Pádom z výšky možno predchádzať

Medzinárodná organizácia práce odhaduje, že v EÚ zomrie takmer 160-tisíc pracovníkov na chorobu z povolania. Podľa podkladov Eurostatu umiera na následky pracovných úrazov každý rok v priemere viac ako 5 700 osôb. Do roku 2012 by sa tento počet mal znížiť minimálne o štvrtinu.

Zvlášť pracovníci v stavebníctve sú vystavení veľkému nebezpečenstvu úrazu. V celosvetovom meradle je riziko úrazu pri práci na stavbe s následkom smrti trikrát vyššie ako v ostatných profesiách. V krajinách Európskej únie umrie následkom úrazu na stavbách ročne vyše 1 000 osôb. Európske prieskumy informujú o tom, že veľké množstvo zbytočných úrazov a chorôb zapríčiňuje nedisciplinovanosť pracovníkov a nedostatočné ochranné opatrenia. Najčastejšou príčinou úrazov na stavbách v Európe je pád z výšky. V poslednom čase sa k tomu pridali ešte úrazy pri výkopových prácach a úrazy zavinené staveniskovou dopravou a mechanizmami.

Ochrana proti pádu z výšky alebo do hĺbky
Ochranu proti pádu zamestnávateľ zaisťuje prednostne pomocou prostriedkov kolektívnej ochrany, ktorými sú predovšetkým technické konštrukcie uvedené v nasledujúcich dvoch odsekoch. Bez kolektívneho alebo osobného istenia možno pracovať do výšky maximálne 1,5 m. Existujú však prípady, v ktorých by som sa prihováral za to, aby sa prvky kolektívneho istenia používali aj pri nižších výškach. Ide predovšetkým o zle osvetlené pracoviská (napr. suterény) alebo miesta, kde je veľké množstvo priestupov, inštalačných otvorov a šácht v podlahe či strope. Práce vo výškach, v priestoroch nechránených pred poveternostnými vplyvmi, sa musia prerušiť pri teplote prostredia nižšej ako –10 °C. Na to sa občas zabúda.

Chýbajúce zábradlie na pracovnej ploche pojazdného lešenia pod stropom	Nezakrytý otvor väčších rozmerov

Primárne spôsoby zabezpečenia proti pádu
Medzi primárne zabezpečovacie prvky patria napríklad poklopy, dočasné ochranné zábradlia, hradenia, zábrany a pod. Nepoužívané otvory, priehlbne, jamy, prepadliny a podobné miesta, kde hrozí nebezpečenstvo pádu osôb, sa musia zakryť, ohradiť alebo zasypať. Ochranu proti pádu nie je nutné vykonať pozdĺž voľných okrajov otvorov, ktorých pôdorysné rozmery aspoň v jednom smere neprekročia 250 mm. Pádom do otvorov sa zabraňuje poklopmi. Musia byť dostatočne nosné a súčasne zaistené proti posunutiu.

Ďalšou možnosťou, ako zabrániť pádom z výšky, je inštalovať na hranách veľkých otvorov alebo stropov dočasné ochranné zábradlie s predpísanou podlahovou zarážkou. Na pracoviskách, kde sa vykonávajú iba krátkodobé práce, možno použiť zábradlie, ktoré sa skladá aspoň z hornej vodorovnej tyče upevnenej vo výške 1,1 m na stabilných stĺpoch a jednej medziľahlej vodorovnej strednej tyče. Podobnú úlohu má napr. ochranné hradenie. S mobilnými ochrannými zábradliami sa stretávame pri stiesnených priestoroch, pretože pri práci ich potrebujeme dočasne odstraňovať alebo po skončení práce jednoducho premiestniť na iné miesto. Používajú sa pri líniových stavbách alebo na komuniká­ciách. Známe sú napr. z výkopov robených v chodníkoch. Pri práci na súvislých plochách vo výške nemusí byť zaistená celá plocha umiestnená vo výške. Stačí, keď sa zaistia iba miesta, kde sa pracuje.

Sekundárne možnosti zabezpečenia proti pádu
Ak nemožno z organizačno-technických dôvodov použiť primárne spôsoby zabezpečenia, proti pádom pracovníkov alebo predmetov z výšky sa používajú sekundárne zabezpečovacie prvky. Medzi sekundárne zabezpečovacie prvky patria napr. záchytné lešenia a siete, dočasné lešenia, pracovné plošiny (podlahy) a pod.

Zo stavieb poznáme rozličné typy záchytných lešení. Záchytné lešenia môžu mať formu visutého, konzolového či strešného lešenia, prípadne môžu byť v spojení s fasádnym lešením. Do skupiny sekundárnych prvkov patria tiež záchytné siete. Používajú sa napríklad v halových objektoch a v Českej republike sú presne špecifikované – na ich výrobu napríklad nemožno použiť prírodné materiály (konopné siete). V predpisoch sa uvádza, že siete musia byť z oceľového drôtu alebo z plastových vlákien.
Medzi sekundárne protipádové prvky za zaraďujú tiež dočasné stavebné konštrukcie (napr. lešenia, pracovné plošiny a pod.). Tieto samostatné pomocné konštrukcie sa používajú pri búracích prácach, ak nie je zaručená bezpečná únosnosť konštrukcií búranej stavby. Napríklad za splnenie požiadaviek bezpečnosti práce pri maliarskych a natieračských prácach sa považuje, ak sa tieto práce robia z pracovných podláh, ktoré sú na to upravené.

Pracoviská, umiestnené vo výške, musia byť pevné a stabilné – s ohľadom na počet osôb, ktoré sa na nich súčasne zdržujú, a na maximálne zaťaženie. Ak ide o zaťaženie, zaujíma nás aj jeho rozloženie. Pri týchto konštrukciách je lepšie dať prednosť takým, ktoré sú typovo presne vyrobené na daný účel. Ak použijeme plošiny zhotovené jednotlivo, nesmie k nim chýbať výkresová dokumentácia, statický výpočet a návod na inštaláciu a používanie.

