Dôsledky zavádzania eurokódov
Myšlienka spoločných noriem pre krajiny Európskej únie vznikla v 70. rokoch minulého storočia. Jej hlavnou métou bolo dosiahnutie rovnakého postupu navrhovania a dimenzovania stavebných konštrukcií tak, aby projektant z jednej krajiny nemal problém uplatniť svoje vedomosti v inej krajine. Uskutočnenie tohto cieľa je však náročným a dlhodobým procesom a skladá sa z viacerých stupňov. V súčasnosti sa tento proces blíži k svojej konečnej fáze. Marec roku 2010 je termínom, do ktorého musia byť vo všetkých zúčastnených krajinách spracované eurokódy tak, aby ich odborná verejnosť mohla používať, a od tohto dátumu sa skončí platnosť národných noriem.
„Treba pripomenúť, že preklad eurokódu z angličtiny do národného jazyka je veľmi náročnou úlohou a o jeho kvalite rozhodujú všetky detaily, ako aj dokonalé pochopenie výpočtových postupov. To však možno iba vtedy, keď ich prekladateľ sám úspešne ovláda a vykoná. Pri novozavedených postupoch a neexistencii vedeckých podkladov je to mimoriadne náročná úloha aj po stránke časovej,“ hovorí profesor Ivan Baláž, predseda TK 111 Uplatňovanie a používanie eurokódov pri SÚTN.
Dnes, keď je časť eurokódov už preložená do slovenčiny a vytvorené sú aj národné prílohy, sa celý proces posúva ďalej. Na rade je nemenej dôležitá fáza – dostať eurokódy medzi odbornú verejnosť, teda projektantov a ľudí z praxe. Nie je totiž jednoduché zahodiť všetky návyky a zo dňa na deň sa preorientovať na nové výpočtové postupy a metodiky. Navyše vlastniť normu neznamená ju aj ovládať a vedieť s ňou správne pracovať. Projektanti pritom nepracujú iba s jednou normou, ale s celým súborom noriem. Naučiť sa ich správne používať si vyžaduje čas a priestor preniknúť do ich filozofie. Na to, aby odborná verejnosť mala možnosť naučiť sa používať nové metodické postupy, sa v jednotlivých krajinách organizujú rôzne školenia a semináre. Na Slovensku sa tejto úlohy ujali technické univerzity, Slovenský ústav technickej normalizácie (SÚTN) a Slovenská komora stavebných inžinierov (SKSI), ktorá na svojich stránkach pravidelne informuje o pripravovaných kurzoch.
Odborné semináre
Základnou činnosťou komory v procese približovania eurokódov odbornej verejnosti je organizovanie odborných seminárov, ktoré sa konajú v rámci ďalšieho vzdelávania autorizovaných inžinierov z rozpočtu SKSI. Semináre o eurokódoch sa začali organizovať na popud docenta Benka, ktorý je prvým podpredsedom SKSI a ako pedagóg pôsobí na Technickej univerzite vo Viedni. Pod spoločnou hlavičkou Zavádzanie eurokódov do praxe sa od roku 2005 konajú odborné semináre tematicky zamerané na jednotlivé eurokódy. Prvý seminár sa venoval Eurokódu 1: Zaťaženia konštrukcií a SKSI ho zorganizovala v spolupráci so Slovenským ústavom technickej normalizácie (SÚTN). „To, pre ktorý eurokód sa bude organizovať seminár, závisí od stavu jeho pripravenosti. Najúspešnejší čo do počtu seminárov bol rok 2007, keď sme pripravili semináre pre eurokódy 2, 3, 4 a 8,“ hovorí Mgr. Diana Zlatňanská, ktorá má organizovanie odborných seminárov na starosti. „V tomto roku máme za sebou už veľmi úspešný seminár pre eurokód 6.“ Úspešnosť seminára vo veľkej miere závisí od toho, akej problematike sa eurokód venuje. Eurokód 6: Navrhovanie murovaných konštrukcií bol tak na svoj úspech predurčený.
Semináre sa konajú na regionálnych centrálach SKSI, najmä však v Bratislave. Na ostatných centrálach, v Banskej Bystrici, Košiciach, Trnave alebo v Žiline, sa semináre organizujú iba v prípade dostatočného záujmu. V minulom roku sa konali štyri semináre v Bratislave, jeden v Žiline a jeden v Banskej Bystrici. Členská základňa SKSI sa však obmieňa. Pribúdajú noví členovia alebo, naopak, z komory odchádzajú starší projektanti. Preto sa priebežne zisťuje záujem všetkých členov komory a niektoré semináre sa budú organizovať opakovane.
