Quo vadis cement?

Cement je základný stavebný materiál a zároveň surovina, ktorá ovplyvňuje výrobu ďalších stavebných materiálov – prefabrikátov, stavebných tvárnic, omietok i suchých zmesí. Aj keď cement v tomto roku nepatril k materiálom s najväčšími cenovými turbulenciami na trhu, predsa len sa neštandardný vývoj premietol aj do tohto segmentu. Na dôvody a predpoklady ďašieho smerovania sme sa opýtali Jany Pančíkovej, obchodnej riaditeľky cementárne CEMMAC.

Počas roka došlo na Slovensku niekoľkokrát k nedostatku cementu v oboch segmentoch – v balenom cemente pre drobných staviteľov i vo voľne loženom cemente pre väčších zákazníkov. Prečo?

Dôvodov bolo niekoľko. Prvým bola nerovnomernosť dopytu. Kým prvý štvrťrok predaj stagnoval a vznikali obavy z ďašieho vývoja, druhý štvrťrok sa vo voľne loženom cemente naopak rozbehol raketovo a výrobná kapacita nestíhala tento dopyt pokryť.

Druhým dôvodom bol nedostatok cementu v okolitých krajinách, hlavne v Rakúsku, v Maďarsku a v Poľsku, čo spôsobilo, že sa na Slovensko z týchto krajín takmer žiadny cement nedovážal a zároveň rapídne stúpol záujem o slovenský cement v týchto krajinách.

Tretí dôvod sú plánované technické prestávky, ktoré sú v každej cementárni nevyhnutné. Ak máte obrovský odbyt, potrebujete ich niekedy presunúť na neskôr, to sa však často vráti v podobe výpadkov, keď opravu už odsúvať nemôžete. Ak sa spoja všetky tieto ukazovatele do jedného obdobia, stačí, že jedna cementáreň na chvíľu „vypadne“ a už celý trh čelí obmedzeniam v dodávkach.

Spracovatelia dreva, papiera, chémie i železa počas roka avizovali, že zdražovanie je dôsledkom nedostatku suroviny a tým pádom rastú ceny. Čelila výroba cementu rovnakým problémom?

Áno. Aj keď každá cementáreň na Slovensku (s výnimkou Turne nad Bodvou) má vlastný lom alebo lomy, takže je, čo sa vápenca týka, surovinovo sebestačná. Nedostatok sa však prejavoval pri iných surovinách a produktoch – nedostatok trosky spôsobuje, že ju vozíme z viacerých zdrojov za výrazne vyššie ceny ako v minulosti.

Obalové materiály ako papier či plasty, kovové výrobky pre údržbu, drevené palety, chémia nutná pre výrobu a zároveň naša najväčšia nákladová položka – elektrická energia čelili skokovému nárastu. Okrem toho sa nás bytostne dotýka aj systém emisných povoleniek, ktoré niektorých výrobcov (zatiaľ) vôbec netrápia. Takže áno, aj nás vlna nárastov veľmi intenzívne zasiahla.

Museli ste počas roka upravovať ceny?

Áno, aj keď veľmi neradi. CEMMAC si zakladá na férovom partnerstve so zákazníkmi, a preto navyšovanie cien počas roka berieme vždy ako krajnú možnosť, keď už všetky ostatné opatrenia zlyhali. Vieme totiž, že v stavebníctve sa kontrakty uzatvárajú minimálne na rok dopredu, preto zvýšenie počas roka závažne zasiahne každého nášho partnera.

Tento rok sme už nemali inú možnosť, partnerov sme však informovali férovo a keďže sa nachádzali v rovnakej situácii ako my, patrí im vďaka za to, že navýšenie akceptovali.

Ako vidíte vývoj v stavebých materiáloch do budúcna? Pred letom sa objavovali hlasy, že ide o bublinu a ceny budú koncom roka klesať. Postupne sa však z tejto rétoriky upustilo a každý je s vyjadreniami skôr konzervatívny.

