Obr. 5 Zrealizovaná časť SO 02.1 Prepojenie Klátovského ramena
Galéria(7)

Zvýšenie bezpečnosti územia proti spätnému vzdutiu Malého Dunaja a Klátovského ramena z Váhu, I. etapa – stavba v súlade s prírodou

Stavbu realizuje Združenie TuCon – VÁHOSTAV-SK, Klátovské rameno, ktoré tvorí spoločnosť TuCon, a. s., Žilina v pozícii vedúceho člena a spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a. s., Bratislava v pozícii člena (ďalej ako Združenie).

Cena stavby, s ktorou Združenie zvíťazilo vo verejnom obstarávaní, je 7 492 545,45 € bez DPH. Investor zabezpečil financovanie zo zdrojov Európskej únie (EÚ). Stavba pozostáva spolu zo 16 objektov, z toho 9 je stavebných a 7 technologických.

Zmluva o dielo medzi investorom stavby Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p., Banská Štiavnica a Združením nadobudla účinnosť 5. 10. 2019, pričom zmluvná lehota výstavby je 22 mesiacov od účinnosti zmluvy. Združenie prevzalo stavenisko 10. 10. 2019.

Predmetom zmluvy je aj vyhotovenie realizačnej dokumentácie, ktorú pre Združenie zabezpečuje spoločnosť Banské projekty, s. r. o., Bratislava. Investor zabezpečil financovanie stavby zo zdrojov Európskej únie (EÚ).

Obr. 1 Celková situácia etáp realizácie opatrení proti spätnému vzdutiu Malého Dunaja a Klátovského ramena
Obr. 2 Priečny rez zátvorným objektom s vyznačením prevádzkových a povodňových hladín
Obr. 3 Prehľadná situácia stavby
Obr. 4 Vtáčí poloostrovček pod Priečnou hrádzou
Obr. 5 Zrealizovaná časť SO 02.1 Prepojenie Klátovského ramena
Obr. 6 Armovacie a betonárske práce na základových konštrukciách SO 03.1 Zátvorný objekt

Stavba ako súčasť komplexného riešenia

Malý Dunaj a Klátovské rameno sú svojím pôvodom prirodzené toky, tvoriace delty Dunaja a jeho ramien v komplexnom systéme povrchových a podzemných vôd Žitného ostrova. Klátovské rameno je vzácnym chráneným územím, na ochranu ktorého sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Keďže Malý Dunaj počas povodňových javov vyvoláva spätné vzdutie aj v Klátovskom ramene, najmä v jeho dolnej časti, možno ho pokladať za permanentne potenciálny zdroj znečistenia pre toto rameno.

Riešením, ktorým možno čeliť nežiaducim javom a povodňovým situáciám v danej oblasti v dôsledku zníženej funkcie ochrannej línie, je zamedziť spätné vzdutie z Váhu do Klátovského ramena, upraviť korunu hrádze a zabezpečiť tesnosť telesa jestvujúcej hrádze a jej podložia.

Zvýšenie bezpečnosti územia proti spätnému vzdutiu Malého Dunaja a Klátovského ramena sa bude realizovať v troch etapách (obr. 1). V prvej etape sa zrealizuje zátvorný objekt s čerpacou stanicou. Úprava pravostrannej hrádze sa bude realizovať v druhej etape v úseku ČS ASOD – Horné Mýto a v tretej etape v úseku Kolárovo – ASOD.

Realizáciou týchto stavieb sa zabezpečí súvislá protipovodňová ochrana priľahlého územia v časti Žitného ostrova od Kolárova až po Jahodnú vrátane Klátovského ramena. Kompletné zrealizované opatrenia, vychádzajúce z Plánu manažmentu povodňového rizika schváleného EÚ, zabezpečia ochranu 2 150 obyvateľov pred povodňami a zabránia potenciálnym povodňovým škodám v hodnote 24 719 441,73 €.

