Partneri sekcie:
  • Peikko
  • Vaillant
  • STAT_KON
  • SKSI

Obnova kaplnky Budatínskeho zámku

image 83966 25 v1

Predmetom článku je „Hospodárska budova s kaplnkou (SO 02)“, ktorá je súčasťou stavby „Zámok Budatín – obnova objektov – stavebné úpravy areálu Budatínskeho zámku – I. etapa, časť kaplnka“. Budatínsky zámok sa nachádza v Žiline, na sútoku riek Kysuca a Váh, a je národnou kultúrnou pamiatkou.

História

Budatínsky hrad vznikol ako stredoveký hrad. Za jeho najstaršiu časť sa považuje valcovitá obytná veža, ktorá sa prvýkrát spomína v roku 1321 ako castrum Budetym. Využívala sa ako mýtna a strážna stanica na ceste vedúcej zo Sliezska a Poľska. Alexander Lombardini píše, že hradná kaplnka bola postavená v roku 1745, keďže tá stará, umiestnená na neurčitom mieste v hrade, nepostačovala pre panstvo a služobníctvo rozrastajúce sa úmerne k rozširovaniu hradu. Najstaršie vyobrazenie kaplnky je na obraze vo vlastníctve Považského múzea v Žiline a zobrazuje sv. Floriána, ako hasí Budatínsky hrad. Na pravom spodnom nároží na mieste kaplnky je vyobrazená vyvýšená stavba so sedlovou strechou bez vežičky s trojicou okien.

Kaplnka pred rekonštrukciou – južná strana

Kaplnka pred rekonštrukciou – južná strana

Oslovením súčasného správcu farnosti Brodno, ThLic. Jozefa Šošku, sa podarilo objaviť kanonickú vizitáciu z roku 1803, v ktorej je opísaná kaplnka z exteriéru aj interiéru. V prvej časti zápisu o filiálke v Budatíne je napísané, že verejná kaplnka sa nachádza na rohu a je pripojená k severnej časti hradu, oddelenej od ďalších budov vnútorne aj strechou, predovšetkým z dôvodu ochrany pred požiarom. Jej dĺžka a šírka boli takmer rovnaké a nenachádzala sa tu nijaká krypta. Kaplnku dal postaviť z kameňa osvietený a vznešený gróf Anton Suňog. Podľa opisu bola kaplnka vybudovaná z pevného materiálu, pričom steny mali štvoricu veľkých a trojicu ďalších menších zaklenutých okien. Veža ani vežička sa tam v tom čase nenachádzala, keďže pre potreby kaplnky bili zvony na hradnej veži. Do kaplnky sa vchádzalo z hradu, z južnej chodby cez vysoké a široké dvere chránené kovovými hasprami.

Kaplnka po rekonštrukcii – južná strana

Kaplnka po rekonštrukcii – južná strana

V ďalšej časti vizitácie sa hovorí o interiéri kaplnky. Dlažba bola štvorcová a nachádzali sa tu dva chóry. Jeden vyšší, murovaný, ku ktorému viedol vchod z chodby smerujúcej z hornej západnej časti, slúžiaci urodzeným pánom. Druhý, nižší, pod murovaným chórom s prístupom z lode kaplnky. Zdobili ho ornamenty, obrázky a vročenie 1766. Stáli tu lavice, ako to býva zvykom v kostoloch.
Dnes sa v kaplnke nachádza len jedna empora, ktorá je prístupná z časti západného krídla, možno ju teda stotožniť so spomínaným murovaným chórom. Spodný, drevený, chór bol pravdepodobne veľmi nízky, zrejme vo forme vyššieho schodu, ktorý slúžil zadným radom veriacich, aby videli, čo sa deje počas bohoslužby. V kaplnke sa nachádzal len jeden oltár, celý murovaný, zdobený jemnou rezbárskou prácou a zlátený.

Kaplnka pred rekonštrukciou – západná strana

Kaplnka pred rekonštrukciou – západná strana

Na ňom v akomsi výklenku stála socha sv. Jána Nepomuckého zdobená striebornými strapcami a hviezdami i belasým plášťom. Prekrývalo ju sklo, aby sa na ňu neprášilo. Na oltári stál prenosný vyrezávaný svätostánok blankytnej modrej farby zdobený striebornými hviezdami, na dverách celý zlátený. Vďaka zachovanej kanonickej vizitácii farnosti Brodno si tak môžeme doplniť vedomosti o tom, ako vyzerala kaplnka v Budatíne začiatkom 19. storočia, čiže pred všetkými úpravami fasád v klasicistickom duchu, resp. pred zničením barokového paláca a následnými rekonštrukciami.

