Partner sekcie:
  • Stavmat

Realizácia cementových poterov

Realizácia cementových poterov

Podklad, na ktorý sa aplikuje cementový poter, musí vyhovovať platným normám, musí byť pevný, bez uvoľňujúcich sa častíc, zbavený prachu a nečistôt, dostatočne vyzretý, bez zvyškov starých náterov, resp. lepidiel. V prípade nečistého alebo nesúdržného podkladu je potrebné podklad upraviť abrazívnym čistením alebo frézovaním.

Príprava podkladu pre kontaktný poter

Pri kontaktnom potere je dôležité, aby bol podklad dostatočne drsný, s otvorenými pórmi a bez trhlín. V prípade, že v ňom sú trhliny, je pravdepodobné, že sa objavia aj na potere. Vtedy je vhodnejšie zrealizovať poter ako oddelený, resp. plávajúci. Na podklade tiež nesmú byť žiadne inštalačné rozvody a káble. Ak nie je možné toto obmedzenie dodržať, musí sa pri realizácii rešpektovať minimálna hrúbka poteru nad týmito rozvodmi alebo sa v predstihu zrealizuje vyrovnávacia vrstva z ľahkého betónu (penobetónu). V prípade požiadavky na prerušenie akustických mostov medzi poterom a obvodovou stenou sa okolo zvislých stien a všetkých vystupujúcich konštrukcií položí okrajová dilatačná páska. Potom sa pripraví dilatovanie cementových poterov – konštrukčné a pohybové škáry.

Konštrukčné a pohybové škáry
Konštrukčné škáry prebiehajú cez stavebnú konštrukciu a bezpodmienečne sa musia realizovať aj vo vrstve poteru v rovnakých miestach a s rovnakou šírkou. Konštrukčná škára prebieha vo vrstve poteru a zabezpečuje voľné a nezávislé pohyby poterových dosiek. Realizuje sa na celú výšku prierezu pomocou dilatačného profilu v tvare L prilepeného k podkladu po celej ploche a okrajovej dilatačnej pásky.

Príprava podkladu pre oddelený poter

Podklad pre oddelený poter musí byť dostatočne rovný. Prípadné lokálne nerovnosti a inštalačné drážky sa musia v predstihu vyspraviť. Na podklade nesmú byť nijaké vyvýšeniny a na povrchu nesmú byť uložené žiadne rozvody. Ostré výstupky z podkladu je potrebné obrúsiť. Na vyrovnanie podkladu, resp. zaliatie inštalačných rozvodov je vhodné použiť ľahký betón (penobetón). Na pripravený podklad sa celoplošne položí deliaca vrstva –separačná fólia. Na tento účel sa môže použiť aj hydroizolačná fólia, prípadne iná vhodná fólia, ktorá však musí spĺňať tieto požiadavky:
  • musí byť dostatočne pevná a musí znižovať trenie medzi podkladom a poterom,
  • musí byť odolná protii chemickým vplyvom jednotlivých zložiek prítomných v potere vo všetkých jeho štádiách a nesmie s nimi reagovať,
  • nesmie vytvárať záhyby, ktoré by neskôr mohli iniciovať vznik trhlín v potere.

Na oddelenie poterovej dosky od zvislých konštrukcií a všetkých vystupujúcich prvkov sa aplikuje okrajová dilatačná páska. Pripravia sa konštrukčné a pohybové škáry.

Kladenie separačnej fólie pre oddelený poter
Fólia musí byť položená tak, aby bola dokonale rozprestretá a nevznikali na nej záhyby. Jednotlivé pásy fólie sa zvarujú teplým vzduchom, lepia vodotesnou páskou alebo sa fólia pokladá s dostatočným presahom a poter sa kladie tak, aby sa vlhkosť z čerstvej poterovej vrstvy nedostala pod fóliu. Na nerovných, nekvalitných a nečistých podkladoch sa odporúča položiť dve deliace vrstvy, aby sa v maximálnej miere znížilo trenie a zabránilo sa tak vzniku pevných spojení poteru s podkladom.