Obr. 1 Celková situácia etáp realizácie opatrení proti spätnému vzdutiu Malého Dunaja a Klátovského ramena
Obr. 1 Celková situácia etáp realizácie opatrení proti spätnému vzdutiu Malého Dunaja a Klátovského ramena |

Opis stavby

Zátvorný objekt (ZO) s ekologickým charakterom je konštrukčne navrhnutý tak, aby boli pritekajúce čisté vody z Klátovského ramena do výšky hladiny 111,30 m n. m. v Malom Dunaji odvádzané prirodzene, t. j. gravitačne, bez regulácie pôvodného prirodzeného režimu.

V prípade dosiahnutia II. stupňa povodňovej aktivity sa objekt uzavrie hradiacimi konštrukciami pomocou dvojitých tabuľových stavidiel a pritekajúce čisté vody sa budú do Malého Dunaja prečerpávať, čím sa zabráni znečisťovaniu Klátovského ramena spätným prítokom od vzdutia (obr. 2).

Obr. 2 Priečny rez zátvorným objektom s vyznačením prevádzkových a povodňových hladín
Obr. 2 Priečny rez zátvorným objektom s vyznačením prevádzkových a povodňových hladín |

Na objekte budú stabilne nainštalované štyri čerpadlá, každé s kapacitou 2,0 m3/s. Čerpacia stanica pozostáva z dvoch vtokových polí so šírkou 7 m, ktoré sú oddelené pilierom. Do každého poľa sa osadia jemné hrablice s čistiacim strojom. Na vtok plynulo nadväzujú dve sacie šachty čerpadiel, ktoré budú oddelené medzipilierom.

Do sacej šachty sa v nosnej oceľovej rúre DN 1200 inštaluje vrtuľové čerpadlo. K nosnej rúre bude privarená odbočka – výtlačné potrubie DN 1000 –, na ktorej bude inštalovaná koncová klapka pre tlakové čerpacie zariadenie.

Výtlačné potrubia z dvoch čerpadiel sú zaústené do výtokových polí čerpacej stanice so šírkou 7 m. Vzhľadom na meniace sa rýchlosti prúdenia vody pred ZO a za ním sa dno Klátovského ramena spevní lomovým kameňom v dĺžke približne 10 m pod ZO a nad ním.

Všetky betónové konštrukcie premosťujúce objekt sú navrhované tak, aby ich podhľadová časť, resp. dolná hrana konštrukcie, bola nad maximálnou hladinou (113,71 m n. m. vzdutá – povodňová hladina). Z bezpečnostných dôvodov budú mať múry a premostenie na ZO zábradlie.

Zátvorný objekt na Klátovskom ramene bude bezobslužný, s plným vybavením pre automatickú prevádzku. Strážny objekt bude vybavený miestnosťou na pobyt občasného dozoru v prípadoch nevyhnutnej prítomnosti prevádzkovateľa v čase povodňových stavov.

Priečna hrádza je situovaná naprieč Klátovským ramenom nad jeho zaústením do Malého Dunaja. V tomto profile má novovybudovaná hrádza minimálnu dĺžku a výškovo umožňuje prepojenie pravostrannej ochrannej hrádze Malého Dunaja s pravostrannou ochrannou hrádzou nad vyústením Klátovského ramena. Zátvorný objekt delí priečnu hrádzu na dve časti.

Na ľavej časti priečnej hrádze sa vybuduje bezpečnostný priepad znížením koruny hrádze na kótu 113,90 m n. m. na úseku dlhom 44 m. Priepad bude slúžiť ako prvok pasívnej bezpečnosti na ochranu bočných inundačných hrádzí a vnútrozemia v prípade vzniku mimoriadnej hladiny na Malom Dunaji – bezpečne odvedie vody do vnútorných akumulačných priestorov Klátovského ramena.