Kaplnka po rekonštrukcii – západná strana

Kaplnka po rekonštrukcii – západná strana

Pôvodný stav

Kaplnku tvorí jednoloďový nečlenený priestor zaklenutý lunetovou klenbou s emporou na západnej strane. Maľby sa zachovali len v existujúcich omietkach, aj to iba vo fragmentoch. Ide o zvyšky iluzívneho architektonického rámovania oltárneho obrazu, steny boli maľované okrovou farbou a klenbové oblúky lemovali sivohnedé pásy. Historické nástenné maľby bolo treba v zmysle pokynov KPÚ Žilina zreštaurovať. V kaplnke sa nachádzala aj plastická štuková výzdoba, ktorú tvoril rad štyroch pilastrov členiacich severnú a južnú stenu. Pri pilastroch sa v dobrom stave zachovala horná časť drieku, ukončená profilovanou rímsovou hlavicou. Spodná časť pilastrov bola osekaná až na murivo.

Interiér kaplnky pred rekonštrukciou

Interiér kaplnky pred rekonštrukciou

Medzi severným krídlom (hospodárske budovy) a kaplnkou boli po stranách zamurované dva otvory s klenbou, výškový rozdiel podláh medzi týmito dvomi priestormi bol približne 300 mm. V kaplnke sa zachovali pôvodné oceľové okná, pri ktorých bolo potrebné zachovať rám. Ďalšie dve okná boli drevené. Ostatné priestory nadväzujúce na kaplnku z južnej strany tvorili torzo západného paláca s dvomi podlažiami a vežičkou. Priestory vypĺňali arkádové chodby, niektoré arkády boli zamurované. Podlažia boli navzájom prepojené kamenným točitým schodiskom vedúcim až do podkrovia. Krov nad touto časťou bol pôvodný (stojatá stolica) a vyžadoval si rekonštrukciu. Krytina bola plechová. Murivo v 1. NP bolo nainjektované proti vlhkosti a boli tu zhotovené podkladové betóny. Z dôvodu znižovania podlahy v kaplnke bolo potrebné zrealizovať dodatočnú chemickú hydroizoláciu.

Interiér kaplnky po rekonštrukcii

Interiér kaplnky po rekonštrukcii

V 2. NP neboli nášľapné podlahové vrstvy a boli viditeľné drevené trámy podlahy s násypom. Trámy boli značne spráchnivené. Vonkajšok objektu hospodárskych budov (severné krídlo) tvorili plasticky členené fasády, pravidelne rytmizované na priečelí radom masívnych pilastrov a oblúkov. Severná a západná fasáda kaplnky a torza paláca bola hladká, bez výzdob, členenie tvorili iba okenné otvory a zamurované arkády. Na južnej a východnej strane paláca už bola tvarovaná fasáda so zvislými a horizontálnymi prvkami. Pôvodná omietka bola na mnohých miestach popraskaná a zatečená.

Cieľ rekonštrukcie

Okrem zlepšenia technického stavu objektu bolo snahou v maximálnej miere zachovať pôvodný tvar a výraz celého objektu vrátane vnútornej dispozície. Objekt sa bude v budúcnosti využívať na muzeálne expozície. Podkladom bola dokumentácia Mgr. Michala Šimkovica – „Hrad Budatín“, tzv. hospodárske sídlo – návrh na obnovu a konzultácie s KPÚ (Krajský pamiatkový ústav) Žilina.
Objekt sa bude vykurovať elektrickým podlahovým vykurovaním. Ďalej je v ňom navrhnutá elektrická požiarna signalizácia, zabezpečovací systém a systém slaboprúdových rozvodov. Rozvody kanalizácie sa budú realizovať v plnom rozsahu ako nové, takisto aj rozvody elektroinštalácie, EPS a EZS. Kaplnka bude bezbariérová, čo umožní jej prehliadku aj hosťom s ťažkým zdravotným postihnutím. V hradnej kaplnke bude k dispozícii výpočtová technika umožňujúca absolvovať virtuálnu prehliadku hradných expozícií a virtuálnu návštevu hradnej veže s panoramatickým pohľadom do okolia. Múzeum využije kaplnku aj ako miesto konania kultúrnych a vzdelávacích podujatí a výstav.