Riešenie izolácie proti krokovému hluku okrajovou páskou a pružnou podložkou Vedenie inštalácií izolačnou vrstvou plávajucej podlahy
Riešenie prechodu inštalácií cez pracovnú škáru Oddelenie poteru izoláciou proti krokovému hluku

Plávajúci poter s izolačnou vrstvou z podlahových izolačných dosiek

V prípade požiadavky na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností podlahy sa na podklad celoplošne pokladajú podlahové izolačné dosky (polystyrénové alebo na báze minerálnych vlákien), ktoré výrobca deklaruje na použitie v skladbe podlahovej konštrukcie. Izolačné dosky sa pokladajú na doraz po celej ploche miestnosti tak, aby medzi nimi alebo medzi doskami a obvodovými stenami nevznikli nežiaduce medzery. V izolačnej vrstve by sa mali viesť aj všetky prípadné inštalačné rozvody (s výnimkou rozvodov systému podlahového vykurovania). Na takto pripravený podklad sa celoplošne položí separačná fólia.

Pri tom sa musia dodržiavať zásady ako pri oddelenom potere, ale položenie fólie so vzájomným presahom jednotlivých pásov sa neodporúča. Na oddelenie poterovej dosky od zvislých konštrukcií a všetkých vystupujúcich prvkov sa použije okrajová dilatačná páska s integrovanou fóliou. V prípade požiadavky na zlepšenie zvukovoizolačných vlastností podlahy sa na pripravený podklad položí pružná izolačná podložka proti krokovému hluku. V tomto prípade sa vrstva poteru kladie priamo na izolačnú podložku (bez deliacej vrstvy zo separačnej fólie).
 

Použitie okrajovej dilatačnej pásky
Na oddelenie poterovej dosky od zvislých konštrukcií a všetkých vystupujúcich prvkov je potrebné použiť okrajovú dilatačnú pásku s integrovanou fóliou. Pritom sa musí dbať na správne založenie fólie z okrajového dilatačného pásu pod separačnú fóliu a ich vzájomné vodotesné spojenie. Separačnú fólia je nevyhnutné v styku s okrajovou páskou napojiť v pravouhlom zalomení bez akéhokoľvek zaoblenia. Aj okrajová páska v rohoch miestnosti musí byť zalomená do pravého uhla tak, aby nevznikol oblúk so vzduchovou medzerou. Páska sa k stene prichytáva mechanicky (klincami, resp. spinkami) alebo lepením. Výška pásky sa volí tak, aby prečnievala nad horný okraj nášľapnej vrstvy (najmä pri tuhých nášľapných vrstvách). Prečnievajúca časť pásky sa odstráni až po realizácii konečnej nášľapnej vrstvy.

Plávajúci poter s izolačnou vrstvou z ľahkého betónu

Penobetón sa vyrába priamo na mieste zabudovania v špeciálnych strojových zariadeniach (agregátoch) miešaním komponentu na penobetón, vody a penotvornej prísady. Penobetón sa aplikuje v tekutej konzistencii v potrebnej hrúbke. Pred aplikáciou sa odporúča podklad mierne navlhčiť vodou. Po vyliatí sa vrstva penobetónu zhomogenizuje pomocou nivelačných tyčí ponáraním vo vrstve penobetónu. Hrúbka penobetónu sa stanovuje tepelnotechnickým prepočtom, minimálna odporúčaná hrúbka vrstvy penobetónu je 30 mm. Ak sa penobetónom prekrývajú vodorovné rozvody vedené na podklade, hrúbka krycej vrstvy nad úrovňou rozvodov musí byť minimálne 10 mm. Vrstva penobetónu sa oddeľuje od okolitých stien a iných zvislých vystupujúcich konštrukcií pružnou okrajovou dilatačnou páskou, ktorej výška sa volí s ohľadom na hrúbku vrstvy penobetónu, poteru a nášľapnej vrstvy tak, aby bol zabezpečený voľný pohyb týchto vrstiev.

Poterová vrstva sa môže na vrstvu ľahkého betónu realizovať kontaktným spôsobom alebo oddelene pomocou separačnej fólie. Na zlepšenie zvukovoizolačných vlastností podlahy sa na vrstvu penobetónu položí kroková izolácia.

Technologická prestávka pred realizáciou poterovej vrstvy je aspoň min. jeden deň na 10 mm hrúbky vrstvy penobetónu. Trhliny vo vrstve ľahkého betónu široké do 0,6 mm nie je nutné sanovať. Ak sa však vyskytnú trhliny so šírkou viac ako 0,6 mm, odporúča sa ich zaliať cementovým mliekom. Šírka trhlín sa zisťuje pomocou šablóny. Potom sa pripravia konštrukčné a pohybové škáry.