Šírka hrádze v korune je 6,00 m, svahy sú v sklone 1 : 2,5 a výška hrádze je premenlivá v závislosti od existujúceho terénu. Koruna priečnej hrádze bude spevnená na šírku 3 až 5 m (obr. 3).

Obr. 3 Prehľadná situácia stavby
Obr. 3 Prehľadná situácia stavby |

Na prepojenie Klátovského ramena v mieste ZO sa vybuduje prepojovacie koryto so šírkou 29,50 m v dne, so sklonmi svahov kynety 1 : 3, ktoré sa opevnia hrubozrnným štrkom v hrúbke 0,3 m. Opevnenie svahu bude opreté o zapustenú kamennú pätku z lomového kameňa s hmotnosťou do 80 kg a hrúbkou 1 m.

Na základe požiadavky zástupcov ochrany prírody (Štátna ochrana prírody SR, Správa Chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy) sa Klátovské rameno v predmetnom úseku ponechá „zavodnené“ vytvorením vtáčieho ostrova a polostrova.

Vtáčí ostrovček medzi „prepojením Klátovského ramena“ a pôvodným korytom Klátovského ramena sa vybuduje v úrovni brehovej čiary Klátovského ramena, t. j. na kóte 109,25 až 109,40 m n. m., a to ako nepravidelný členitý terén na zabezpečenie suchších a mokrých miest povrchu ostrovčeka.

Na rovnakej úrovni sa vybudujú aj polostrovčeky nad ZO a pod ním (obr. 4). Terénna úprava vytvorených plôch bude bez zahumusovania, rastlinné spoločenstvo sa vytvorí náletovou zeleňou. Počas výstavby zátvorného objektu bude Klátovské rameno stále prietočné.

Obr. 4 Vtáčí poloostrovček pod Priečnou hrádzou
Obr. 4 Vtáčí poloostrovček pod Priečnou hrádzou |

Po prvom roku výstavby

V súlade s vydaným stavebným povolením sa na začiatku stavby zrealizoval celoplošne archeologický prieskum a na väčšej časti stavby výrub drevín – mimo pásma 5. stupňa ochrany, ktoré podlieha osobitnému sprísnenému režimu schvaľovania vzhľadom na mimohniezdne obdobie.

V súčasnosti prebieha intenzívna komunikácia medzi Združením, investorom a Ministerstvom životného prostredia SR, aby sa mohol výrub v dotknutej časti 5. stupňa ochrany citlivo zrealizovať, a to čo najskôr, aby sa nenarušila plynulosť výstavby.

Združenie zrealizovalo v prvom roku výstavby okrem vyššie uvedených činností aj dočasnú prístupovú cestu k ZO (SO 06.1), úpravu koruny pravostrannej hrádze – zatiaľ bez definitívneho živičného krytu (SO 06.2) a prípojku VN (SO 07) vrátane trafostanice (PS 02.2).

Po odhumusovaní sa začali výkopové práce na prepojení Klátovského ramena (SO 02.1), kde sa zrealizovala väčšia časť kanála (približne 234 m pri šírke rovného dna kanála 29,4 m a premenlivej hĺbke od 1 m do 4 m) bez „ostrých prepojení“ na vtoku a výtoku, čo má súvis s prevedením vody po dobudovaní ZO a s povolením už vyššie zmieneného výrubu stromov. Tento úsek sa vybudoval vrátane opevnenia svahov hrubozrnnou štrkovou vrstvou s hrúbkou 0,3 m, ktorá je opretá do pätky z lomového kameňa (obr. 5).

Obr. 5 Zrealizovaná časť SO 02.1 Prepojenie Klátovského ramena
Obr. 5 Zrealizovaná časť SO 02.1 Prepojenie Klátovského ramena |

Zrealizovali sa výkopové a násypové práce na priečnej hrádzi (SO 02.2), kde bolo nasypané celé zemné teleso jej pravostrannej časti v dĺžke približne 159 m pri premenlivej šírke v korune hrádze od 6 m v jej strede až do 35,5 m v mieste napojenia na ZO a pri výške približne 4 m od úrovne rastlého terénu.

