Nová legislatíva rozšírila projektantom právomoci, autorizovaní inžinieri sú v právne citlivej pozícii
redakcia ASB 
Slovenská výstavba vstúpila do novej éry. Účinnosťou zákona č. 25/2025 Z. z. sa menia základné pravidlá povoľovania stavieb, zodpovednosti projektantov a postupov pri tvorbe projektovej dokumentácie. Nová legislatíva výrazne zasahuje do každodennej praxe všetkých účastníkov výstavby – od autorizovaných inžinierov po investorov. Odborníci zároveň upozorňujú na nové zmluvné riziká a potrebu dôkladného právneho ukotvenia spolupráce medzi zhotoviteľmi, subdodávateľmi a stavebníkmi.
Rozšírenie právomocí projektanta: medzi stavebníkom a úradom
Nový zákon výrazne mení pozíciu autorizovaného inžiniera. Projektant sa ocitá v dvojitej zodpovednosti – voči stavebníkovi, ktorý ho poveruje, a zároveň voči stavebnému úradu, ktorý posudzuje jeho projektové výstupy. Paragrafy 20 až 24 upravujú rozsah povinností stavebníka, pričom niektoré z nich môže byť poverený vykonávať projektant.
„Autorizovaní inžinieri sú dnes v právne citlivej pozícii. Objednávateľ im zadáva úlohy, ale za ich výstup zodpovedajú aj voči úradu. To si vyžaduje precízne zmluvné nastavenie,“ uviedol právnik Roman Hriadel z kancelárie Hriadel-Heger & Partners s.r.o. Zároveň paragraf 35 po prvý raz súhrnne vymedzuje základné povinnosti projektanta, čo v predchádzajúcej legislatíve absentovalo alebo bolo roztrúsené medzi rôzne právne predpisy.
Paragraf 35 opisuje zodpovednosť projektanta za vypracovanie stavebného zámeru podľa požiadaviek stavebníka, návrh stavby s ohľadom na účel, spôsob užívania a dispozičné podmienky, výber stavebných výrobkov, rešpektovanie environmentálnych záťaží a civilnej ochrany, či zhodu s územnoplánovacou dokumentáciou.
Zodpovednosť nie je len technická. Má aj právny rozmer, ktorý sa opiera o občianske a obchodné právo – najmä náhradu škody a vady,“ vysvetlil Hriadel. Projektant tak čelí kombinovanému riziku: zákonnému, zmluvnému a civilnému. V praxi to znamená, že aj neúmyselná chyba môže mať značný právny dosah.
Typické vady projektovej dokumentácie
Z praxe kancelárie vyplýva, že medzi najčastejšie vady patria: projekt, podľa ktorého sa nedá stavba dokončiť, chyby, ktoré sa prejavia až po dokončení stavby, absencia prvku, ktorý investor považoval za dohodnutý, vnútorné rozpory vo výkresoch a výkaze výmer, a nesúlad s právnymi predpismi a odbornými normami.
„Projekt môže byť technicky v poriadku, ale právne riskantný. Najmä ak nesplní očakávania objednávateľa, ktoré neboli jasne dohodnuté,“ poznamenal Hriadel. Takéto chyby vedú k sporom, často so značným finančným dopadom. Preto je nevyhnutné podchytiť zmluvne rozsah diela, spôsob realizácie aj mechanizmy dodatkov.
Prečítajte si tiež
Predpokladaná hodnota stavby
Projektanti sú neraz tlačení, aby stanovovali PHZ – predpokladanú hodnotu stavby. Ide však o kompetenciu, ktorú im zákon nepriznáva. „Autorizovaný inžinier nemôže pečiatkovať PHZ. Na to je Komora stavebných cenárov. Ak takú požiadavku dostanete, vybavte ju cez subdodávku – spoluprácu s cenárom,“ zdôraznil právnik. Projektant má zmluvné spojenie s cenárom, ktorý zodpovedá za výpočet. Tým sa rozloží riziko – projektant nezodpovedá za ekonomickú stránku výstavby, ktorá je mimo jeho odborného rámca.
Zmluva o dielo: opis diela, termín, práca naviac
Najčastejším zmluvným vzťahom je zmluva o dielo. Jej kľúčovým prvkom je presný opis predmetu, vrátane rozsahu, výstupov a formy dodania. „Opis diela je vaším štítom. Ak ho nemáte presne definovaný, investor vás bude tlačiť do ďalších činností, na ktoré nemáte zmluvný podklad,“ upozorňuje Hriadel.
Rovnako dôležitý je termín realizácie, ktorý má byť jasne identifikovaný. Nie vždy musí ísť o konkrétny dátum, postačuje jednoznačný časový rámec. Pri jeho nedodržaní nastupuje zodpovednosť za omeškanie, vrátane zmluvných pokút. Odmena musí reflektovať rozsah činnosti. Práce naviac, ktoré sa objavia až počas realizácie, musia byť právne ošetrené dodatkom, novou zmluvou alebo osobitným ocenením.
Projektant má právo na súčinnosť, čiže poskytnutie údajov, rozhodnutí či technických podkladov od objednávateľa. Ak táto súčinnosť nie je včas poskytnutá, neplynie lehota na dodanie diela. „Termín realizácie sa automaticky predlžuje – a vy nenesiete zodpovednosť za omeškanie, ak súčinnosť nebola poskytnutá,“ konštatuje Hriadel. Takéto ustanovenie musí byť súčasťou každej zmluvy, ako štandardný mechanizmus posunu termínu.
Zdroj: Slovenská komora stavebných inžinierov
