Poruchy obvodového plášťa s vrstvenými obvodovými dielcami P 1.15, SpM P 1.15, PS-82-TT

Obvodový plášť stavebnej sústavy P 1.15 je vytvorený z pórobetónových dielcov s hrúbkou 300 mm. Dielce sú charakteristické tým, že sú spínané z prvkov s maximálnou výškou 600 mm, vyrobených technológiou Calsilox alebo Siporex na rozpon vymedzený priečne nosnými stenami. V bytovej výstavbe sa panely uplatňovali v rôznom stupni dokončenosti. Použili sa panely vytvorené iba zopnutím dielcov až po panely úplne kompletizované, t. j. panely s osadeným oknom, vnútornou aj vonkajšou finálnou povrchovou úpravou, oplechovaním, osadenou parapetnou doskou. Výhodou uplatnenia pórobetónových spínaných panelov boli aj ich dobré tepelnoizolačné vlastnosti. S rezervou prekračovali požiadavky vtedy platných noriem. Postavilo sa vyše 60-tisíc bytov v rozličných lokalitách.

Opis poruchy
Charakteristickými nedostatkami pórobetónových spínaných panelov, ktoré sa považujú za systémovú poruchu, sú trhliny medzi prvkami spínaného obvodo­vého plášťa a v hmote pórobetónu. Cez trhliny zateká dažďová voda a preniká k vnútornému povrchu konštrukcie. Táto chyba sa týka sústav P 1.15, SpM P 1.15 a PS-82-TT. Porucha sa prejavuje na vonkajšom povrchu s charakteristickým rastrom trhlín v mieste škár a v hmote v súčasnosti už na všetkých bytových domoch s daným obvodovým plášťom. Niekoľko príkladov z rôznych lokalít je na obr. 1, 2, 3, 4, 5, 8.

Panely sa vyrábali spínaním prvkov tak, že sa v nich vyvŕtali otvory a prvky sa po jednom nasúvali na spojovacie ťahadlá. Styky medzi prvkami sa vypĺňali spojovacou maltou. Priestor medzi ťahadlom a otvorom v hmote prvku sa vyplnil zalievacou maltou, oceľové ťahadlá na oboch koncoch s podložkami sa pomocou matíc dotiahli a napli.

Pri spájaní panelov sa najčastejšie vyskytovali tieto chyby:

• neúplné vyplnenie stykovej plochy medzi prvkami spojovacou maltou,
• nedostatočné vlhčenie stykových plôch,
• použitie cementovej alebo vápennocementovej malty bez prísady celulózy na vytvorenie dostatočnej zásoby vody na hydratáciu,
• použitie cementovej alebo vápennocementovej malty bez disperzie PVAC na lepšiu spracovateľnosť malty,
• zaliatie otvoru ťahadla cementovou maltou s nízkym vodným súčiniteľom, preto sa otvor neskôr iba čiastočne vyplní.

Pri nanesení povrchových úprav najčastejšími chybami boli:

• nanesenie povrchovej úpravy s vysokým difúznym odporom,
• nenavlhčenie a nepenetrovanie plochy panela pred nanesením základného nástreku, prípadne vynechanie základného nástreku.

Detail z miesta škáry vyplnenej maltou je na obr. 6.

Obr. 2  Trhliny na bytovom dome P 1.15 v Bratislave	Obr. 3  Pohľad na priečelia bytových domov P 1.14 (bez trhlín) a P 1.15 (s trhlinami) v Košiciach-Ťahanovciach

Trhliny vznikajú v miestach styku prvkov spínaného plášťa vyplnených maltou. Šírka škár sa identifikovala na rozličných stavbách rôzne – od 2 do 15 mm. Na výskyt trhlín vplýva pôsobenie klimatických vplyvov, preto závisí od veku budovy, orientácie plochy obvodo­vého plášťa na svetové strany aj od výšky budovy. Z uvedeného vyplýva, že za príčinu vzniku trhlín možno považovať objemové zmeny konštrukcie vplyvom teplotného namáhania. Ak sa škára vyplnila cementovou maltou, možno uvažovať, že pri rozdiele teplôt v ročnom priebehu na osi konštrukcie približne Dt = 40 K rozdiel dĺžkovej zmeny Dl na dielci so šírkou
ln = 4,2 m je:

