Inžinierske stavby

Odberný objekt Dobrohošť bol vybudovaný ako súčasť vodného diela Gabčíkovo s cieľom dotovať ramennú sústavu prietokom z prívodného kanála. Hydroenergetický potenciál možno využiť v malej vodnej elektrárni (ďalej len MVE), o čom sa uvažovalo už pri výstavbe tohto odberného objektu, keď bol vybudovaný vtokový objekt a časť betónového privádzača k plánovanej MVE. V súčasnosti sa pripravuje výstavba tejto elektrárne. Na overenie vyprojektovaného návrhu vtokovej časti a privádzača sa vybudoval fyzikálny model, na ktorom sa skúmali vybrané prevádzkové stavy MVE.

S výstavbou moderných monolitických mostov sú neodmysliteľne spojené základné technológie výstavby, medzi ktoré patrí letmá betonáž a betonáž na pevnej a výsuvnej skruži. Nosné konštrukcie mostov sa obvykle realizujú ako trámové alebo, pri prekonávaní veľkých vzdialeností, ako oblúkové konštrukcie. Žiadna realizácia sa nezaobíde bez moderného a výkonného debnenia.

Na katastrálnom území obce Dobrohošť (okr. Dunajská Streda) sa začala na vypúšťacom kanáli koryta rieky Dunaj výstavba malej vodnej elektrárne. Informoval o tom starosta obce Dobrohošť Jozef Boráros. "Stavebné povolenie bolo vydané ešte v roku 1997, ale až v decembri 2009 sa začalo s terénnymi prácami," povedal starosta s tým, že ide o štátnu investíciu v hodnote 6,5 milióna eur, ktorú realizuje Vodohospodárska výstavba (VV), š.p. "Predpokladám, že to bude turistická atrakcia projektanta Miloša Kedroviča a zároveň dúfam, že jednoturbínová MVE pomôže aj miestnym obyvateľom a zníži energetické náklady dediny," zdôraznil Bororás.

Stavebné dielo, ktoré svojou myšlienkou a technológiou vzdáva hold inžinierstvu mostov – to je viadukt Millau vo Francúzsku. Tento most fascinuje odbornú aj širokú verejnosť od spustenia prevádzky. V druhej časti o tomto významnom diele vás oboznámime s metodikou návrhu a spôsobom jeho realizácie.

Rozvinutá cestná infraštruktúra je veľmi významným faktorom, ktorý ovplyvňuje a podmieňuje rozvoj hospodárstva. Rozvoj cestného staviteľstva musí však rešpektovať ochranu životného prostredia, musí byť kontrolovaný a jeho rozvoj trvalo udržateľný. Ide o rozvoj, ktorý súčasným a budúcim generáciám zachováva uspokojovanie základných životných potrieb a rešpektuje prirodzené funkcie ekosystémov.

Rozvoj dopravnej infraštruktúry a jej rovnomerné rozloženie po celom území Slovenska si vyžaduje najmä rozvoj oblastí, do ktorých v súčasnosti nie je dobrý prístup. Tento faktor podmieňuje aj vysokú nezamestnanosť, ktorá sa stále zväčšuje. Takéto regióny sa nachádzajú vo východnej, severovýchodnej a juhovýchodnej časti Slovenska.

Tuhé monolitické geomreže Tensar sú špeciálne vyvinuté na vystužovanie hornín a technológia ich výroby sa patentovala pred viac ako 25 rokmi. Vyrábajú sa technológiou v troch krokoch, ktorá priamo určuje ich účinnosť vo vystužených podkladových vrstvách.

V uplynulých desiatich rokoch sa budovalo niekoľko úsekov rýchlostných komunikácií R1, R2, R3 a R5 v rámci cestnej siete SR, ktoré­ zahŕňali­ náročné geotechnické objekty – predovšetkým hlboké zárezy a vysoké násypy. Príspevok predstavuje geotechnický monitoring­ týchto objektov počas výstavby.

Témou článku je realizácia podzemných tesniacich stien, ktoré sú súčasťou práve prebiehajúcej výstavby protipovodňových opatrení na riekach Morava a Dunaj. Úlohou týchto podzemných tesniacich stien je zvýšenie nepriepustnosti telesa existujúcich a novobudovaných zemných hrádzí pozdĺž týchto vodných tokov. V niektorých úsekoch tvorí vystužená podzemná tesniaca stena základy pre nadzemné protipovodňové múriky, resp. pre mobilné protipovodňové zábrany, a má aj statickú funkciu. Podzemné tesniace steny boli realizované viacerými druhmi bezvýkopových technológii, pričom pôvodná zemina sa preinjektováva, resp. premiešava so samotvrdnúcou suspenziou.

Požiadavky na plochy komunikácií sa v posledných desaťročiach neustále zvyšujú. Dôvodom je vyššia intenzita cestnej premávky, ako aj dôkladnejšie posudzovanie ochrany životného prostredia a dopravnej bezpečnosti. Z týchto hľadísk hrajú dnes témy ochrana proti hluku a nekĺzavosť veľmi významnú úlohu a povrchy z vymývaného betónu tu vykazujú pozitívne vlastnosti.

Na bezpečnosť cestnej premávky má nepochybný vplyv kvalita povrchu vozoviek. Prakticky celú cestnú sieť Slovenskej republiky, až na malé výnimky, tvoria asfaltové vozovky. V súčasnosti je výstavba vozoviek – podobne ako ďalšie oblasti spoločenského života – poznačená nedostatkom finančných prostriedkov. Vhodnými opatreniami možno tieto nepriaznivé javy minimalizovať, čím sa prispeje k zvýšeniu bezpečnosti, životnosti a prevádzkovej spôsobilosti asfaltových krytov vozoviek.

Cestná doprava a jej vývoj charakterizuje zvyšujúci sa počet motorových vozidiel, čo pôsobí deštruktívne na stav vozoviek. Pre vývoj hospodárstva je doprava jeden z najdôležitejších faktorov, ktorý zabezpečuje prepravu surovín, tovarov, energetických zdrojov, ale aj osôb a informácií, preto by mali vozovky plniť kvalitatívne požiadavky na zabezpečenie plynulej a bezpečnej jazdy vozidiel.

V minulých desaťročiach územie Slovenska v dôsledku zemepisnej polohy a geomorfologickej charakteristiky často postihovali povodne a od roku 1996 počet povodní značne vzrástol. Z historického hľadiska sa na Dunaji vyskytlo 100 ničivých povodní za posledných 500 rokov, štatisticky sa teda vyskytne jedna povodeň za každých 5 rokov. Z hľadiska výšky vodnej hladiny (984 cm) sa povodeň z roku 1954 považuje za najväčšiu za 120 rokov.

V projekte prvej časti bratislavského Nosného dopravného systému (NDS) Bosákova ulica - Šafárikovo námestie v mestskej časti Petržalka je rekonštrukcia Starého mosta. V jej rámci je priestor pre dve koľaje, dve lávky pre peších a cyklistov. Nepočíta sa v ňom však s individuálnou automobilovou dopravou, ale dáva priestor pre dobudovanie jej cestnej časti. Na tlačovej besede bratislavskej samosprávy to včera uviedla hovorkyňa firmy Metro Bratislava, a.s. Jana Murínová.

Tento príspevok popisuje spodnú a hornú stavbu hlavných stavebených objektov diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer, 2. úsek D1 v km 4,900 – 9,595.