Inžinierske stavby

4. júna nás vo veku 78 rokov navždy opustila  Dr. h. c. prof. Ing. Viera Medelská, DrSc. Svoj život zasvätila práci na Katedre dopravných stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Bola riešiteľkou mnohých výskumných úloh, autorkou desiatok štúdií a projektov, jedenástich monografií, šestnástich skrípt a viac ako dvesto vedeckých článkov a posudkov projektov. Nositeľka viacerých vyznamenaní a prezidentka Slovenského zväzu stavebných inžinierov svoju prácu nikdy nepokladala za zamestnanie, ale za povolanie. Prinášame vám jeden z posledných rozhovorov, ktorý pani profesorka poskytla pre médiá začiatkom marca tohto roku. Bol uverejnený  v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby 2/2008.

Uplynulo už takmer sedem rokov od použitia zaujímavej technológie uhlíkových vláken pri rekonštrukcii mosta v Dolnom Kubíne. Aj keď sa v roku 2001 v odbornej tlači publikovali články o použití tejto progresívnej technológie na Slovensku, radi by sme sa k nej v krátkosti vrátili a s odstupom času zhodnotili jej prínos.

V dňoch 15. až 16. 5. 2008 sa v konferenčnej sieni Millenium hotela Holiday Inn v Žiline uskutoční 10. ročník medzinárodnej cestnej konferencie Q-2008 Kvalita a štrukturálne fondy. Pre jubilejný […]

Rakúsko má dlhú tradíciu pri stavbe vozoviek s betónovým krytom. Betonárska stavebná technológia sa používa pri výstavbe diaľnic s veľkým dopravným zaťažením a v mestskej doprave pri autobusových zástavkách, pri jazdných pruhoch pre autobusy a v oblasti križovatiek s vysokým podielom ťažkej dopravy. Tento príspevok ukazuje vývoj kritérií na rozhodovanie od 50. rokov. Dnes prebieha rozhodovanie podľa celohospodárskych kritérií so zreteľom na dlhú životnosť a minimálne požiadavky na údržbu. Poukazuje sa však aj na to, že výhody betonárskej stavebnej technológie sa pri nákladoch na životnosť (Life Cycle Cost) prejavujú iba vtedy, keď je kryt vozovky správne dimenzovaný a má vysokú a rovnomernú kvalitu. Preto je nevyhnutné, aby betonársky priemysel, stavebníctvo a stavebník/investor dobre spolupracovali a zabezpečili trvalý ďalší vývoj a zlepšovanie, ako aj vytváranie a udržovanie vysokej úrovne kvality.

V ostatnom čase sa objavuje veľa polemík o použití cementobetónových (ďalej CB) vozoviek na diaľnice a rýchlostné cesty. Na Slovensku sa okrem tunelových objektov tieto vozovky zatiaľ nepoužívajú. Vychádza sa pritom z poznatkov spred asi 20 až 30 rokov, kedy používanie asfaltobetónových (ďalej AB) vozoviek bolo jednoznačne výhodnejšie (lacnejšie, bežne používaná technológia, rýchlosť výstavby, použitie pri nízkej aj vysokej intenzite dopravy a pod.). CB vozovky boli síce z hľadiska údržby jednoduchšie, ale ich kvalita v tom čase nedosahovala požadované parametre (tvrdá a hlučná jazda, výtlky a pod.). CB vozovky však prešli prudkým vývojom a dnes sa používajú v európskych štátoch pri rekonštrukciách a aj na nových diaľniciach, najmä na úsekoch s vysokou intenzitou dopravy.

Najzávažnejším špecifikom inžinierskogeologického prieskumu pre výstavbu občianskych stavieb na svahoch je dôsledný prieskum ich stability. Rozbor ostatných zložiek možno pokladať za štandardnú úlohu prieskumu. Zakladaniu objektov na zosuvných územiach treba venovať osobitnú starostlivosť, pretože zosuvy pôdy spôsobujú ekonomické škody, ale najmä môžu ohrozovať životy ľudí. Skúsenosti z riešenia stabilitných problémov svahov vyvolávajú u našich inžinierov určitý „zosuvný komplex“. Prehnané obavy pred opätovným porušením stability zosuvného svahu spôsobil aj tlak inžinierskych geológov, ktorí sa často snažia vyhnúť zosuvom pri akejkoľvek novej výstavbe. Je však tento strach z ďalšej výstavby na zosuvoch opodstatnený?

