Vodné dielo Gabčíkovo vyrobí až desatinu z celkovej spotreby energie Slovenska. Za dve dekády svojej prevádzky sa stalo zároveň vyhľadávaným miestom výletníkov, najmä tých na bicykli. Tí, čo sa plavia po Dunaji, majú zas možnosť okúsiť tiesnivý pocit z hĺbky medzi vysokými betónovými stenami plavebných komôr. Tie však po rokoch fungovania potrebovali chytiť druhý dych, čo sa podarilo vďaka sanácii železobetónových konštrukcií.
Realizácia Vodného diela Kolárovo (VDKo) na dolnom Váhu je nevyhnutnou podmienkou splavnenia Váhu v úseku Komárno (sútok s Dunajom) – Hlohovec (rkm 80). Svojím účinkom nahradí vzdutie, ktoré malo zabezpečiť Vodné dielo Nagymaros, pôvodne plánovaná súčasť sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros.
Tunelom Šibenik prechádza diaľnica D1 pod úpätím vrchu Šibenik, juhovýchodne od mesta Levoča. Tunel kategórie 2T-8,0 je navrhnutý ako diaľničný dvojrúrový tunel v extraviláne s celkovou dĺžkou 588 m s jednosmernou premávkou a maximálnou dovolenou rýchlosťou 100 km/h.
V súčasnosti platný zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) je jedným z najstarších zákonov, ktoré sú u nás v platnosti.
Výstavba dlhoočakávaného liptovského úseku na diaľnici D1 medzi Hubovou a Ivachnovou by mala trvať 3,5 roka. Investor NDS ju bude financovať z európskych fondov. Súčasťou liptovskej diaľnice bude aj tunel vedúci popod vrch Čebrať s výškou 1 054 m n. m. a s dĺžkou 2 km, ktorý sa bude od začiatku budovať ako dvojrúrový. Zmluva na výstavbu bola podpísaná 7. novembra 2013, samotná výstavba sa oficiálne začala 11. februára tohto roka s termínom dokončenia v máji 2017.
Bulharskom prechádza niekoľko koridorov transeurópskej cestnej siete. Jedným z nich je koridor č. IV, ktorý v úseku Sofia – Kulata – Thessaloniki zabezpečuje severojužné spojenie Bulharska až po Egejské more. Koridor má v časti Sofia – Kulata názov Diaľnica Struma podľa rieky, pozdĺž ktorej diaľnica prechádza.
Hlavnou myšlienkou bolo vytvoriť modernú a ekologickú čerpaciu stanicu.Návrh čerpacej stanice vzišiel z architektonickej súťaže zorganizovanej spoločnosťou Slovnaft. Ambíciou je prezentovať dizajn vypracovaný citlivým tvorivým prístupom v zmysle „zelenej politiky“, ktorý bude zahŕňať všetky dostupné technické riešenia a efektívne zariadenia s nízkou spotrebou energie a s nízkymi prevádzkovými nákladmi
Rýchlostná cesta S10 Mühlviertler Schnellstraße, ktorá je pokračovaním diaľnice A7 na sever smerom k českým hraniciam, je jedným z najvýznamnejších rakúskych cestných projektov. Výstavba rýchlostnej cesty prebieha momentálne na plné obrátky, pričom spoločnosť Doka sa podieľa na realizácii objektov v rámci stavebného úseku dlhého 22 km.
Rýchlostná cesta R1 bola realizovaná v rokoch 2009 až 2012 ako prvý projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP projekt). V jarných mesiacoch 2013, najmä v marci toho roku, však vzniklo na svahoch zárezov rýchlostnej komunikácie, predovšetkým na úsekoch Selenec – Beladice a Beladice – Tekovské Nemce, niekoľko svahových deformácií. Ich hlavnou príčinou boli extrémne klimatické pomery v zimnom až jarnom období na prelome rokov 2012 a 2013.
Diaľnica D4 s celkovou dĺžkou približne 48 km v koridore Bratislava, Jarovce – Stupava – štátna hranica Slovenskej republiky a Rakúska je súčasťou siete diaľnic a rýchlostných ciest v Slovenskej republike od roku 2001.
Počas výstavby diela Panorama City – I. etapa v Bratislave, ktoré sa nachádza v susedstve novej budovy SND, nákupnej zóny Eurovea, ako aj výškového objektu Tower 115, bolo nevyhnutné navrhnúť a v extrémne krátkom čase aj zrealizovať hĺbkové založenie pomocou vŕtaných železobetónových pilót až do hĺbky 25,0 m pod úroveň základovej škáry. K tomuto riešeniu viedli výsledky geologického prieskumu a projektovaná výška obidvoch vežových častí objektu.
Snahy o spoločenské využitie a zhodnotenie aj menej vhodných pozemkov na budovanie stavebných diel zvyšujú nároky na špeciálne práce pri zakladaní takýchto stavieb. Medzi najefektívnejšie práce špeciálneho zakladania patria metódy zlepšovania vlastností originálneho prírodného geologického prostredia vibračnými technológiami, technológiou tryskovej injektáže a použitím maloprofilového a veľkoprofilového vŕtania.
Metóda hĺbkového hutnenia CDC je rýchla a osvedčená technika hutnenia nesúdržných zemín. Podložné vrstvy sú hutnené z povrchu terénu padaním 9 až 16 ton ťažkého závažia z vopred určenej výšky v intervaloch od 40 do 80 úderov za minútu. Celkové zhutnenie závisí od typu zeminy, od vstupnej energie, požadovaného stupňa zhutnenia a je merateľné až do hĺbky 8 m pod úrovňou terénu. Z dôvodu potreby hĺbkového hutnenia zemín sa táto metóda aplikovala na stavbe Terminálu intermodálnej prepravy (TIP) Žilina. Celková realizovaná plocha bola asi 30 000 m2. Hutnenie prebiehalo v novembri a decembri 2013.
Metóda hĺbkového hutnenia CDC je rýchla a osvedčená technika hutnenia nesúdržných zemín. Podložné vrstvy sú hutnené z povrchu terénu padaním 9 až 16 ton ťažkého závažia z vopred určenej výšky v intervaloch od 40 do 80 úderov za minútu. Celkové zhutnenie závisí od typu zeminy, od vstupnej energie, požadovaného stupňa zhutnenia a je merateľné až do hĺbky 8 m pod úrovňou terénu.
Od 9. septembra je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 4/2014. Jeho hlavnou témou je geotechnika a zakladanie stavieb, v rámci ktorej sa predstavuje množstvo zaujímavých riešení a realizácií na Slovensku a v Českej republike – či už ide o geotechnické konštrukcie na stavbe železníc, diaľnic, sanácie svahových deformácií a skalných rútení alebo pilótové základy.