Ku všetkým seminárom sa vydáva aj zborník, ktorý zostavujú odborní garanti jednotlivých eurokódov pôsobiaci aj v technických komisiách SÚTN. V zborníkoch sa autori sústreďujú na vysvetlenie dôležitých statí eurokódov. „Pre inžinierov v praxi je veľmi dôležité, že v zborníkoch nájdu aj riešenia konkrétnych príkladov. Pre zostavovateľov zborníkov a prednášateľov je však ťažké zahrnúť všetky problémy, s ktorými sa inžinieri pri dimenzovaní konštrukcií môžu stretnúť, do ôsmich prednáškových hodín. Aj preto je na internetovej stránke SKSI vytvorené diskusné fórum, kde inžinieri môžu svoje konkrétne problémy riešiť s jednotlivými garantmi eurokódov,“ hovorí Mgr. Zlatňanská. Toto fórum je prístupné tým, ktorí sa zúčastnili aspoň na jednom seminári organizovanom komorou. „E-mailova komunikácia a internet nie sú však zavedené úplne všade, myslím, že sme týmto trošku predbehli dobu, takže nemáme ešte veľké ohlasy. Predpokladáme však, že sa to rozbehne,“ dodáva Mgr. Zlatňanská.
Odbornú prednášku by však mal viesť človek, ktorý problematike rozumie do hĺbky a vie projektantom vysvetliť nielen ako, ale aj prečo. Na to majú slúžiť tzv. backgroundy – podklady, ktoré obsahujú aj vzorové príklady a postupy. „Ideálne by bolo, keby sa k týmto podkladom mal možnosť dostať z odbornej verejnosti každý,“ myslí si profesor Baláž.
Prístup k eurokódom
Eurokódy nie sú súčasťou legislatívy a nie sú zadarmo zverejňované. Naopak, sú spoplatnené a autorizovaní inžinieri si ich môžu zakúpiť iba na vybratých miestach alebo prostredníctvom internetu. Aj preto sa v októbri minulého roku spustila skúšobná prevádzka spoločného projektu SÚTN a SKSI, ktorý všetkým členom komory, a teda všetkým autorizovaným inžinierom, umožňuje elektronický prístup k eurokódom prostredníctvom internetu. Táto myšlienka vznikla ešte v roku 2005 a do prevádzky sa ju oficiálne podarilo zaviesť začiatkom januára tohto roku.
Sprístupnené sú nielen eurokódy, ale všetky normy, ktoré inžinieri pri svojej práci potrebujú. Pretože SKSI zastupuje široké spektrum stavebných inžinierov, sú normy prístupné v troch balíčkoch podľa zamerania stavebného inžiniera.
V mnohých regiónoch Slovenska však internet nie je ešte samozrejmosťou, a preto túto službu nemôžu využívať všetci. Pre krátkosť prevádzky tohto projektu ešte SKSI nemá spracovanú analýzu o jeho úspešnosti.
Progresívni betonári
Možno povedať, že v celom procese zavádzania eurokódov výrazne napreduje Technická komisia TK 5 Betónové konštrukcie. Dôvodov je viac, ale asi najdôležitejším je skutočnosť, že európski betonári boli zavedeniu eurokódov priaznivo naklonení už od samého začiatku. Kým prvá myšlienka o spoločných normách pre krajiny Európskej únie vznikla okolo roku 1974, komisia CEB-FIP (Comité Européen du Béton CEB, Fédération Internationale de la Précontrainte FIP) patrila medzi prvé komisie, ktoré rozbehli aktívnu prácu. Jej výsledkom bola v roku 1978 modelová norma CEB-FIP Model Code 78 a v roku 1990 CEB-FIP Model Code 90. Eurokód 2: Betónové konštrukcie sa prijal v roku 1992, teda ako druhý v poradí hneď po Eurokóde 1: Zaťaženia konštrukcií.
Je len prirodzené, že sa toto progresívne myslenie prejavuje aj na Slovensku. Konkrétne betonári ako prví presadzujú zrušenie platnosti slovenských národných noriem ešte pred termínom marec 2010. Podľa slov docenta Jaroslava Halvoníka, predsedu technickej komisie TK 5 Betónové konštrukcie, by priniesol tento krok pre inžinierov v praxi viacero výhod. Tou najdôležitejšou by však bola skutočnosť, že na Slovensku by platila iba jedna sústava noriem pre navrhovanie betónových konštrukcií. Odstránil by sa tak problém existencie dvoch normových sústav s rôznou hladinou spoľahlivosti.
Ľubica Gregorová