Anketa: ESG by malo byť v záujme firiem. Nie je to len nálepka
Časopis Správa budov 
Udržateľné podnikanie by si mali v blízkej budúcnosti osvojiť všetky firmy, ktoré budú chcieť uspieť v konkurenčnom boji o uvedomelého klienta, ale aj získať výhodné úvery na financovanie svojho biznisu. Prečo má ESG svoje opodstatnenie, sme zisťovali medzi odborníkmi.
Téma zodpovedného podnikania je mimoriadne aktuálna. V tejto súvislosti sa skloňuje podnikanie v súlade s princípmi ESG. Prečo má ESG svoje opodstatnenie?
Silvia Bassadin: Ako definujeme zodpovedné podnikanie z pohľadu ESG? Podnikať tak, aby sme minimalizovali environmentálny vplyv, čiže chrániť prírodné zdroje. Zlepšovať pracovné podmienky, podporovať komunitu, rovnosť, diverzitu. Povinnosť ESG reportingu a dodržiavanie štandardov sa stáva legislatívnou povinnosťou, čo zabezpečuje transparentnosť a pomáha firmám identifikovať a riadiť riziká spojené s environmentálnymi a so sociálnymi faktormi a takéto firmy získavajú dôveru investorov, zákazníkov a ďalších zainteresovaných strán.
Danka Daubnerová: K udržateľnosti, resp. k ESG vedie firmy legislatíva, ale aj požiadavky obchodných partnerov a spotrebiteľov. V sektore nehnuteľností je implementácia princípov udržateľnosti aj obrovskou konkurenčnou výhodou a spôsobom, akým ušetriť náklady prostredníctvom zvyšovania energetickej efektivity. Udržateľnosť znamená aj adaptáciu na zvyšujúce sa priemerné teploty vzduchu, ktoré môžu významne ovplyvniť spôsob, akým budú stavby v budúcnosti fungovať, ale aj komfort ich užívateľov.
Dominika Hippová: ESG prístup podporuje stabilitu podnikania. Minimalizuje negatívne vplyvy na životné prostredie a spoločnosť tým, že zohľadňuje riziká aj príležitosti spojené s environmentálnymi a so sociálnymi faktormi. Firmy s implementovanou ESG stratégiou sú podľa prieskumov atraktívnejšie pre zamestnancov, klientov, investorov a komunity.
Peter Boledovič: Základnou motiváciou ESG princípov je udržateľnosť a etická zodpovednosť. Spoločnosť vrátane investorov, je citlivejšia na etické a ekologické aspekty podnikania. Firmy, ktoré sa týmito princípmi riadia, lepšie identifikujú a manažujú riziká vyplývajúce zo spoločenských a z klimatických zmien.
Richard Modrák: ESG nie je len nálepka, ESG nie je iba falošné PR (tomu sa, naopak, hovorí greenwashing), ale je súčasťou podnikania, ak chce firma fungovať dlhodobo a udržateľne. Sú firmy, ktoré sa riadia princípmi ESG z presvedčenia, sú firmy, ktoré to robia, lebo sa chcú napríklad umiestniť na svetových trhoch, ale sú tu už aj slovenské firmy, ktoré tieto princípy musia zavádzať, keďže im to vyplýva z legislatívy.
Čím skôr a čím viac sa tieto pravidlá zavedú do bežnej praxe smerom k občanom, firmám a samosprávam, o to ľahšie a rýchlejšie budeme všetci ESG vnímať ako bežnú súčasť života.
Úlohou nášho združenia KEKS.energy nie je strašiť, kto čo musí v súvislosti s ESG robiť, ale prinášať návody a opatrenia, ako ESG princípy zakomponovať bežne do praktického fungovania firiem a samospráv. Ak sa pozrieme čisto na firmy, za všetko hovoria čísla: 96 % najväčších svetových spoločností (G250) už pravidelne reportuje ESG údaje a 78 % najväčších firiem na Slovensku už zverejňuje svoje ESG údaje. ESG nie je len trend, ale aj zodpovednosť za seba, zamestnancov, firmu, občanov, planétu.
Andrea Pancotti: ESG je dôležité z niekoľkých dôvodov. Pomáha firmám minimalizovať ich negatívny vplyv na životné prostredie, napríklad znižovaním emisií a podporou udržateľných postupov. Taktiež je vidno, že firmy, ktoré dodržiavajú ESG princípy, sa starajú o blaho svojich zamestnancov, zákazníkov a komunít.
