Rizikové miesta na šikmej streche

Používanie šikmých striech na Slovensku v minulosti vychádzalo jednak z nepriaznivejších klimatických podmienok, jednak z dostupnosti stavebných materiálov. Drevo ako základný stavebný prvok bolo ľahko dostupné a pomerne ľahko spracovateľné. Šikmé strechy sa v ďalšom období postupne začali nahrádzať strechami plochými. Ako sa však ukázalo, nebolo to najvhodnejšie riešenie, pretože z technického hľadiska ploché strechy ešte neboli dotiahnuté do takej dokonalosti, ktorá by zabezpečovala ich spoľahlivú funkčnosť. Keď sa k tomu pripočítali materiály, ktoré sa u nás v minulosti vyrábali a používali na hydroizoláciu ojedinelých plochých striech, nemožno sa čudovať, že k tomuto typu zastrešenia vznikla nedôvera, ktorá vytvárala väčší priestor pre šikmé strechy.

Podľa definícií by sa strecha ako celok mala podieľať na vytváraní požadovaného stavu vnútorného prostredia v objekte. Keď sa hovorí o celku, myslí sa tým systém, ktorý pozostáva z nosnej konštrukcie, strešného plášťa (plášťov) a ostatných konštrukcií, ktoré pomáhajú dotvárať strechu ako celok. A práve vzájomné spolupôsobenie jednotlivých častí zabezpečuje požadované vlastnosti celej strešnej konštrukcie. Absencia niektorej konštrukcie alebo jej nevhodné zabudovanie v skladbe strechy môžu spôsobiť poruchy značného rozsahu. Ak sa absencia týka vrstiev strešného plášťa, je to v porovnaní s absenciou nosnej konštrukcie ešte to menšie zlo (hoci je otázne, čo je menšie zlo). Vždy sa však dá ľahšie sanovať nesprávne navrhnutá a nekvalitne zrealizovaná krytina ako nekvalitný alebo poddimenzovaný nosný prvok.

Prvotný návrh by mal preto vychádzať z projektovej dokumentácie. V nedávnej minulosti sa strecha vo výkresovej dokumentácii kreslila hrubou čiarou, ktorá znázorňovala strešnú krytinu. Toto platilo, kým sa povalové priestory nevyužívali na trvalý pobyt ľudí. Dnes je situácia trochu iná a podkrovné priestory majú svoje nezanedbateľné a nezameniteľné miesto. Súčasnosť prináša nové nároky a vyžaduje si aj niečo navyše. A to nielen z hľadiska architektonického, estetického, ale i z hľadiska cenového. Ak k tomu pripočítame požiadavku využitia podkrovného priestoru, tepelnotechnické hľadisko, ktoré vychádza z požiadavky úspory energií, hľadisko akustiky, denného osvetlenia, protipožiarne hľadisko, dostávame sa ku konštrukcii, ktorá si vyžaduje nielen perfektnú projektovú prípravu, ale aj kvalitnú realizáciu.

Prvé riziko vychádza z nedostatočne spracovaného projektu. V tomto štádiu by sa mali zohľadniť architektonické a konštrukčné požiadavky a mali by sa prispôsobiť možnostiam investora. Treba nájsť rovnováhu medzi spomenutými požiadavkami. Rovnako ako v mnohých prípadoch nie je žiaduce šetrenie za každú cenu, tak platí aj staré dobré „menej je niekedy viac“.

Pri projektovaní treba dodržiavať určité zásady, pravidlá a najmä normy, ktoré sa týkajú tvaru striech z hľadiska odvodu vody, hromadenia snehu, správneho návrhu odpadového potrubia, jeho umiestnenia atď.
Úspešne zvládnutý projekt však ešte neznamená kvalitne zrealizovanú strechu.

Ďalšie riziko predstavujú realizačné firmy. Tu je výber rozmanitý – od živnostníka až po veľké firmy. Každý má zaručené referencie, požadovanú kvalitu a v neposlednom rade najnižšiu cenu. Cena za dielo sa skladá z dodávky a montáže. Montáž si každý strechár ocení podľa úrovne, ktorej zodpovedá jeho technická vyspelosť. Tam priestor na šetrenie nie je. V podstate je ešte jedna možnosť – prácu možno zadať remeselníkom, ktorí sú náležite zaškolení a je predpoklad, že danú úlohu úspešne zvládnu. Ďalšou možnosťou šetrenia je dodávka, t. j. materiál – tam je priestor na šetrenie veľký. A práve tu niekde treba hľadať počiatok rizikových miest na strechách.

V prvom rade treba spomenúť nosnú konštrukciu striech. Tá môže byť z dreva (tradičné väznicové konštrukcie alebo priehradové konštrukcie), ocele, betónu a iných montovaných sústav (keramické, pórobetónové). V tomto štádiu šetrenie nemusí priniesť požadovaný efekt. Za prípadné chyby sa draho platí. V snahe obstáť pred konkurenciou dochádza často k zmenšovaniu navrhovaných prierezov nosných prvkov, nekvalitne zhotoveným spojom pri priehradových konštrukciách a v neposlednom rade aj k použitiu materiálu, ktorý nespĺňa normami predpísané požiadavky. Odstránenie porúch je značne finančne a technicky náročné, pretože nekvalita sa zvyčajne prejaví až pri poruche (nežiaducej deformácii, resp. deštrukcii). Prípadov je v poslednom období pomerne dosť a zvaliť vinu len na sneh asi nie je riešením.

Ďalšou konštrukciou, ktorá značne ovplyvňuje kvalitu a funkčnosť šikmej strechy, je poistná hydroizolácia, ktorá sa ukladá pod krytinu. Ide o difúzne otvorenú poistnú hydroizoláciu, ktorá zabezpečuje vodotesnosť podstrešného priestoru. Na našom trhu je veľké množstvo výrobcov a dovozcov poistných hydroizolácií. Každá izolácia má svoje špecifické vlastnosti, ktoré ju predurčujú na konkrétne použitie. Nerešpektovanie vlastností, zámena materiálov a najmä nesprávne zabudovanie spôsobujú veľa porúch. Veľmi častým nedostatkom je neprelepenie stykov fólií, čo vytvára podmienky na jej tzv. bubnovanie, ktoré sa pri silnejšom vetre prenáša až do podkrovných priestorov. Neprelepenie fólie v spojoch má vplyv aj na ochladzovanie tepelnej izolácie, ktorá je vystavená priamym účinkom vonkajšieho vzduchu.

Nedostatkom je i nesprávne zabudovanie fólie v úžľabiach, nárožiach, hrebeňoch, strešných oknách a pri ostatných prestupoch, ak ide o skladanú krytinu (komíny, odvetranie kanalizácie a pod.). V tomto prípade oprava nie je taká náročná, pretože postačuje lokálne rozobratie krytiny v mieste poruchy. V ostatných prípadoch je oprava náročná nielen po stránke technickej, ale najmä po stránke finančnej. Veď ktorý investor by súhlasil s demontážou krytiny, latovania a kontralatovania a následne i s opravou, resp. výmenou celej poistnej hydroizolácie – najmä v prípade, keď sa pôvodná realizačná firma akoby zázrakom stratila.

Hlavnú hydroizolačnú vrstvu šikmých striech tvorí ich krytina. Krytiny delíme na skladané a povlakové. Povlakové krytiny sa používajú pri malých sklonoch, keď potrebujeme zabezpečiť celistvosť krytiny. Na šikmé strechy sa najčastejšie používajú skladané krytiny, ktoré môžeme rozdeliť na krytiny keramické pálené, betónové, z asfaltových šindľov, bridlice, vláknocementových dosiek a krytiny plechové. Všetky tieto krytiny majú výrobcom predpísaný technologický postup montáže a podmienky, za akých sa môžu realizovať.

Pri realizácii krytiny vznikajú chyby, ktoré sú estetické, a chyby, ktoré vplývajú na funkčnosť strechy. Estetické chyby neovplyvňujú funkčnosť strechy, ale majú vplyv na celkový dojem a v konečnom hľadisku odzrkadľujú technickú zdatnosť realizačnej firmy. Medzi estetické nedostatky možno zaradiť nerovnosť ukladania krytiny, keď sa nerešpektujú väzby a škáry. Ďalej je to nedodržanie technologického postupu kladenia, čo má pri prírodných materiáloch za následok farebnú nerovnomernosť strechy. Vplyvom týchto chýb nedochádza k znehodnocovaniu podstrešných priestorov.

Horšie je to v prípade nerešpektovania technických predpisov výrobcov jednotlivých druhov krytín. Pretože typov a najmä výrobcov krytín je veľa, nemožno sa zamerať na každý typ krytiny a poukázať na všetky rizikové miesta. Vo všeobecnosti platí, rovnako ako aj pri plochých strechách, že problémy nevznikajú vo fragmente strechy, ale vo fragmente detailov.

Vo fragmente šikmej strechy – v ploche – dochádza najčastejšie k poruche z dôvodu nerešpektovania minimálneho sklonu strechy pre konkrétny typ krytiny. Často sa stáva, najmä pri oblúkových strechách, že asfaltový šindeľ prechádza aj do nulových spádov, pričom minimálny spád podľa STN 73 1901 pre tento typ krytiny je 15°. Vždy však treba s výrobcom prekonzultovať možnosti použitia a hľadať vhodné technické riešenie. To isté platí aj pre ostatné skladané krytiny. V prípade skladaných krytín je rozhodujúce i latovanie. Pri nesprávnom rozmeraní strechy a latovaní nie je dodržaná krycia dĺžka použitej krytiny. V takomto prípade treba pristúpiť k novému latovaniu. Ak sa to zistí ešte pred kladením krytiny, nie je to až taký veľký problém. Ak sa to však zistí až po čase vplyvom zatekania, oprava je komplikovanejšia.

Veľa realizačných firiem pri predkladaní cenových ponúk „pozabudne“ na predpísané doplnky, ktoré sú z cenového hľadiska dosť podstatné. Potom sa stáva, že chýbajú odkvapové plechy pod poistnou hydroizoláciou, vetracie mriežky, ochranné pásy proti vtákom, vetracie tvarovky, tesniace prvky v úžľabiach, snehové zábrany a mnoho ďalších doplnkov. Následkom toho môže vzniknúť riziko nedokonalej alebo zníženej funkčnosti strechy. Osádzať vetraciu sieťku či vetrací pás na hotovej streche s namontovanými žľabmi a bez lešenia alebo rozoberať zarezanú krytinu v úžľabiach a dodatočne montovať tesniaci pás je potom problematické.

Z môjho osobného pohľadu sa neosvedčili ani doteraz vyrábané plastové prvky na strechách. Týka sa to napr. úžľabí, odvetrávacích hlavíc a iných doplnkov, ktoré sa vplyvom poveternosti a slnečného žiarenia nesprávajú vždy korektne. V niektorých oblastiach sa môžu do priestoru strechy dostať (cez chýbajúce zábrany) alebo prehrýzť cez plastové prvky napr. kuny. A dostať kunu zo strechy niekedy vyžaduje nadľudské úsilie. Preto treba vsadiť na kvalitu, referencie, technické parametre, a nie na cenu, ktorá môže byť klamlivá.

Samostatnou kapitolou sú klampiarske konštrukcie. Sú súčasťou šikmých striech, pretože vo väčšine prípadov uzatvárajú strechu a zabezpečujú tak jej požadovanú hydroizolačnú funkciu. Môžu byť navrhnuté z pozinkovaného, medeného, titánzinkového, hliníkového a farbeného lakoplastovaného plechu. Každý materiál má svoje špecifické vlastnosti, ktoré ovplyvňujú jeho použitie a veľmi presne definujú možnosti zabudovania v streche.