S výstavbou dominantného objektu stavby – zátvorného objektu (SO 03.1) – s maximálnymi vonkajšími rozmermi 34,5 × 41,0 m (merané bez vtokových a výtokových krídiel) sa začalo ihneď po dodaní realizačnej dokumentácie.

Po odhumusovaní sa po obvode budúcej stavebnej jamy (vrátane vtokových a výtokových krídiel) zriadila štetovnicová stena s celkovou výmerou 3 502 m2, pričom trvalo zabudované štetovnice s výmerou 1 232 m2 tvoria stratené debnenie pre betonáž monobloku ZO, ostatné – tvoriace dočasnú pažiacu konštrukciu pri výstavbe vtokových a výtokových krídiel – sa po ich vybudovaní vytiahnu.

Následne sa metódou tryskovej injektáže utesnilo dno budúcej stavebnej jamy (použil sa celkový objem približne 3 850 t injekčnej zmesi) a vybudovali sa štyri čerpacie studne pre možnosť odčerpať vodu z prípadných priesakov po odkopaní stavebnej jamy. Tak bola pripravená pažiaca a tesniaca ochrana stavebnej jamy.

Jej odkop prebiehal po etapách, po dosiahnutí požadovanej úrovne základovej škáry na projektovanej kóte (v najhlbšej časti na úrovni 105,10 m n. m.) sa zrealizoval podkladový betón s hrúbkou 100 mm a následne sa zaarmovala a zabetónovala masívna základová doska s celkovou kubatúrou približne 2 086 m3. Zároveň pokračujú ďalej armovacie a betonárske práce na monobloku ZO (obr. 6).

Obr. 6 Armovacie a betonárske práce na základových konštrukciách SO 03.1 Zátvorný objekt
Obr. 6 Armovacie a betonárske práce na základových konštrukciách SO 03.1 Zátvorný objekt |

Komplikácie sa však nevyhli ani tejto stavbe. V dôsledku COVID-19 neboli načas dodané komponenty do trafostanice, preto sa jej oživenie a napojenie na distribučnú sieť omeškalo asi o tri mesiace, čo čiastočne narušilo začiatok výkopových a betonárskych prác na monobloku ZO.

Stavba zažila aj dva vážne povodňové stavy – aktuálne aj v októbri 2020 –, čo znemožňuje vykonávať akékoľvek zemné práce, ale aj práce na ZO. To sú však skutočnosti, s ktorými sa zodpovedný zhotoviteľ, v tomto prípade Združenie, musí vysporiadať.

Veríme, že investor oznámi v dohľadnom čase termín zostávajúceho výrubu v 5. pásme ochrany a umožní tak zdynamizovať celý proces výstavby, aby toto spoločensky významné vodohospodárske dielo mohlo byť ukončené v dohodnutom termíne a začalo slúžiť svojmu účelu – chrániť jedinečnosť ekosystému a čistoty vôd Klátovského ramena a zabezpečovať protipovodňovú ochranu dotknutého územia a ochranu obyvateľov, ich zdravia a majetku.

TEXT: Ing. Mojmír Štefanec, Ing. Milan Čiernik, Ing. Lenka Glovová
FOTO A OBRÁZKY: VÁHOSTAV-SK, a. s., Združenie TuCon –VÁHOSTAV-SK, Klátovské rameno
Mojmír Štefanec je obchodný riaditeľ divízie Slovensko, Milan Čiernik je projektový manažér za VÁHOSTAV-SK a Lenka Glovová pôsobí ako pracovník obchodného útvaru divízie Slovensko.

Literatúra
1. Projektová dokumentácia pre stavebné povolenie a realizáciu stavby.
2. www.enviroportál.sk.
3. www.svp.sk.
4. www.kamidueurofondy.sk.

www.vahostav-sk.sk