Interiér kaplnky pred rekonštrukciou

Interiér kaplnky pred rekonštrukciou

Realizácia

Strecha

Nevyhnutnou súčasťou rekonštrukcie bola výmena pôvodnej medenej strechy, ktorá už bola v nevyhovujúcom stave a zatekala. Svoju daň v podobe poškodenia fasády a iných konštrukcií v objekte si vybral aj nefungujúci odkvapový systém. Pôvodná strecha sa demontovala postupne s veľkým ohľadom na klenbu v kaplnke. Tam hrozilo jej poškodenie, keďže obvodové múry boli zo severnej strany naklonené, čo bolo viditeľné na veľkej vertikálnej praskline v murive. Práve túto poruchu na obvodovej konštrukcii vyriešila realizácia obvodového venca a priečnych ťahadiel, ktoré výrazne spevnili obvodové konštrukcie. Na tento veniec sa potom postavil nový krov. Krytinu tvorí tradičná bobrovka, ktorá farebne ladí aj s už zrekonštruovanou časťou hradu Budatín.

Maľby v kaplnke

Reštaurovanie v kaplnke realizoval reštaurátor Mgr. art. Flaugnatti. Dostal neľahkú úlohu, keďže maľby v kaplnke už boli pretreté bielou maľovkou, ktorú bolo potrebné zoškrabať a pôvodné maľby zreštaurovať. Najväčší problém bol s obnovou maľby oltára na východnej stene. Bola totiž až do výšky 5 m úplne zničená, preto sa na nové omietky musela táto časť oltára nanovo dotvoriť.

Interiér kaplnky po rekonštrukcii

Interiér kaplnky po rekonštrukcii

Fasáda

Pri rekonštrukcii fasády sa zohľadňovali pôvodné omietky, ktoré sa dopĺňali v miestach, kde boli poškodené. Cieľom umeleckoremeselnej obnovy bolo aj zachovanie pôvodných ríms na klenbách a osteniach fasády.

Schodisko

Dôsledkom rôznych prestavieb objektu kaplnky je aj kruhové schodisko, ktoré bolo pristavené v objekte k južnej stene kaplnky. Je zrealizované z pieskovcových schodníc, ktorých stupnice boli značne poškodené. Obnovené boli v spolupráci s reštaurátorom Mgr. art. Ondrejom Liptákom. Dôraz sa kládol na nájdenie vhodného pieskovca rovnakej farby. Jednotlivé plomby doplnené do schodníc vhodne zapadajú a farebné odlišnosti sú minimálne.

Schodisko

Schodisko

Okná a dvere

Na objekte fasády sa zachovalo jedno barokové okno, ktoré bolo podkladom na vytvorenie ostatných okien. Kvalitné dubové repliky vhodne dotvárajú a osvetľujú priestor kaplnky. Všetky detaily sa dôsledne konzultovali s KPÚ Žilina. Na prízemí objektu sa nachádzajú dve zasklené steny osadené v klenbových osteniach. Zámerom bolo vytvoriť arkádu, ktorá korešponduje s klenbami 2. NP. Návštevníci tak majú krásny výhľad na priľahlý park a samozrejme aj na hrad Budatín. Dvere sa vyrábali z dubového masívu ako repliky podľa zachovaných originálov na 2. NP. Stolár musel vytvoriť ozdobné frézovanie na jednotlivých zárubniach a výplniach dverí.

Stavebné práce realizovala firma SMS, a. s., Banská Bystrica. Stavbyvedúcim bol Ing. Marek Pjenčák. Stavebníkom bol Žilinský samosprávny kraj, ktorý realizoval stavbu v rámci projektu „Bez kaplnky nie je hrad.“ Projekt obnovy kaplnky sa financoval z grantov Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu SR. Realizácia stavby sa začala v októbri 2014, práce boli ukončené k 31. máju 2016. V súčasnosti sa realizujú tzv. navyše práce na sakristii, ktoré budú ukončené do konca júna 2016.

TEXT: Ing. Vojtech Lukáč
FOTO: SMS, a. s.

Vojtech Lukáč pracuje na oddelení prípravy stavieb spoločnosti SMS, a. s., Banská Bystrica.

Literatúra

  1. Proma, s. r. o. (zhotoviteľ projektovej dokumentácie na realizáciu stavby), Ing. Mládenek
  2. Informácie Považského múzea v Žiline

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby