Práca na šikmej i plochej streche
Práca na streche je nebezpečná, musia sa pri nej preto používať prostriedky osobného zaistenia i ďalšie pomôcky a ochranné konštrukcie, ktoré zaistia bezpečnosť pracovníka. Stavebný klampiar, pokrývač, tesár alebo izolatér sa musia na šikmej alebo klzkej ploche strechy istiť a chrániť pred pádom.
Ochrana okolia pri práci na strecheNa zaistenie ochrany pri práci na streche platia základné ochranné pásma pre plochy okolo objektu uvedené v tabuľke. Ak ide o šikmú strechu so sklonom väčším než 25°, základné ochranné pásmo sa zväčšuje o ďalších 0,5 m.
V zložitých prípadoch, keď nie je možné na dlhší čas obsadiť komunikáciu, sa inštalujú dočasné ochranné konštrukcie. Využiť možno aj ustupujúce podstrešné podlažie s terasou. Ak by hrozilo zrútenie časti opravovanej strechy, musí sa strecha podľa pokynov statika bezpečne podoprieť.
Ochranné pásmo okolo objektu pri práci na streche
Riziká pri práci na streche
Pracovník sa musí na šikmej streche chrániť pred pádom z voľného okraja strešného plášťa. Pri práci na voľnom okraji strechy je pracovník uviazaný na lane a je ohrozený tzv. kyvadlovým efektom. Pri práci na okrajoch strechy je preto najlepšia ochrana pomocou ukotveného šikmého lana, na ktoré sa naviaže postroj. Osobitne treba zabrániť skĺznutiu zo strechy pri jej sklone väčšom ako 25°.
Takisto všade tam, kde nie je stopercentne isté, že jednotlivé strešné prvky sú dostatočne pevné, sa strešný plášť musí zaistiť proti prepadnutiu. Pracovník sa musí chrániť proti prepadnutiu na povalu alebo do voľného priestoru pod strechou.
Zabezpečenia proti prepadnutiu sa preto robia pri všetkých strechách, kde je pôdorysná vzdialenosť medzi latami alebo podobnými nosnými prvkami väčšia než 0,25 m, ďalej pri sklone strechy väčšom než 45° a zároveň vzdialenosti strešných latiek väčšej než 0,5 m. Spoľahlivé a účinné zaistenie proti prepadnutiu vyžaduje kvalitnú technickú prípravu a návrh špeciálneho spôsobu ochrany pracovníkov – nosné a vhodne rozmiestnené pomocné pracovné podlahy. Nemožno zabudnúť ani na ochranné a záchytné konštrukcie, najčastejšie záchytné lešenia.
Vybavenie pracovníka
V prípade absencie kolektívnej ochrany je riziko pádu reálne, preto by pracovník na šikmej streche mal mať okrem špeciálnej pracovnej obuvi s profilovanou podrážkou niektoré ďalšie osobné ochranné prostriedky. Medzi ne patrí napríklad pohodlná prilba so zosilneným pásom pod bradou, aby sa znížila možnosť straty prilby počas eventuálneho pádu.
Ďalej si pracovník oblieka postroj na zachytenie padajúcej osoby. Ten je súčasťou špeciálnej vesty, s ktorou tvorí jeden celok, takže sa ľahko oblieka. Je taký pohodlný, že sa v ňom dá stráviť celý pracovný deň. Niektorí pracovníci v ňom dokonca aj šoférujú.
Ako dočasné horizontálne fixné lano možno použiť i napnutú polohovaciu slučku. Veľmi sa osvedčil aj pohyblivý zachytávač pádu, ktorý po inštalácii na zvislé alebo šikmé fixné lano funguje bez akejkoľvek obsluhy. Ďalej sa používa slučka s tlmičom pádu, ktorá umožňuje aj pohyb s odstupom od istiaceho lana.
Rebrík na streche
Pracovník na šikmej streche má k dispozícii niekoľko pomôcok. Pred skĺznutím ho ochraňujú:
- pokrývačské rebríky upevnené na miestach práce,
- pomocné laty,
- bezpečnostné háky (napr. typ DAS 01).
Výrobca uvedených strešných hákov doplnil štandardné pripojenie háku k strešnej konštrukcii pomocou skrutiek do dreva a klincov patentovanou oceľovou slučkou, ktorá sa uväzuje k strešnej krokve. Háky sa montujú na strechu trvale. Nevyžadujú žiadnu údržbu a sú pripravené kedykoľvek poslúžiť ako prostriedok na zavesenie rebríka alebo ako kotviace body na prostriedky osobného zaistenia. Inokedy stačí iba kvalitný rebrík priviazaný ku komínu, krovu alebo kmeňu stromu umiestnenému pri odvrátenej strane strechy, na ktorej sa práve nepracuje. Len v kombinácii s osobným zaistením pracovníka pred pádom (napr. zachytávacím postrojom a lanom so zachytávačom pádu) sa rebrík ako ochrana povoľuje aj pri strechách so sklonom väčším než 45°. Ide o typické zaistenie pracovníka proti skĺznutiu.