To zahŕňa rovnosť príležitostí, bezpečnosť na pracovisku aj podporu miestnych komunít. ESG podporuje etické a transparentné riadenie firiem, to znamená boj proti korupcii a dodržiavanie vysokých štandardov správy a riadenia. Spoločnosti, ktoré implementujú ESG stratégie, sú často lepšie pripravené na budúce výzvy a riziká, čo môže viesť k dlhodobej stabilite a úspechu. V mnohých krajinách vrátane Slovenska sú spoločnosti povinné pravidelne reportovať svoje ESG aktivity a výsledky, čo zvyšuje ich zodpovednosť a transparentnosť.
Daniel Rabina: ESG sa stáva nevyhnutnou súčasťou podnikania. Ktoré firmy a v akej postupnosti budú musieť ESG povinne vykazovať, upravuje smernica CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive), ktorá bola prenesená do slovenskej legislatívy minulý rok. Podľa CSRD tento rok dopadá povinné vykazovanie udržateľnosti (tzv. ESG reporting) na veľké firmy.
Zároveň sa ESG prenáša ako strategická priorita aj na menšie firmy, ktoré sú v dodávateľských reťazcoch týchto veľkých firiem. Takže dlhodobý trend je jasný – svet veľkých, ale aj malých a stredných firiem sa posúva k presnému vykazovaniu udržateľnosti. Vďaka tomu, že v našom ESG KLUBe je momentálne zastúpených viac ako 100 firiem rôznych veľkostí a sektorov, sledujeme, ako sa za posledný rok dramaticky mení prístup biznisu.
Firmy sa tejto téme venujú ďaleko nad rámec legislatívnych požiadaviek a čoraz viac si uvedomujú, že bez systematického prístupu k udržateľnosti nemôžu dlhodobo uspieť. Tieto progresívne firmy ESG nepovažujú za byrokratickú záťaž, naopak, vnímajú ho ako kľúčový faktor dlhodobej konkurencieschopnosti a budovania reputácie smerom k svojim investorom, bankám, obchodným partnerom či zamestnancom.
Vladimír Trenčanský: Sú to jasné nové pravidlá, ktoré komplexne určujú princípy podnikania. Máme síce úrady, ktoré kontrolujú a regulujú podnikanie, žiadny z nich sa však nevzťahuje na pridanú hodnotu zodpovednosti voči svojmu okoliu, zamestnancom či dodávateľom. Spoločnosť vo všeobecnosti by si mala uvedomiť priamy vplyv svojho správania na okolie, a to sa týka aj podnikateľských subjektov. Ja tieto nové pravidlá vítam, uvedomujem si však, že je to ešte dlhá cesta a je potrebné niektoré nariadenia racionalizovať.
Čo by mala obsahovať správne nastavená stratégia ESG?
Silvia Bassadin: Stanovenie konkrétnych cieľov a ukazovateľov (KPI) pre environmentálne, sociálne a riadiace aspekty, ktoré sú merateľné. Investovať do dekarbonizácie a cieliť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, pri ambicióznych firmách je cielené zníženie emisií o 40 % už do roku 2030.
Implementovať opatrenia a mať vypracovaný akčný plán, vo svete real estate to znamená mať CAPEX plán na elektrifikáciu budov, implementáciu obnoviteľných zdrojov energií, výmenu technológií za inovatívne technológie, ktoré používajú ekologické média, energetický manažment, znižovanie primárnej energie. Samozrejme, podpora alternatívnej dopravy, biodiverzity, používanie certifikovaných materiálov pri interiérových úpravách, ideálne recyklovaných, podpora obehového hospodárstva a iné.
Danka Daubnerová: Ak hovoríme o budovách, cieľom by malo byť postupné znižovanie uhlíkovej stopy v zmysle záväzku Európskej únie dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. Pre efektivitu budovy je tiež dôležité rátať s nárastom cien energií a systematicky znižovať ich spotrebu, ako aj vyriešiť zvyšujúce sa nároky na ich chladenie.
ESG stratégie firiem budú závisieť od konkrétneho odvetvia, v každom prípade je potrebné brať do úvahy legislatívne požiadavky, ale aj vnímať, aké stratégie v tejto oblasti prijíma konkurencia.
Dominika Hippová: Pri nastavovaní stratégie sme si v ENGIE prešli najmä týmito krokmi:
- určenie priorít analýzou vplyvu našich aktivít voči cieľom stanovených medzinárodnými dohodami. Identifikácia oblastí, ktoré ovplyvňujeme kľúčovým alebo významným spôsobom. Zohľadnenie vzájomného vplyvu vonkajších faktorov na naše podnikanie a našich aktivít na vonkajšie prostredie;
- stanovenie cieľov – konkrétnych, merateľných a časovo ohraničených, krátkodobých aj dlhodobých, pre každý z faktorov;
- vytvorenie špecializovaného tímu zodpovedného za implementáciu a monitorovanie;
- plán implementácie;
- systematický a efektívny zber relevantných dát za každý z definovaných ukazovateľov, ich prehľadná evidencia a pravidelné vyhodnocovanie;
- identifikácia a riadenie rizík a stratégie.
