Inžinierske stavby

Partneri sekcie:

V časopise Inžinierske stavby / Inženýrské stavby 3/2008 bol uverejnený článok Obnova Starého mosta v Bratislave. Predmetom tohto článku je história mosta, koncepcia jeho rekonštrukcie, varianty návrhov mosta a ich zdôvodnenie. Príspevok sa končí konštatovaním: „Dňa 6. 8. 2008 primátor Hlavného mesta SR Bratislavy Andrej Ďurkovský oznámil, že na projekt obnovy Starého mosta cez Dunaj v Bratislave bude vypísaná architektonická súťaž.“ Čo sa so Starým mostom dialo v ďalšom období, je predmetom tohto článku.

Sieť rýchlostných komunikácií je napojená na diaľničnú sieť Slovenska a vytvára dopravné tepny medzi západným a východným Slovenskom. Tranzitná časť diaľnice D2 zabezpečuje prepojenie s Českou republikou a Maďarskom, D4 s Rakúskom, pričom plánovaná časť D4 bude perspektívne tvoriť nultý okruh okolo Bratislavy. Na tento dopravný uzol sa napojí rýchlostná komunikácia s označením R7, trasovaná južnou časťou krajiny, ktorá s nadväzujúcou komunikáciou R2 prepojí východnú a západnú časť Slovenska. Rýchlostná komunikácia s označením R1 sa napája na diaľnicu D1 pri Trnave a predstavuje druhú vetvu prepájajúcu stredné regióny Slovenska. V pláne rozvoja cestnej infraštruktúry sa počíta s postupným vybudovaním viacerých vetiev rýchlostných komunikácií, ktoré prepoja sever a juh krajiny, zabezpečujúce rýchle spojenie severnej časti diaľnice D1 s Maďarskom. Príspevok približuje výstavbu rozpracovaných úsekov rýchlostných komunikácií R1 a R2 vedených regiónmi stredného Slovenska.

Súčasťou II. úseku diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer v km 4,9 – 9,595 začínajúceho v križovatke Považská Bystrica – centrum a končiaceho napájacou vetvou križovatky Vrtižer je most SO 206-02b ako druhý dilatačný celok objektu SO 206. Na tomto úseku s dĺžkou necelých 5 km je navrhnutých celkovo 13 mostov. Na všetko predpätie mostnej nosnej konštrukcie sa použil lanový predpínací systém Dywidag, ktorého realizátorom bola spoločnosť SM7.

Rybie priechody sú objekty umiestnené na alebo vedľa ľuďmi vytvorenej bariéry – vzdúvadle na toku tak, aby pomáhali prirodzenej migrácii ichtyofauny. Pojem rybie priechody zahŕňa všetky konštrukcie umožňujúce zdolať vodným živočíchom značný výškový rozdiel hladín, vytvorený takouto vodnou stavbou.

Jedným z najzaujímavejších objektov rýchlostnej cesty R1 z hľadiska technológie je most 203-00 nad údolím, cestou III/06434, potokom Kadaň a poľnou cestou v km 3,34490, ktorý je súčasťou 2. úseku rýchlostnej cesty R1 Selenec – Beladice.

Pre spoločnosť Doprastav, a. s., zameranú na výstavby ciest, diaľnic a mostov ostávali železničné stavby dlhé desaťročia nedotknutým segmentom. Prvá väčšia stavba tohto typu Bratislava UNS – hranica SR/Rakúsko sa realizovala v 80. rokoch minulého storočia. Stálym aktívnym účastníkom v budovaní tohto segmentu sa spoločnosť stala po začatí modernizácie hlavných železničných ťahov Slovenska, konkrétne úseku Rača – Trnava v roku 2002.

Mostný objekt D 215-00 sa nachádza v intraviláne mesta Prešov, premosťuje okružnú križovatku a tvorí privádzač z mesta Prešov na diaľnicu D1 smerom na Poprad. Most s celkovou dĺžkou 350 m je výnimočný tým, že časť nosných predpínacích káblov je situovaná pod mostnou konštrukciou, čím tvorí jedinečnú vzperadlovú sústavu v strednej Európe.

Pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s., (NDS) predstavuje bezpečnosť na cestných komunikáciách jednu z priorít. Ako správca a vlastník diaľničnej infraštruktúry si spoločnosť túto otázku na diaľniciach a rýchlostných cestách uvedomuje a usiluje sa rozširovať zavádzanie bezpečnostných prvkov. O možnostiach ich využitia sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom NDS Ing. Igorom Chomom.

Výstavba v prielukách kladie mimoriadne nároky na všetkých zainteresovaných: od prípravy cez projekt, stavebnú výrobu až po užívanie objektu. Na Slovensku sa tomuto typu výstavby venuje veľká pozornosť a vo väčšine prípadov sa ju darí realizovať na európskej úrovni. Treba, aby stavebníci (investori) zabezpečili dôslednú prípravu a všetky problémy riešili v spolupráci s geotechnikmi.

V súčasnosti sa prevádzkovatelia, investori a príslušné orgány stretávajú s mnohými problémami pri prevádzkovaní vodovodných a kanalizačných sietí. Medzi najcitlivejšie otázky tohto špecifického odvetvia patrí problematika poplatkov za vodné a stočné. Samozrejme, je snahou udržať tieto poplatky na čo najnižšej úrovni. Tu však prichádza na rad otázka stavu kanalizačných sietí a ich životnosti. Dôležité sú aj prevádzkové náklady potrebné na bezproblémové fungovanie celého systému kanalizácie – a to od kanalizačných prípojok až po prítok k ČOV. Akú úlohu pri tom všetkom hrá voľba materiálu?

Železničný tunel popod Bratislavu dostal v decembri 2009 územné rozhodnutie pre obidve časti stavby. Jedna vedie zo stanice Predmestie pri Račianskej ulici za Einsteinovu ulicu v Petržalke. Druhou časťou je napojenie letiska M. R. Štefánika na železničnú sieť cez stanicu ÚNS a Prístavný most.

Železničná doprava na Slovensku je v porovnaní s rozvojom cestnej siete v úzadí. Potrebu investícií do modernizácie železničnej infraštruktúry, ako aj potrebu osvety železničnej a mestskej koľajovej dopravy neustále zdôrazňuje generálny riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti REMING Consult, a. s., Ing. Slavomír Podmanický.

Jedným zo strategických cieľov Slovenskej republiky v procese európskej integrácie je napojenie dopravných väzieb Slovenska na európsku dopravnú sieť. Navrhovaná diaľnica D1 v úseku Hričovské Podhradie – Dubná Skala je v súlade s Programom rozvoja diaľničnej siete Slovenskej republiky, ako aj s uznesením vlády SR č. 882/2008 k správe o plnení programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.

Koncom minulého roka sa ukončila posledná chýbajúca časť diaľnice pod Vysokými Tatrami, od Mengusoviec po Poprad. Súčasťou otvorenej zvyšnej časti úseku D1 Mengusovce – Jánovce (od nultého po ôsmy kilometer) je Bôrik zatiaľ najdlhší sprevádzkovaný dvojrúrový diaľničný tunel na D1, s dĺžkou takmer jeden kilometer.