Poter na podlahovom vykurovaní

Príprava podkladu je v zásade identická s prípravou podkladu pre plávajúci poter. Pri potere na podlahovom vykurovaní je dôležité dodržať požiadavku na celkovú stlačiteľnosť podkladových vrstiev, ktorá musí byť menšia ako 5 mm. Na vrstvu tepelného izolantu sa položí separačná vrstva, pričom sa odporúča použiť špeciálnu separačnú fóliu s výstupkami, vďaka ktorým je možné lepšie zafixovať polohu vykurovacieho systému. Na oddelenie poterovej dosky od zvislých konštrukcií a všetkých vystupujúcich prvkov sa použije okrajová dilatačná páska s integrovanou fóliou hrubou 10 mm, pripravia sa konštrukčné a pohybové škáry a na takto pripravený podklad sa položí sústava rozvodných rúrok alebo vykurovacia rohož.

Na zalievanie rozvodov podlahového vykurovania je vhodné použiť ľahký betón (penobetón), ktorý sa zaleje do výšky minimálne10 mm nad ich hornú úroveň a vrstva poteru sa realizuje iba v potrebnej hrúbke krycej vrstvy (pri cementových poteroch minimálne 45 mm).

Pred kladením poteru je potrebné otestovať vykurovací systém z hľadiska tesnosti a funkčnosti. V priebehu kladenia a zretia poteru sa musí systém napustiť nevykurovaným médiom (bežná teplota 10 až 15 °C) s predpísaným tlakom, aby nedošlo k deformácii rozvodov. Vykurovací systém musí byť prichytený, aby sa nevyplavil, resp. nadvihol. Pomocou nivelačného prístroja, meračských lát a vodováhy sa zamerajú požadované výšky poterovej vrstvy a po obvode sa zaznačia na zvislých konštrukciách.

Spracovanie poterov

Potery sa spracovávajú pomocou vhodného strojového zariadenia alebo ručne. Pri ručnom spracovaní sa obsah vreca mieša v samospádovej alebo v kontinuálnej miešačke s približne 4 l čistej vody, čas miešania je 3 až 5 minút. Vždy je potrebné zamiešať celý obsah vreca.

Všeobecné podmienky pri kladení cementových poterov

Teplota vzduchu a podkladu musí byť počas spracovania a tuhnutia materiálu od +5 do +30 °C. Pri spracovaní a tuhnutí materiálu je potrebné chrániť plochy pred pôsobením priameho slnečného žiarenia, mrazu, dažďa, silného vetra a prievanu.

Technologický postup pri kladení cementových poterov

Pri kladení materiálu sa v prvej fáze urobia vodiace pásy z poterovej hmoty podľa zameraných výšok, ktoré slúžia na ťahanie poteru v požadovanej výške. Po zatvrdnutí vodiacich pásov sa na plochu kladie zamiešaný materiál, nahrubo sa rozprestrie a pomocou laty vedenej po vodiacich pásoch sa sťahuje do roviny. Ďalej sa vrstva poteru zhutní pravidelnými údermi latou a vyhladí pomocou gletovacieho hladidla na potery. Poter na podlahovom vykurovaní sa kladie v dvoch pracovných etapách. V prvej etape sa položí vrstva poteru do výšky hornej úrovne rozvodov. Po zatuhnutí vrstvy sa položí druhá vrstva poteru hrubá minimálne 45 mm, čo je požadovaná hrúbka krycej vrstvy cementových poterov pri skladbe s podlahovým vykurovaním. Pri realizácii poteru sa musia dodržiavať požiadavky na dilatovanie poterovej dosky a tvorbu škár. Okrajové, konštrukčné a pohybové škáry treba pripraviť pred kladením poteru, zmrašťovacie a pracovné škáry sa realizujú v priebehu kladenia , resp. po položení materiálu a jeho zatuhnutí.