Na Slovensku sa už takmer pol storočia nepostavil žiaden nový železničný tunel. Lastovičkou je pripravovaná výstavba dvojkoľajového tunela Turecký vrch, ktorá sa bude realizovať v rámci modernizácie železničných tratí v zmysle medzinárodných dohôd AGC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach) a AGTC (Európska dohoda o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy). Bude tento projekt štartovacím impulzom novej, modernej éry železničného tunelového staviteľstva na Slovensku?

V súčasnosti prevláda tak u investorov, ako aj u dodávateľov stavieb snaha o zrýchlenie a zefektívnenie procesu výstavby. Jednou z možností, ako to dosiahnuť, je použitie takých materiálov a technologických postupov, ktoré to svojimi špecifikami umožňujú. V príspevku je opísaný experiment, pomocou ktorého sa navrhla a odskúšala receptúra nového druhu betónu. Ide o čerstvý betón, ktorý sa za pomoci invenčného spôsobu spracovania používa na výrobu základových konštrukcií, tzv. Foundation Flow Concrete (FFC).

Po ukončení prác na prvej etape výstavby cestného spojenia  Norra Lanken, pokračujú stavebné práce v hlavnom meste Švédska razením viac ako 300 metrového diaľničného tunela Karoliner.  Raziace práce, ktoré zabezpečujú tunelári zo spoločnosti Skanska, začali v týchto dňoch a ich plánované ukončenie je v októbri 2008.

Cieľom článku je v stručnosti oboznámiť odbornú verejnosť s praktickými skúsenosťami pri projektovaní a výstavbe gabionových konštrukcií oporných múrov, zárubných múrov, sanácií zosuvov, riešení protipovodňových úprav tokov a hradení bystrín drôteno-kamenným gabionovým systémom. Okrem uvedených možností možno gabionový systém navrhnúť pri výstavbe umelo vytváraných architektonicko-estetických terás, protihlukových stien, ale aj ako protierozívne opatrenie.

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) nebude robiť počas výstavby druhého úseku diaľnice D1 časti Sverepec - Vrtižer žiadne protihlukové opatrenia. Na informačnom stretnutí so zástupcami NDS a mesta Považská Bystrica to potvrdil generálny riaditeľ NDS Igor Choma. "Obyvatelia budú musieť počas výstavby strpieť hluk a ruch," povedal pre TASR Choma.

Mnoho urbanistov tvrdí, že dopravným stavbám chýba mestotvorný charakter, no tvorba Patrika Kotasa túto tézu popiera. Preto sme sa naňho obrátili s otázkami týkajúcimi sa dopravných stavieb a ich začlenenia do miest.

Tunelári zo Skanskej BS a. s., Prievidza sú mimoriadne úspešní pri výstavbe podzemných komunikácií v Slovinsku. Od roku 1999 vybudovali dovedna 6 prevažne diaľničných tunelov a na siedmom sa podieľali. V minulom mesiaci úspešne ukončili výstavbu dvoch dvojrúrových tunelov Tabor (2 x 600 metrov) a Barnica (2 x 300 m), ktoré razili od marca minulého roka.

Obce či mestá sú väčšinou situované neďaleko potokov a riek. Pri častých a intenzívnych zrážkach sa voda z koryta tokov môže vyliať a spôsobovať obyvateľom okolitých obcí problémy. Preto je dôležité chrániť ľudí i majetok pred týmto živlom úpravami tokov a inou protipovodňovou ochranou.

Mimoúrovňový variant dopravy pri pripravovanej výstavbe Auparku presadzuje mesto Košice. Predpokladaný rozpočet tohto riešenia je približne 650 miliónov Sk oproti úrovňovému riešeniu, v ktorom sa ráta s rozpočtovým nákladom do 300 miliónov Sk.