• pri pórobetóne

    Dl = ln . a . Dt
    Dl = 4,2 . 7,5.10–6 . 40 = 1,26 . 10–3 m = 1,3 mm

• pri škáre vyplnenej maltou

    Dl = 4,2 . 1,2 . 10–5 . 40 = 2,016 . 10–3 m = 2,02 mm

Dá sa predpokladať, že v dôsledku nedostatočného vlhčenia plôch a nasiakavosti pórobetónu hydratácia malty bola nedostatočná, a tak nemohla nadobudnúť požadované pevnosti. Výsledkom je, že malta nezabezpečuje dostatočné spojenie medzi pórobetónovými prvkami dielca, vplyvom dilatačných pohybov sa drobí a v prípade vzniku trhlín a vnikania dažďovej vody sa hmota aj vyplavuje.

Priečne trhliny vo vystužených dielcoch sú spôsobené nevhodnými technologickými postupmi, ako sú zloženie hmoty, spôsob autoklávovania, manipulácia s blokom zatuhnutej hmoty, podmienky vo výrobnom závode dané spôsobom výroby, technologickým postupom a kvalitou a údržbou strojnotechnologického zariadenia. Tie sa pri ich výrobe vyskytovali vo väčšom alebo menšom rozsahu. Trhliny obyčajne prechádzali celou šírkou dielca. Hrúbka a počet trhlín boli rôzne, záviseli od súhrnu momentálne pôsobiacich nepriaznivých vplyvov. Procesy spojené s dopravou spínaných panelov na stavbu, s montážou a vysýchaním pórobetó­nu, s deformáciami spôsobenými cyklickým striedaním oslnenia a kolísaním teplôt počas dňa a roka zapríčinili, že trhliny sa postupne v priebehu rokov prejavujú ako výrazné nedostatky. Na niektorých miestach dokonca odpadáva hmota pórobetónu (obr. 10).

Postupná degradácia povrchovej úpravy a jej pokračujúca deštrukcia spôsobili, že pri nárazovom daždi otvorenými trhlinami do nich zateká voda. Výhodou pórobetónu je v tomto prípade jeho nasiakavosť. Penetrujúca voda sa iba zriedkavo dostane až na vnútorný povrch panela, pretože vsiakne do hmoty pórobetónu. Lokálne síce zhorší tepelnoizolačné vlastnosti pórobetónu, ale postupne relatívne rýchlo vyschne. Proces zväčšovania trhlín je zákonitý a v kombinácii s cyklickým zatekaním aj v budúcnosti spôsobí, že trhliny sa budú stále zväčšovať.
–>–>
Najväčším nedostatkom na stavbe bola oprava všetkých odchýlok rozmerov, presnosti montáže panelov na základe výsledného upravenia vzhľadu objektu pomocou vyrovnania škár medzi panelmi ich zamaltovaním a vytvorením imitácie pružnej škáry, ktorá bola priama, s rovnakou hrúbkou na celom objekte a tenká. Tento spôsob úpravy škár je príčinou takmer všetkých trhlín v oblasti škár (obr. 7).

Pri exponovaných orientáciách veľmi často nastáva zatekanie škárami stykov a najmä mies­tom križovania vertikálnej a horizontálnej škáry. Príklad „originálneho“ riešenia odvedenia zate­kajúcej dažďovej vody na vnútornom povrchu konštrukcie obvodového plášťa je na obr. 9.

Obr. 5  Pohľad na priečelie radového domu v Seredi	Obr. 6  Vznik trhlín medzi pórobetónovými prvkami v mieste škár vyplnených maltou
Obr. 10  Odpadávanie kusov pórobetónovej hmoty	Obr. 7  Pohľad na imitovanú škáru styku pórobetónových dielcov
Obr. 8  Pohľad na priečelie bytového domu v Prievidzi	Obr. 9  „Originálne“ riešenie odvedenia dažïovej vody zatekajúcej stykom panelov

Text: Prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD.,
Ing. Emil Droba

Výňatok je z publikácie Zuzana Sternová a kolektív: Obnova bytových domov, Hromadná bytová výstavba po roku 1970. Bratislava: JAGA GROUP, 2002.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.