Ľahko sa človeku predpovedá, ak nepozná pozadie zvyšovania cien a nedostatku surovín. Treba otvorene povedať, že k takejto zmene muselo dojsť, pretože také je smerovanie politiky EÚ. Opatrenia, ktoré EÚ prijíma na ekologizáciu a zníženie emisnej stopy, nejdú ruka v ruke s ekonomickým rastom.

To je na jednej strane dobre a také by malo byť smerovanie všetkých svetových ekonomík, ak nechceme o 30 rokov plakať, že sme si Zem „zhumpľovali“ nenávratne. Zároveň je nás stále viac a záťaž Zeme sa zvyšuje s každým novonarodeným človekom. Cieľom by teda nemalo byť produkovať stále viac, ale produkovať rozumnejšie. To sa práve v Európe deje a my sme zrazu prekvapení a zhrození, že nebudeme mať luxus lacných peňazí a lacných produktov.

Opatrenia na ekologizáciu priemyslu v Európe budú európske výrobky zdražovať, pretože ekologickejšie viete vyrábať len s vyššími nákladmi. Ak limitujeme ťažbu uhlia, budú tepelné elektrárne musieť vyrábať drahšie a časť z nich sa zavrie.

Odstavením uhoľných a zároveň jadrových elektrární bude elektriny menej, a preto bude drahšia. Ekologické zdroje nevedia pokryť celú spotrebu EÚ, a tak bude jej cena rásť. Elektrinu potrebuje každý výrobca, každá firma, nemocnica, obec či škola, každá serverovňa či cloud. Takže rast cien energií spolu so skokovou cenou emisných povoleniek bude mať zásadný vplyv na rast cien, a to sa práve deje.

Aký vplyv to má na vašu výrobu?

My sme zasiahnutí rovnako ako každé energeticky a emisne náročné odvetvie. V minulosti sa za zlého znečisťovateľa považoval priemysel, avšak opatrenia na zníženie emisií a energetickej náročnosti viedli k značnej úspore a zníženiu vplyvu na prostredie.

Stále máme pred sebou dlhú cestu zlepšovania. Ukazuje sa však, že potrebujeme zmenu nastavenia v myslení každého z nás. Nie je to len o „tých druhých – tých zlých“, ale že každý človek je spoluzodpovedný svojimi rozhodnutiami. Preto sa snažíme partnerov „vychovávať“ a motivovať ich pre cementy s nižšou emisnou stopou. Apelovať, že už samotný výber základnej suroviny môže znamenať veľký krok k lepšiemu.

Aký vývoj očakávate v cemente?

Betón je jeden z mála ľahko recyklovateľných a znovu použiteľných materiálov. Preto si nemyslím, že by sme od betónu úplne upustili alebo ho niečím nahradili. Vďaka betónu žijeme kvalitnejšie, jazdíme bezpečnejšie.

Zrejme každý cementár hľadá možnosti a materiály, ktoré by menej zaťažovali životné prostredie a zároveň investuje do technológie s nižšou spotrebou energie a s nižšou emisnou stopou. Zároveň hľadáme možnosti cirkulárnej ekonomiky a možnosti recyklovaných materiálov. To je dlhodobý vývoj v cemente i betóne.

Krátkodobo predpokladáme ešte výraznejší rast cien vstupov, čo sa zrejme ešte výrazne premietne aj do cien cementu a zrejme i betónu, betonárskych výrobkov i suchých zmesí. Potom však rátame s miernou stabilizáciou, pretože všetci výrobcovia už teraz hľadajú možnosti na efektívnejšiu výrobu, aby tlak na ceny nebol taký silný. To sa však vo veľkých výrobných podnikoch nedá spraviť za rok či dva, niektoré väčšie investície vzhľadom na komplexnosť výroby trvajú aj 3-5 rokov.

Zdroj: PR článok CEMMAC a.s.