Nesprávne zakrytý otvor	Správne osadený neposuvný kryt otvoru

Spôsoby osobného zaistenia
Ak je inštalácia kolektívnych (primárnych alebo sekundárnych) zabezpečovacích prvkov proti pádu príliš nákladná, prípadne ťažko uskutočniteľná, pristupuje sa k osobnému zaisteniu. Príkladom takéhoto istenia sú prostriedky osobného zaistenia proti pádu, napríklad bezpečnostné laná, pásy či postroje, samonavíjacie kladky, bezpečnostné brzdy, záchytné postroje a pod. Pri určovaní toho, ktoré z uvedených prostriedkov osobného zabezpečenia sa odporúčajú a ktoré sa kedy hodia, sa vychádza z posúdenia konkrétnej situácie. Začína sa vždy tými najjednoduchšími a ľahko dostupnými. Musíme si uvedomiť, že na to, aby ich použitie bolo účelné, ich treba vedieť dobre ovládať. Inak nám v prípade potreby neposlúžia a neočakávanú situáciu skôr skomplikujú.

Bezpečnostné pásy
Z prostriedkov osobného zaistenia sú pravdepodobne najrozšírenejšie bezpečnostné pásy. Môžu sa použiť buď ako ochranné pásy (napr. pri práci na stĺpoch), alebo ako zabezpečenie proti pošmyknutiu (napr. pri práci na naklonených strešných plochách, ale súčasne pri vylúčení pádu cez odkvap). Dĺžka pádu pri použití bezpečnostného pásu môže byť maximálne 0,6 m.

Záchytné postroje
Veľmi rozšírené sú záchytné postroje, ktoré majú buď dynamické istenie, alebo sú vybavené prostriedkom na tlmenie energie pádu (bezpečnostné lano, tlmič pádu a zachytávač pádu). Záchytný postroj potrebuje na uviazanie pevný bod, takže na zachovanie bezpečnosti práce sú pracovníci obmedzení iba na jedno pracovné miesto. Pri použití bezpečnostného postroja bez tlmiča pádovej energie môže byť dĺžka pádu maximálne 1,5 m.

V súčasnosti sa pri montáži protihlukových stien pozdĺž komunikácii s obľubou používajú záchytné postroje. Na stavbách sa používajú pri pohybe po pracovnom rebríku vo veľkej výške. Pri práci na rebríku musí zamestnanec používať osobné ochranné zaistenie proti pádu, pokiaľ stojí vyššie ako 5 m (merané vo výške chodidiel). Záchytný postroj je doplnený o karabínku s oceľovou oválnou poistkou a závesným prostriedkom (kotvou). Karabínka sa zachytí do záhlavia oceľového stĺpu a prefabrikované protihlukové panely sa za asistencie pracovníka vo výške môžu pohodlne zasúvať medzi príruby stĺpov.

Správne inštalované ochranné hradenie s podlahovou zarážkou	Nedokonale vykonané kolektívne istenie

Aplikácia prostriedkov osobného zaistenia
S návodom na použitie prostriedkov osobného zaistenia je povinný zamestnancov oboznámiť dodávateľ stavebných prác. Vhodný prostriedok osobného zaistenia a miesto jeho upevnenia (ukotvenia) určuje spracovateľ technologického postupu. Ak ide o jednoduché práce, pri ktorých nie je nutné spracúvať technologický postup, alebo o situácie, ktoré sa nedali v technologickom či pracovnom postupe zohľadniť, určuje miesto upevnenia zamestnanec, ktorý prácu vo výškach riadi.

Pri použití prostriedkov osobného zaistenia sa musí miesto upevnenia (ukotvenia) zvoliť tak, aby umožňovalo bezpečné zaistenie a upevnenie po celý čas činnosti v mieste ohrozenia. Miesto upevnenia (ukotvenia) musí odolať v smere pádu statickej sile minimálne 15 kN. Pracovník musí byť stále zabezpečený osobným zabezpečením aj pri presune na iné miesto upevnenia (ukotvenia).

Nezaistená hrana steny v priebehu prác	Pracovník na lešení s osobným istením bezpečnostným pásom

V miestach s možnosťou pádu z výšky musí zhotoviteľ zabezpečiť, aby sa osoby, ktoré pracujú na takomto pracovisku, jednotlivo oboznámili s pravidlami dorozumievania v prípade nehody. Takisto si musia stanoviť účinnú formu dohľadu v prípade potreby rýchleho poskytnutia pomoci.

Autor popisuje situáciu podľa štandardov a legislatívy platných v ČR. Niektoré konkrétne údaje sa môžu v SR nepatrne líšiť.

Ing. Kamil Barták, CSc.
Foto: autor

Autor pracuje v spoločnosti Manifold Group, s. r. o., ako manažér.
Recenzoval Ing. Erik Piater, ktorý je technikom  BOZP a špecialistom požiarnej ochrany (PO) v spoločnosti JF, spol. s r. o.

Literatúra
1. Bernsteiner, P. – Petri, P.: Stavební práce. Bezpečná práce na staveništi. Koordinace a ochrana proti pádu. Bundesministerium fuer Wirtschaft und Arbeit : Wien, 2004.
2. Nařízení vlády č. 362/2005 Sb. o bližších požadavcích na bezpečnost a ochranu zdraví při práci na pracovištích s nebezpečím pádu z výšky nebo do hloubky.
3. ČSN 73 8106 – Ochranné a záchytné konstrukce (zodpovedá STN 73 8106 – Ochranné a záchytné konštrukcie).

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.