Riešia problémy s vetraním pri regeneráciách panelových domov a svoje miesto nachádzajú už aj v nových stavbách. Čoraz rozšírenejšie rekonštrukcie panelových domov sa zameriavajú prevažne na výmenu okien a zhotovenie tepelnoizolačného plášťa objektu. Už sa však vie, že tak nastáva postupné zhoršovanie vnútornej mikroklímy a v objektoch sa objavuje aj pleseň. Nevyhnutnou ochranou je preto zabezpečenie správneho spôsobu vetrania, ktorý bude využívať aj riadené vetranie s rekuperáciou tepla.
Projekt Bibratunnel je súčasťou nového dopravného spojenia na trase Norimberg – Erfurt – Leipzig/Halle – Berlín, ktoré tvorí takzvanú severno-južnú magistrálu na trase Berlín – Mníchov (SRN) – Verona (I). Cieľom tohto dopravného projektu je vysokorýchlostné a veľkokapacitné železničné spojenie pre osobnú a nákladnú dopravu s dôrazom na ochranu životného prostredia, pričom dôjde k značnému odľahčeniu pôvodných tratí.
Energiou šetriť a energiu získavať – sofistikovaný dizajn a vysoká energetická efektívnosť sa spojili v aplikáciách orientovaných na riešenia fasádnych systémov. Sídlo firmy Schüco v Taliansku pôsobivo demonštruje energetické, priestorové, klimatické a tvorivé možnosti najnovších produktových inovácií spoločnosti.
Na kvalitné navrhnutie inteligentnej budovy vplýva veľa aspektov. Nie sú to len moderné technológie, ktoré sú v budove nainštalované. Tento pohľad by bol veľmi jednoduchý, keďže v súčasnosti sa viac ako na všetko ostatné pozerá na náklady pri výstavbe a následné prevádzkové náklady. Preto investori už pri samotnom návrhu hľadajú vhodný kompromis medzi špičkovým návrhom, dobrým dizajnom, vysokým výkonom a nízkymi prevádzkovými nákladmi.
Čo môžu v súčasnosti ponúknuť bežné materiály, výrobky a technologické postupy súvisiace s fasádami? V prípade zasklených fasád, ktorých najväčšiu plochu tvorí samotné sklo, je to určite dostatok denného svetla.
Až v praxi vznikajú reálne situácie, ktorých riešenie závisí od znalosti právnych predpisov a uplatnenia skúseností. Preto opäť ponúkame niekoľko otázok a odpovedí takpovediac z terénu, ktoré sa dotýkajú každého vlastníka bytu, ale aj spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Výroba panelov na báze modernej fotovoltickej tenkovrstvovej technológie je v porovnaní s výrobou bežných solárnych panelov menej náročná na spotrebu energie a surovín a charakteristická nižšími nákladmi.
V údolí Labe v Drážďanoch vzniká cestný most Waldschlösschen, ktorý spojí východ a juh mesta s oblasťami na severe. Celková dĺžka mosta je asi 635 m. Dva oceľové oblúky s rozpätím 148 m sa vznášajú vo výške asi 26 m nad riekou Labe a nesú strednú časť mosta. Najväčšiu časť mosta tvoria predmostia, kde premostenie podopierajú dvojité piliere v tvare písmena V.
Značka Xyladecor je synonymom pre moderný a inovatívny prístup na ochranu dreva a starostlivosti oň. Náterové látky Xyladecor chránia drevo nielen v interiéri, ale aj vo vonkajšom prostredí, kde chránia pred negatívnymi vplyvmi počasia a umožňujú tak dosiahnuť oveľa dlhšiu životnosť všetkých drevených povrchov.
Galéria Harfa predstavuje viacúčelové obchodno-zábavné centrum s funkčne oddelenou administratívnou budovou s prenajímateľnými kancelárskymi plochami. Aj napriek tomu, že je toto centrum situované v mestskej časti s okolitou zástavbou, špeciálna potlač na fasáde budí dojem, ako by sa nachádzalo v blízkosti lesa.
PORFIX neustále sleduje nové trendy v oblasti výstavby budov s nízkou energetickou náročnosťou. Svojim zákazníkom prináša jednoduché, ale zároveň efektívne a cenovo výhodné riešenia. Dnes má jediný slovenský výrobca pórobetónových murovacích prvkov v sortimente prémiový produkt PORFIX Plus so špičkovými tepelnoizolačnými vlastnosťami (súčiniteľ tepelnej vodivosti v suchom stave je 0,087 W/(m . K)), ktorý je bez zateplenia vhodný aj na výstavbu nízkoenergetických domov.
Tony Ryan Academy – akadémia pre podnikanie. Zriadená v súvislosti s Dublin City University ako centrum pre školenie podnikateľov, manažérskych zručností a presadzovanie obchodných techník. Na základe požiadavky na budovu s trvalo udržateľným stavaním boli budovy koncipované ako presklené haly vyvýšené nad krajinou, na ktoré sú pripojené prednáškové sály v podobe vysokých modro šedých - titánzinkových nádrží. Budova sa môže pochváliť prirodzeným osvetlením, vetraním a šetrným zaobchádzaním k životnému prostrediu s minimálnym zaťažením emisiami CO2.
Vláknocement je ideálny stavebný materiál slúžiaci ako ochranný vonkajší plášť budov. Vynález vláknocementu pochádza z roku 1900 od českého rodáka z Olomouca Ludwika Hatscheka. Suroviny priateľské k životnému prostrediu ako cement, mletý vápenec, voda, vzduch a vlákna cementovú zmes stabilizujú a vďaka ich kombinácii vzniká nehorľavý stavebný materiál vhodný na každý typ budovy akejkoľvek výšky.
Zóna Chalupkova sa nachádza v priamej nadväznosti na bratislavské Staré Mesto. Jej poloha, rozloha a nefunkčnosť existujúcej zástavby z nej začiatkom storočia urobili lukratívne územie. Perspektíva vybudovania nového mestského centra vygenerovala počas stavebno-realitného boomu množstvo ambicióznych projektov. Investori verejnosti predkladali fantastické vizualizácie a predháňali sa v počte podlaží, ktorými by tromfli aj existujúce stavby v bezprostrednej blízkosti. Skutočnosť je však taká, že zatiaľ sa v tejto lokalite nezrealizovala ani jedna z vízií spred štyroch či piatich rokov.
V minulosti sa výroba tepla pre domácnosti považovala za službu verejnosti, štát budoval a prevádzkoval centrálne zdroje. Príprava tepla mimo miesta spotreby mala pre centrálne plánovanie výhodu synergického efektu výstavby a správy takýchto zdrojov tepla. Vývoj a výroba sa sústredili na veľké technologické celky, pričom technológie na individuálnu alebo miestnu prípravu tepla nemali pri hromadnej výstavbe miesto. Nízke ceny prvotných zdrojov energie umožňovali prehliadať fyzikálne a iné nedostatky pri ich neefektívnom využívaní.