Andrea Kubíčková: ESG stratégia by mala byť prirodzenou súčasťou bežného fungovania firmy. Pomáha nielen riešiť aktuálne problémy, ale aj lepšie sa pripraviť na budúce výzvy. Zohľadňuje to, čo danú spoločnosť ovplyvňuje dnes, a zároveň posilňuje jej schopnosť reagovať na nečakané zmeny. V jadre ESG stratégie ide o to, aby bola firma pripravená na výzvy, ktoré zatiaľ možno nevidíme. Tí, ktorí do nej investujú, sa stávajú udržateľnejšími, konkurencieschopnejšími a lepšie zvládajú nepredvídateľné situácie.
V rámci facility managementu vnímame ESG stratégiu ako súhru všetkých troch pilierov, ktoré musia byť i prakticky prepojené. Pomáha firmám nastaviť ciele tak, aby boli reálne, merateľné a priamo aplikovateľné v praxi.
Z environmentálneho hľadiska je dôležité sa sústrediť predovšetkým na znižovanie energetickej náročnosti a optimalizovať spotrebu energií, napríklad pomocou inteligentných systémov, a, samozrejme, zapájať do celého procesu obnoviteľné zdroje energie. Nemali by sme zabudnúť na oblasť interného využitia autoparku a postupné zavádzanie elektromobility.
Sociálna dimenzia je zameraná na ľudí. V budovách trávime až 80 % nášho života, čiže našou stratégiou je zamerať sa na vytváranie bezpečného, zdravého a pohodlného prostredia pre zamestnancov, napríklad zabezpečením kvalitného vetrania, klimatizácie, bezbariérového prístupu či dostatočného osvetlenia a správneho akustického riešenia.
Trojlístok ESG dopĺňa téma Governance, ktorá je predovšetkým o transparentnosti a riadení. To zahŕňa jasné pravidlá pre výber dodávateľov, pravidelnú kontrolu procesov a splnenie legislatívnych požiadaviek, napríklad na energetickú efektívnosť budov alebo BOZP.
Peter Boledovič: Absolútnym základom je poznať aktuálny stav podniku vo vzťahu k ESG oblastiam. Nielen z hľadiska vlastnej činnosti, ale aj z hľadiska ďalšieho životného cyklu sprostredkovaných tovarov a služieb a rovnako v dodávateľskom reťazci.
Nevyhnutnou súčasťou je sledovanie platnej legislatívy a aktuálnych a plánovaných regulácií v oblastiach, v ktorých podnik pôsobí. Nové povinnosti vykazovania, ktoré sa zatiaľ zväčša týkajú len veľkých podnikov, môžu slúžiť ako určitý návod aj pre menšie podniky. V minulosti verejnosť vnímala predovšetkým CO2 emisie.
Dnes sa už väčšia pozornosť kladie aj na ďalšie oblasti, napríklad na znečistenie vody, znečistenie pôdy, mikroplasty, znečistenie vzduchu, ohrozenie biodiverzity, ohrozenie organizmov, odpady, nebezpečné látky a mnohé ďalšie. Určitou pomôckou pre orientáciu môžu byť napríklad požiadavky pre CSRD vykazovanie, a to nielen pri vplyvoch na životné prostredie, ale aj v sociálnych oblastiach a v štandardoch riadenia podniku.
Správna stratégia ESG by nemala vynechať žiadnu dimenziu týchto troch základných oblastí – životné prostredie, sociálny aspekt a zodpovedné riadenie.Ďalším aspektom je porozumenie fyzickým rizikám vyplývajúcim z klimatických zmien a zhodnotenie rizík vyplývajúcich z meniacej sa ekonomiky na jej udržateľnú podobu.
Vhodné je, keď si podnik dokáže urobiť adekvátnu benchmarkovú analýzu, aby porozumel, kde sa nachádza jeho konkurencia a aké kroky prijíma. Európska únia, ktorá je naším najdôležitejším hospodárskym priestorom, má nastavené viaceré ciele v oblasti ESG – strednodobé aj dlhodobé.
Tieto ciele je vhodné sledovať a prispôsobovať im stratégiu podniku. Celý tento reťazec sa postupne premieta z nadnárodnej úrovne do národných úrovní a opatrení. Prvé zasahuje veľké podniky, ktoré postupne upravujú svoje stratégie vrátane výberu dodávateľských firiem, čím sa vplyv presúva aj na menšie podniky. Preto je potrebné sledovať trendy aj nad rámec aktuálnych obmedzení podnikania daného podniku a myslieť na budúcnosť.