Ďalšie pomôcky pri práci na streche
Ochranu pred pádom nielen z obvodu strechy, ale aj do svetlíkov a podobných otvorov treba zaistiť ochrannými alebo záchytnými konštrukciami, alebo osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami proti pádu. Podľa EN 795 možno použiť aj horizontálne zaisťovacie vedenie dočasne upevnené na hrebeni strechy pomocou kotviaceho zariadenia. K napnutému lanu sa pripája zachytávací postroj, ktorý má pracovník navlečený na sebe. Poddajné horizontálne vedenie pripojené k pevnej konštrukcii strechy pomocou kotviacich prvkov možno uplatniť aj na plochých strechách.
Niektoré práce je bezpečnejšie vykonávať z pevnej alebo pohyblivej pracovnej plošiny. Pracovné alebo komunikačné podlahy, plošiny a lávky musia byť zabezpečené protisklzovou úpravou, otvormi na odvádzanie vody a zábradlím.
Opravy a murovanie komínov
Opravy a stavby komínov zo strechy so sklonom väčším než 10° možno vykonávať iba z bezpečnej pracovnej plošiny so šírkou minimálne 0,6 m. Pri pokladaní veľkoformátových strešných plechov (napr. pri komínovom lemovaní) sa zakazuje používať uhlovú brúsku, tzv. rozbrusovačku.
Povinnosti zamestnávateľa
Za splnenie požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, údržbe a oprave na streche sa považuje ich vykonávanie podľa stanovených pracovných a technologických postupov fyzickými osobami spôsobilými na výkon tejto činnosti. Osoby pohybujúce sa na streche musia prejsť inštruktážou o práci vo výške a nad voľnou hĺbkou.
Firma zaoberajúca sa prácami na streche musí zabezpečiť, aby sa splnili všetky požiadavky na organizáciu práce, a predpísať konkrétne pracovné postupy. Zvlášť náročné sú situácie, keď sa plánujú a realizujú strešné práce spojené s montážou a spájaním tyčových drevených častí krovu alebo oceľových strešných prvkov. Pri údržbe sú to napríklad práce spojené s čistením odkvapov a podobne.
Medzi činnosti vystavujúce fyzickú osobu zvýšenému ohrozeniu života patria napríklad práce, pri ktorých hrozí pád z výšky väčšej ako 10 m.
Za samozrejmosť sa dnes považuje sledovanie počasia. Práce na streche sa musia prerušiť pri snežení, námraze a pri teplote nižšej ako –10 °C. V prípade náhlych zmien počasia musia byť pracovníci pripravení rýchlo a bezpečne strechu opustiť. Zvlášť dôležité je to pri nečakanom vetre.
Pri kladení strešnej krytiny sa niekedy používa jednoduchý elektrický vrátok. Stavebný vrátok sa umiestňuje spravidla 3 až 5 m od zvislej dráhy dopravovaného bremena. Z bezpečnostných dôvodov musí byť zaťažený bremenom s hmotnosťou rovnajúcou sa minimálne dvojnásobku nosnosti vrátka.
Za prostriedky vhodné na zavesenie sa nepovažujú rôzne koše, debny, palety, panvice, okovy a podobne. Ak nejde o zavesenie a viazanie bremien, príslušná osoba (pracovník obsluhujúci zdvíhacie zariadenie) nemusí mať žeriavnický a viazačský preukaz. Musí však byť telesne a duševne spôsobilá a staršia ako 18 rokov.
Keď sa možno venovať práci bez obáv z pádu, výsledkom býva perfektne urobená strecha. Je zaujímavé, že napríklad pokrývači môžu v rámci svojej živnosti odstraňovať námrazu zo striech a čistiť strechy.
Ing. Kamil Barták, CSc.
Foto: archív autora
Autor sa zaoberá kontrolou technickej úrovne významných stavieb a ich realizáciou. Ide väčšinou o stavby v Českej republike, ktoré sú hradené z prostriedkov EÚ.
Literatúra
1. Nařízení vlády č. 362/2005 Sb., o bližších požadavcích na bezpečnost a ochranu zdraví při práci na pracovištích s nebezpečím pádu z výšky nebo do hloubky.
2. Novotný, K.: Základní požadavky na bezpečnost a ochranu zdraví. Brno: Cech klempířů, pokrývačů a tesařů, 2003.
Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.