Takmer pätine hál zo 70. rokov minulého storočia hrozí náhly kolaps strešnej konštrukcie
Na IV. ročníku konferencie Havárie konštrukcií v stavebníctve 2025 v Trenčíne sa stretli odborníci zo Slovenska a Česka, aby riešili riziká v halových objektoch. Viac ako 100 účastníkov diskutovalo aj o vyše 18-tisíc potenciálne rizikových väzníkoch, z ktorých až pätine hrozí náhly kolaps.
„Nebezpečenstvo dodatočne predpätých konštrukcií spočíva v riziku krehkého porušenia konštrukcie vplyvom pretrhnutia predpínacej výstuže. K porušeniu dochádza vplyvom oslabenia koróziou spravidla v kombinácii s preťažením alebo ďalším poškodením konštrukcie,“ uvádza Jana Marková z Kloknerovho ústavu ČVUT Praha.
Problematika dodatočne predpätých strešných väzníkov predstavuje vážny celospoločenský a odborný problém.
„Je spoločensky, odborne a občiansky neprijateľné, aby sme žili v obavách z náhlych kolapsov konštrukcií, teda v ohrození života a zdravia osôb a možného vzniku veľkých materiálnych škôd, alebo aby sme vedome také riziko pripustili,“ uviedol Jaroslav Cejnar zo spoločnosti Rada Building, ktorá konferenciu organizovala a ktorá je nositeľom komplexného riešenia od prvotnej prehliadky, diagnostiky stavu, prípadného zosilnenia a následnej starostlivosti o strešnú konštrukciu.
„Túto situáciu nemožno porovnávať napr. s problematikou rizikových mostov. Tie sa pre prevádzku jednoducho uzavrú. U predpätých väzníkov nie je možné bez diagnostiky miest uloženia väzníka určiť miesta na uzavretie priestoru, navyše vďaka prepojeniu technológii hrozí to, čo možno nazvať reťazová reakcia. Z praxe vieme, že jeden väzník s rozponou 24 metrov môže na živote ohrozovať aj 40 zamestnancov při pásovej výrobe. Skrytý problém dodatočne prepätých väzníkov, sa týka zrejme stoviek ľudí a miliardových hodnôt majetku,“ vysvetľuje Jaroslav Cejnar.
Jana Marková z Kloknerovho ústavu ČVUT dodáva: „Ide o prudkú rýchlu reakciu bez varovania, k zemi ide pri kolapse jedného kusa väzníka o rozpone 18 metrov materiál s hmotnosťou 60 až 80 ton. Pri kolapse väzníka s rozponou 24 metrov to môže byť až 100 ton – do niekoľkých sekúnd.“
Pozornosť na závažnosť problematiky umocnila aj skutočnosť, že záštitu nad konferenciou poskytli minister dopravy Slovenskej republiky Jozef Ráž a predseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky Milan Valašík.
„Zmyslom tejto konferencie, rovnako ako tých doterajších, bolo poukázať na toto nebezpečenstvo, poskytnúť odborné argumenty, informácie aj spôsoby riešenia. Odmietať fakty by nemali predovšetkým vlastníci, pretože za stav svojho majetku zodpovedajú predovšetkým oni,“ zmienil Jaroslav Cejnar a ďalej poznamenal: „Bohužiaľ, pre majiteľov hál pracujú aj autorizované osoby, ktoré im nedokážu konštrukciu správne identifikovať, nakoľko nepoznajú dôvody a princíp skrytého nebezpečenstva. Preto sme na túto konferenciu pozvali aj statikov, aby sa informácie šírili ďalej.“
Posledné dva roky sú zaznamenané pády väzníkov v deviatich halách. Škody sú našťastie zaznamenané „len“ na majetku, pretože v čase zrútenia neboli na danom mieste žiadni zamestnanci prevádzky.
„V prevažnej väčšine ide o priemyselné, skladovacie a logistické haly. Poznáme ale aj prípady, keď ide o školské telocvične,“ zmienil vedúci Katedry nosných konštrukcií Technickej univerzity v Liberci Vladislav Bureš a dodal: „Problémom týchto konštrukcií sú skryté ložiská lokálnej korózie. Väčšinu hál vlastnia súkromní vlastníci, ďalšia časť je v rukách štátu.“
Podľa expertov, ktorí na konferencii prednášali, ide o systémovú chybu, resp. nedostatočnú ochranu pred koróziou predpínacej výstuže, zatekanie vody cez strechu a nesprávna montáž.
Majiteľom hál sa ponúka riešenie – tým je zosilnenie existujúcich rizikových konštrukcií. Zosilneniu predchádza podrobná diagnostika, ktorá odhalí problémové miesta a stupeň degradácie predpínacej výstuže. Následné zosilnenie pomocou externej oceľovej konštrukcie prebieha rýchlo a bez zásadného obmedzenia prevádzky, pretože je proces možné, vďaka kompletnej diagnostike, rozdeliť na etapy.
„Skúsenosti v rámci diagnostiky sú špecifikované vďaka spolupráci spoločnosti Rada Building a fakulty stavebnej VŠB-TU Ostrava, kde prebiehajú záťažové skúšky na reálnych väzníkoch. V priestoroch fakulty začali aj laboratórne skúšky v oblasti korózie predpätej výstuže väzníkov,“ priblížil Petr Mynarčík, špecialista na diagnostiku a modelovanie zaťaženia konštrukcií zo zmienenej ostravskej fakulty.
Účastníci konferencie sa zoznámili s ďalšími výhodami zosilnenia existujúcich konštrukcií pred kompletnou výmenou.
„Bezpečnú životnosť objektu je možné predĺžiť na ďalších 30 až 50 rokov. Zosilnená konštrukcia je ľahko kontrolovateľná. Súčasťou zosilnenia je aj zostavený prevádzkový poriadok objektu, pravidelné servisné prehliadky ako aj zateplenie objektu, vrátane odľahčenia zaťaženia strechy aplikáciou izolačného systému PUR. Celý tento postup je certifikovaným postupom riešenia zo strany Kloknerovho ústavu ČVUT Praha,“ uviedol Martin Kořínek, špecialista spoločnosti Rada Building.
Zdroj: PR článok Rada Building s.r.o.