Ošetrovanie cementových poterov – všeobecné zásady

Poter sa musí počas prvých 48 hodín po realizácii udržiavať vo vlhkom stave (prekrytie fóliou, nastieľanie rohoží a pod.), chrániť pred prievanom, slnečným žiarením alebo rýchlym vysychaním. Od tretieho. dňa sa odporúča intenzívne vetranie miestnosti nárazovým vetraním aspoň päťkrát denne počas najmenej. 10 minút. Pri otvorených oknách a dverách pritom treba chrániť poter pred dažďovou vodou. Dokonalosť vyschnutia poteru je možné overiť priložením paronepriepustnej fólie s rozmermi približne 50 x 50 cm na jeho povrch. Okraje fólie sa utesnia páskou. Ak sa počas 24 hodín nevyskytnú pod fóliou nijaké stopy vlhkosti, je možné poter považovať za dostatočne vyschnutý. Táto skúška je však iba informatívna. V prípade, že sa nedá zabezpečiť dostatočné vetranie prirodzeným spôsobom, môžu sa pri zatvorených oknách a dverách použiť priemyselné stavebné sušiče (upravujú relatívnu vlhkosť vzduchu na približne 5 %). Voda, ktorá v nich počas prevádzky skondenzuje, sa musí neustále odvádzať von z miestnosti, aby nedochádzalo k opätovnému zvlhčovaniu vnútorného prostredia. Počas vysúšania týmto spôsobom je tiež dobré meniť polohu sušičov tak, aby nevznikli v miestnosti ostrovy s lokálne vyššou vlhkosťou poteru. Pri vysušovaní by sa nemali používať zariadenia s otvoreným ohňom (olejové, plynové, koksové a pod.), lebo pri spaľovaní produkujú vyššie množstvo vodných pár. Potery by sa mali realizovať až po vnútorných omietkach, v opačnom prípade dochádza k zvýšeniu vlhkosti v potere počas ich realizácie.

Pri vysychaní je tiež potrebné zohľadniť hrúbku poteru. V miestach s väčšou hrúbkou sa musí počítať s dlhším časom vysychania – dvojnásobná hrúbka poteru môže čas vysychania predĺžiť na dvoj- až trojnásobok. Na vysychajúcom potere by sa nemali skladovať nijaké predmety, ktoré bránia jeho rovnomernému vysychaniu. Vysychanie poteru pred nanesením ďalších podlahových vrstiev pravidelne kontroluje stavbyvedúci a zistené údaje zapisuje do stavebného denníka (miesto merania, použitá metóda merania, čas, nameraná teplota, vlhkosť vzduchu, výsledok skúšky).

Uvedenie podlahového kúrenia do prevádzky

Spustiť prevádzku podlahového kúrenia pri cementových poteroch možno po 21 dňoch od realizácie poteru. Spustenie by malo prebiehať podľa inštrukcií výrobcu vykurovacieho systému a stavbyvedúci musí o ňom viesť záznamy v stavebnom denníku, resp. vo formulári dodávateľa vykurovacieho systému. Ak výrobca systému podlahového vykurovania neuvádza inak, je potrebné podlahové vykurovanie uviesť do prevádzky po 21 dňoch s teplotou 25 °C počas troch dní. Ďalej sa v priebehu štyroch dní dosiahne maximálna prevádzková teplota, ktorá nikdy nesmie prekročiť 55 °C. V prípade, že sa neobjavia nijaké nedostatky, resp. poruchy, je možné systém postupne ochladiť na teplotu 18 °C. Po skúškach vykurovacieho systému sa odporúča neprestať kúriť, ale udržiavať stálu teplotu 25 °C, a to bez prerušovania až do stabilizovaného vysušenia poteru.

Oprava trhlín vo vrstve poteru

V prípade, že je ako konečná nášľapná vrstva uvažovaná mäkká krytina (PVC, linoleum) alebo je potrebné na vrstve poteru realizovať vyrovnávaciu podlahovú stierku, je nutné v predstihu vyspraviť všetky trhliny vo vrstve poteru. Okolie trhlín sa pred ich opravou dôkladne očistí priemyselným vysávačom. Kolmo na smer trhliny sa brúskou na betón narežú ryhy hlboké jednu tretinu až jednu polovinu hrúbky vrstvy poteru (minimálne 15 mm) a dlhé minimálne 150 mm vo vzájomnej vzdialenosti približne 100 mm. Po dôkladnom očistení sa do ryhy štetcom nanesie vhodná injektážna hmota (napr. na báze epoxidu) a do zárezu sa vloží prút z profilovanej ocele s priemerom aspoň. 3 mm. Zvyšná časť trhliny sa zaleje tou istou injektážnou hmotou. Pri zalievaní sa injektážna hmota vlieva do trhliny, až kým ju úplne nezaplní. Pretekajúca časť sa odstráni vlhkou handrou.

Na základe podkladov od spoločnosti Baumit, a. s., spracovala Ľubica Gregorová
Foto: Baumit