Tak ako všetky zodpovedné projekty, aj tie v oblasti ESG musia prejsť finančnou a cost-benefit analýzou. Každú iniciatívu treba dôkladne zhodnotiť tak, aby spoločenské a ekonomické prínosy prevažovali nad nákladmi. Neexistuje jediná správna cesta, ako sa podniky k udržateľnosti dostanú. Dôležité je zamerať sa na oblasti, ktoré majú vysoký prínos za relatívne malé náklady.
Richard Modrák: Čo znamenajú jednotlivé písmená skratky ESG, určite kolegovia už vysvetlili. V KEKS máme na optimálnu stratégiu nasledujúci návod. V oblasti „E“ je zapojenie do energetických komunít silným nástrojom na zníženie uhlíkovej stopy, pomáha optimalizovať náklady a znižuje závislosť od fosílnych palív. Ak hovoríme o zdroji, prioritne ide o obnoviteľný zdroj energie.
V oblasti „S“ zase energetické komunity prinášajú silný prvok solidarity. Firmy, ktoré sú súčasťou komunitnej energetiky, často podporujú miestne iniciatívy, napríklad školy, neziskové organizácie alebo ohrozené skupiny občanov, a tým prispievajú k zlepšeniu kvality života priamo vo svojom okolí. Z hľadiska „G“ ide o pevný pilier energetickej koncepcie EÚ v rámci plánu dekarbonizácie a decentralizácie energetickej sústavy na úrovni miestnych samospráv a podnikov.
Andrea Pancotti: Správne nastavená stratégia ESG by mala obsahovať niekoľko kľúčových prvkov. V prvom rade je to analýza súčasného stavu, zhodnotenie aktuálnych ESG praktík a uhlíkovej stopy organizácie, aby sme vedeli, kde sa aktuálne nachádzame. Ďalej je to stanovenie konkrétnych a merateľných cieľov v oblasti ESG, ktoré sú v súlade s vedeckými odporúčaniami a medzinárodnými dohodami, ako je Parížska dohoda.
Ďalším významným krokom je vytvorenie detailného plánu, ktorý obsahuje konkrétne kroky a zdroje potrebné na dosiahnutie stanovených cieľov. Veľmi dôležité je tiež zahrnutie zamestnancov, zákazníkov, dodávateľov a ďalších relevantných skupín do tvorby a realizácie ESG stratégie.
Nasledujúcim dôležitým krokom je zavedenie systémov na pravidelné sledovanie a reportovanie pokroku v oblasti ESG vrátane transparentného zverejňovania výsledkov verejnosti a regulačným orgánom. Pravidelné prehodnocovanie a aktualizácia ESG stratégie na základe získaných dát a spätnej väzby zabezpečí, aby bola stratégia stále aktuálna a efektívna.
Daniel Rabina: Mám rád výrok, že „ESG je udržateľnosť prenesená do excelu“. Zatiaľ čo pojem udržateľnosť mal dlhodobo skôr abstraktný charakter a každý v ňom videl to, čo chcel, ESG formuluje udržateľnosť prostredníctvom nefinančných dát. Teda dáta o environmentálnom (E – Environmental), sociálnom (S – Social) a riadiacom (G – Governance) vplyve podnikania. Ide o zlomový moment, lebo keď máte dáta, môžete tvoriť stratégiu na zlepšovanie svojej udržateľnosti.
Pri tvorbe ESG stratégie preto odporúčame firmám držať sa postupnosti, ktorú v ESG KLUBe niekedy nazývame „zlaté pravidlo“, teda: konanie → dáta → stratégia → komunikácia. Najprv musí firma reálne prinášať opatrenia v oblasti udržateľnosti, či už ide o znižovanie emisií, zlepšovanie pracovných podmienok, alebo transparentné riadenie.
Následne prichádza kľúčový krok – zber a analýza dát prostredníctvom tzv. dvojitej materiality, kde firma identifikuje, ktoré ESG témy majú významný vplyv jednak na jej podnikanie (finančná materialita) a jednak na spoločnosť a životné prostredie (dopadová materialita). Až na základe týchto dát môže firma vytvoriť zmysluplnú ESG stratégiu a následne o svojich aktivitách komunikovať bez rizika greenwashingu.
Vladimír Trenčanský: Stratégia ESG je zmena myslenia, zmena smerovania spoločnosti, otvorenie obzoru a nepozeranie sa na ESG optikou „musím“, ale „chcem“. ESG nie je nutné zlo, je to spôsob fungovania spoločnosti. Netreba však zavádzať zmeny len preto, lebo je to „pekné“ a „malo by sa to“. Zmeny musia dávať reálny zmysel a napokon aj čísla. Z mojich skúseností vo facility managemente vnímam ESG predovšetkým ako príležitosť na reálnu optimalizáciu prevádzky budov a procesov. Klienti si majú pýtať praktické riešenia postavené na dátach, nielen papierové reporty.
