Vzhľadom na svoj strategický význam sú mostné objekty jedným z rozhodujúcich parametrov prevádzkyschopnosti cestnej siete na Slovensku. Z pohľadu náročnosti na realizáciu, prevádzku a údržbu ich môžeme zaradiť k vrcholom inžinierskeho staviteľstva.
Osvetlenie tvorí významnú zložku vnútorného prostredia. Správnym osvetlením priestorov dosiahneme primeranú psychickú a fyzickú pohodu.
V ostatnom období sa čoraz častejšie vlastníci alebo správcovia budov, domov a bytov stretávajú s potrebou okamžite a operatívne riešiť výskyt mikroorganizmov na zateplení. Ide o usadeniny cyanobaktérií a rias, ktoré v symbióze s mikromycétami kolonizujú povrchy ETICS.
Ekonomická kríza ovplyvnila realizáciu zateplenia krovov s výmenou krytiny a vstavbou užívateľských priestorov do existujúcich krovov. V ostatných rokoch tak dominuje etapovitá realizácia. Tá však so sebou prináša množstvo porúch a problémov.
Na slovenskom trhu sú mnohé typy kotlov. Iba niekoľko z nich však dokáže uspokojiť širokú škálu najrôznejších zákazníckych požiadaviek. Mnohé domácnosti túžia po dome s nízkou energetickou náročnosťou, k čomu je potrebný vysokoúčinný kotol s menším tepelným výkonom. Na druhej strane nechcú prísť o komfortnú dodávku teplej vody, čo si naopak žiada kotol s výkonom čo najväčším. Okrem toho užívateľ uprednostňuje úsporné vykurovanie s nízkymi prevádzkovými nákladmi, kotol s nenáročným ovládaním a estetickým dizajnom.
Medzinárodné centrum pre energeticky efektívne vetranie AIVC (Air Infiltrarion and Ventilation Centre) vytvorilo program budov „s takmer nulovou spotrebou energie“, v ktorom väčšina európskych krajín prijala plán, v rámci ktorého sa zaväzujú stavať od roku 2019 nové budovy v zmysle tohto programu.
Strecha patrí k najnamáhanejším konštrukciám domu. Dennodenne musí bojovať so svojimi nepriateľmi, ktorými sú poveternostné vplyvy a čas. Tento zápas sa však často končí práve prehrou strechy. Keďže kompletná výmena strešnej krytiny je nákladnou investíciou, už pri prvotných príznakoch jej poškodenia sa treba poobzerať po vhodnom spôsobe rekonštrukcie.
Poruchy a chyby betónových konštrukcií obvodového plášťa a konštrukcií lodžií či balkónov sú vďaka svojmu rozsahu vážnym problémom. Pri realizácii energeticky efektívnych opatrení a obnove bytových domov sú konštrukcie lodžií a balkónov opomínané a zanedbávané. Často sa ignoruje základná stavebná požiadavka, a to zabezpečenie mechanickej odolnosti a stability týchto konštrukcií.
Komplexná rekonštrukcia panelového bytového domu do nízkoenergetického štandardu sa riešila ako experiment v priebehu rokov 2007 až 2010. Hlavným aktérom bol EkoWatt, ktorý túto úlohu riešil s podporou MŽP ČR.
Jednou z technológií na dosahovanie cieľov energetickej politiky Európskej únie je kombinovaná výroba tepla a elektriny, v rámci ktorej sa v súčasnosti ako najperspektívnejší obnoviteľný zdroj energie na Slovensku javí drevná biomasa – dendromasa.
Potreba chladenia obytných a pracovných priestorov sa už pomaly stáva nevyhnutnosťou. V počasí prevládajú stále väčšie extrémy a dajú sa očakávať dlhšie trvajúce letné obdobia s vysokými teplotami. Stropné chladenie vtedy ponúka primeraný komfort aj zdravé prostredie.
So zvyšujúcou sa úrovňou technického poznania a snahou o väčšiu bezpečnosť sa upresňujú požiadavky na ETICS a jeho aplikáciu. Aktuálne a diskutované sú v súčasnosti požiadavky na požiarnu bezpečnosť, ktoré sa stále upresňujú v súlade so všeobecným trendom zlepšovania ochrany zdravia a životov osôb. Pritom je zároveň žiaduca optimálna ochrana stavebných konštrukcií a vnútorného zariadenia proti následkom požiaru.
Letmá betonáž predstavuje technológiu zhotovovania mostných nosných konštrukcií, pri ktorých je obmedzené, respektíve úplne vylúčené použitie podperných systémov. Tým možno do značnej miery minimalizovať obmedzenia priestoru a prípadnú prevádzku pod realizovanou konštrukciou. Takýto spôsob výstavby sa použil aj pri budovaní časti mostného objektu v rámci rýchlostnej cesty R4 Košice – Milhosť.
Inteligentné budovy predstavujú na Slovensku v súčasnosti skôr utópiu ako skutočne realizované stavby. Prevláda názor, že inteligentná budova musí byť úzko previazaná s modernou technológiou a vysokými investičnými nákladmi.
Návrh koncepcie a statické riešenie nosných konštrukcií dostavby areálu Ostravskej univerzity v Ostrave-Hladnove predstavoval pomerne veľkú výzvu. Univerzita sa nachádza na Hladnovskom kopci, pre ktorý sú charakteristické zložité základové pomery. Ide o tektonicky nestabilné poddolované územie s výskytom tekutých pieskov. Suterén novej prístavby zasahuje takmer 4 m pod základovú škáru existujúcich nepodpivničených objektov. V rámci projektu bolo nevyhnutné vyriešiť aj podchytenie pôvodných základov murovanej budovy univerzity, ktorá bezprostredne prilieha k novej budove.