Medzi rizikové miesta z hľadiska klampiarskych konštrukcií môžeme zaradiť všetky, ak sa nezrealizujú v súlade s STN 73 3610 Klampiarske práce stavebné a v súlade s technickými príručkami jednotlivých dodávateľov. Problémy môžu nastať pri oplechovaní komínov, lemovaní stien, dilatáciách, prestupoch vzduchotechniky, strešných oknách, vikieroch a pod. Ak sa nerešpektuje tepelná rozťažnosť prvkov, dochádza k porušeniu spojov medzi plechmi. Pri oplechovaní atík je nutné dodržať predpísaný spád. Takisto nevhodné spájanie plechov z rôznych materiálov, zlý podklad pod klampiarske konštrukcie a nepriaznivé počasie spôsobujú riziká vo všetkých detailoch. Ak sa nesprávne vykoná montáž, rizikových miest na streche je veľa.

Medzi ďalšie rizikové miesta na šikmých strechách môžeme zahrnúť tepelnú izoláciu a parozábranu. Tieto vrstvy tiež patria do skladby šikmej strechy. Pretože priamo neovplyvňujú hlavnú funkciu krytiny, nebudeme uvádzať chyby pri ich realizácii, a tým aj možné riziká, hoci na druhej strane tepelná izolácia a parozábrana v konečnom dôsledku zabezpečujú požadovaný komfort podkrovných priestorov. Dobre urobená tepelná izolácia vytvára predpoklad na úsporu energií, a teda aj nákladov. To isté môžeme povedať o dobre zrealizovanej parozábrane, ktorá sa umiestňuje zo strany interiéru. Netesnosti, ktoré vzniknú v parozábrane pri styku so strešnými oknami a rôznymi prestupmi, môžu byť časovanou bombou v podobe vytvárania kondenzácie v zimnom období a s tým spojeného vzniku plesní. Dobre zrealizovaná a vhodná parozábrana zvyšuje účinnosť tepelnej izolácie a má význam aj z hľadiska odrazu tepla a odclonenia elektromagnetického žiarenia.

Ako vidieť, rizikových miest na strechách je veľmi veľa. Nemusí ísť pritom len o rizikové miesta, ktoré sú vidieť na prvý pohľad aj okom laika. Tie sa dajú vo väčšine prípadov opraviť. Horšie je to s chybami, ktoré vzniknú pri nesprávnom návrhu skladby, nevhodnom použití materiálov a nekvalitnej práci pri následne zakrytých konštrukciách.

Na realizácii šikmej strechy sa podieľa tesár, pokrývač, klampiar, murár (omietka a zateplenie vikierov, komínov,…), sadrokartónista a v neposlednom rade aj elektrikár (bleskozvod, anténa), vzduchotechnik (klimatizácia) a kúrenár (slnečné kolektory, potrubie z kotlov). Preto treba zabezpečiť vzájomnú súčinnosť všetkých profesií tak, aby sa dodržala požadovaná kvalita prác a najmä aby sa zabezpečili všetky potrebné funkcie všetkých vrstiev strešného plášťa.

Z odborného hľadiska musí byť strecha navrhnutá tak, aby sa predišlo všetkým rizikovým miestam. Pri dodržaní všetkých ustanovení STN 73 1901 Navrhovanie striech a rešpektovaní technologických predpisov dodávateľov a výrobcov jednotlivých materiálov vieme predísť každému riziku. Aj to na pohľad najväčšie rizikové miesto sa dá po technickej stránke navrhnúť tak, aby v budúcnosti rizikovým nebolo. Treba sa vyvarovať chýb, s ktorými sa často stretávame na zrealizovaných strechách. To si však vyžaduje kvalifikované firmy s dobrou znalosťou danej problematiky.

Text: Ing. Eduard Jamrich
Foto: Bramac, archív redakcie

Autor je vicecechmajstrom a prvým podpredsedom Cechu strechárov na Slovensku a konateľom spoločnosti TOR, spol. s r. o.