôležitou súčasťou aj statika a bezpečnosť boxu. V praxi sa však veľmi často stretávame aj s obchodníkmi, ktorí majú záujem predať za každú cenu a je im jedno, ako bude systém osadený, či bude box funkčný a aká bude životnosť celého systému.

3. Novú normu ČSN 75 90 10 poznám, nie však úplne podrobne, ale zásady, podľa ktorých bola zostavovaná, sú rovnaké ako tie, na základe ktorých REHAU počíta a navrhuje svoje vsakovacie systémy. Je to veľký krok vpred, pretože sa jasne stanovia pravidlá, na ktoré sa môžu odvolávať stavebné úrady aj projektanti.

doc. Ing. Jana Peráčková, PhD.
Katedra TZB, SvF STU v Bratislave

1. Problematika vsakovania trápi v súčasnosti nielen projektantov kanalizácie a vodovodných sietí mimo budov, ale aj projektantov zdravotnej techniky, ktorí sú nútení pri súčasných podmienkach riešiť vo väčšine projektov vsakovanie – hlavne zrážkovej vody z povrchov budov a spevnených plôch (najmä strechy, parkoviská a odvodňované spevnené plochy) – na riešenom pozemku. Na pozemkoch, ktoré nemožno pripojiť na stokovú sieť splaškovej kanalizácie, sa často rieši aj vsakovanie splaškovej vody, ktorá musí byť vyčistená v čistiarni odpadových vôd. Základom optimálne navrhnutého vsakovacieho systému sú kvalitný geologický prieskum a spolupráca projektanta s realizačnou firmou pre vybraný vsakovací systém. Slovenská legislatíva umožňuje vsakovanie a vypúšťanie odpadových vôd napríklad nariadením vlády SR č. 269/2010, ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd. V nariadení sa uvádzajú základné požiadavky na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia. Aj napriek nutnosti vsakovania povrchovej vody na zastavaných pozemkoch však na Slovensku neexistuje technická norma na návrh vsakovacích zariadení. Projektanti sa najčastejšie obracajú na konkrétne dodávateľské firmy, ktoré zabezpečia aj výpočet a technický návrh vhodného vsakovacieho systému. A aj keď projektant má k dispozícii výpočtový program, riziko nesprávneho návrhu je dosť vysoké vzhľadom na možnú nesprávnu voľbu vstupných údajov na výpočet – napríklad koeficientu filtrácie, intenzity a periodicity zrážok pre dané územie a podobne. Bolo by veľmi vhodné zjednotiť dosiaľ používané výpočtové postupy dodávateľských firiem (prevzaté zo zahraničných technických a legislatívnych podkladov) na podmienky Slovenska.

2. Pri navrhovaní vsakovacích zariadení sa dá použiť niekoľko metodík, ktoré odporúčajú jednotlivé dodávateľské firmy. Nevýhodou návrhu je, že vo väčšine prípadov je výpočtový program „šitý“ na mieru konkrétneho systému. Projektant je nútený porovnať viacero technických riešení. Je preto jednoduchšie obrátiť sa priamo na dodávateľskú firmu, ktorá navrhne a zrealizuje vsakovací systém, a zároveň poskytne záruku za jeho odbornú realizáciu.

3. S novou českou normou pracujú študenti na našom zameraní už aj pri riešení tohtoročných záverečných diplomových prác, pretože poskytuje exaktné matematické postupy pre väčšinu vsakovacích systémov – povrchových aj podzemných. Aj napriek prácnemu návrhu, pri ktorom sa hľadá najväčší vypočítaný retenčný objem vsakovacieho zariadenia pri rôznej dĺžke trvania zrážok s periodicitou p = 0,2/rok, je to dosiaľ jediný komplexne spracovaný technický podklad pre optimálny návrh. ČSN uvádza na podrobný výpočet potrebné úhrny zrážok pre jednotlivé české mestá v rozsahu od 5 minút po 72 hodín s perio­dicitou 0,2 a 0,1 /rok. Vzhľadom na to, že zatiaľ takéto údaje pre Slovensko nemáme k dispozícii, údaje o úhrne zrážok využívame zo staršej odbornej literatúry alebo podľa údajov SHMÚ pre danú lokalitu.

    Je nesporné, že pre odbornú verejnosť, projektantov aj realizačné firmy na Slovensku je technický predpis alebo norma, ktorá sa venuje návrhu vsakovacích systémov veľmi potrebná.

(sf)
Foto: archív respondentov, BDL consult, Elwa

Článok bol uverejnený v časopise TZB HAUSTECHNIK.