Vodné elektrárne (VE) patria medzi významný energetický zdroj v elektrizačnej sústave Slovenska. Využívajú sa najmä na pokrývanie premenlivého zaťaženia, tvoria poruchovú rezervu sústavy a zabezpečujú rovnováhu energetického systému prostredníctvom poskytovania tzv. podporných služieb (PpS). Nasadzovanie vodných elektrární do prevádzky a ich operatívne riadenie počas bežných prietokových pomerov vykonáva energetický dispečing ENEL Slovenské elektrárne, a. s., v Trenčíne.
Dve dvojice študentov šiesteho ročníka FA STU v Bratislave predstavili 16. marca 2012 svoj preddiplomový projekt architektonicko-urbanistickej štúdie zóny Račianska – Kukučínova. Početné publikum novinárov, zástupcov školy, Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Železníc Slovenskej republiky a ďalších zaujali odvážne predstavy budúcich architektov a zároveň vysoká úroveň spracovania projektov.
V roku 1994 sa Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) pripojili k projektu transeurópskych multimodálnych koridorov. Cez územie Slovenskej republiky prechádzajú koridory č. IV, V a VI. História ich modernizácie sa začala písať v roku 2000, keď sa začalo aj s výstavbou trate na V. koridore v úseku Cífer – Trnava. Možno konštatovať, že táto stavba naštartovala proces modernizácie slovenských železničných koridorových tratí.
Vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 798/2011 zo 14. decembra 2011 novú Stratégiu zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky v Slovenskej republike v rokoch 2011 až 2020 (Národný plán SR pre BECEP 2011 – 2020).
Železničný traťový úsek Žilina – Čadca je súčasťou európskej magistrály C-E 40 a na základe dohôd patrí medzi európske koridory úrovne VI. Z tohto začlenenia do medzinárodnej siete kombinovanej dopravy vyplynula potreba modernizácie nielen samotnej železničnej trate, ale celej dopravnej infraštruktúry tak, aby zodpovedala požiadavkám prijatým v rámci európskych dohôd AGC a AGTC.
Požiadavky protipovodňovej ochrany sa špecifikovali na sto-, respektíve tisícročnú vodu. Dielo dosahuje celkovú dĺžku 14 959,8 m. Ochranná protipovodňová línia sa skladá z troch základných prvkov: podzemnej tesniacej konštrukcie (podzemná tesniaca stena, pilótová stena s tesniacou stenou), nadzemného pevného prvku línie (zemná hrádza, betónový múrik) a mobilného nadstaviteľného prvku na potrebnú výšku v intraviláne. V rámci prezentačnej súťaže realizovaných stavieb na Slovensku Stavba roka 2011 dielo získalo Cenu primátora Hlavného mesta SR Bratislavy.
Úsek železničnej trate Púchov – Považská Bystrica je súčasťou 1. etapy stavby modernizácie železničnej trate Púchov – Žilina, ktorá leží na koridore č. Va. Etapa č. 1 bola v stupni dokumentácie pre stavebné povolenie rozdelená na dve samostatné časti a traťový úsek Púchov (mimo železničnej stanice) – Považská Bystrica (mimo železničnej stanice) tvorí samostatnú stavbu.
Návrhu paženej a tesnenej stavebnej jamy pri výstavbe obchodných priestorov, technického zázemia a podzemných garáží polyfunkčného areálu Centrál v Bratislave predchádzali početné geotechnické modely a výpočty. Projektový návrh zahŕňal ochranu stavebnej jamy trvalou kotvenou pažiacou konštrukciou, znižovanie hladiny podzemnej vody v stavebnej jame, úpravu základovej škáry, ako aj návrh pilót a základovej dosky.
Prvýkrát sa o použití metódy Naprojektuj a postav podľa zmluvných podmienok žltej knihy FIDIC rozhodlo pri obstarávaní stavieb diaľničných úsekov v roku 2011. Keďže doposiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď na to, či je jej použitie vhodné alebo nie, zaujímalo nás, čo si o tejto metóde myslia odborníci projektantských a realizačných firiem. Postupne budeme na portáli zverejňovať vyjadrenia všetkých oslovených odborníkov. Ak sme niekoho zabudli osloviť a chce sa k danej problematike vyjadriť, môže nám napísať na inzinierske-stavby@jaga.sk.
Prvýkrát sa o použití metódy Naprojektuj a postav podľa zmluvných podmienok žltej knihy FIDIC rozhodlo pri obstarávaní stavieb diaľničných úsekov v roku 2011. Keďže doposiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď na to, či je jej použitie vhodné alebo nie, zaujímalo nás, čo si o tejto metóde myslia odborníci projektantských a realizačných firiem. Postupne budeme na portáli zverejňovať vyjadrenia všetkých oslovených odborníkov. Ak sme niekoho zabudli osloviť a chce sa k danej problematike vyjadriť, môže nám napísať na inzinierske-stavby@jaga.sk.
Prvýkrát sa o použití metódy Naprojektuj a postav podľa zmluvných podmienok žltej knihy FIDIC rozhodlo pri obstarávaní stavieb diaľničných úsekov v roku 2011. Keďže doposiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď na to, či je jej použitie vhodné alebo nie, zaujímalo nás, čo si o tejto metóde myslia odborníci projektantských a realizačných firiem. Postupne budeme na portáli zverejňovať vyjadrenia všetkých oslovených odborníkov. Ak sme niekoho zabudli osloviť a chce sa k danej problematike vyjadriť, môže nám napísať na inzinierske-stavby@jaga.sk.
Prvýkrát sa o použití metódy Naprojektuj a postav podľa zmluvných podmienok žltej knihy FIDIC rozhodlo pri obstarávaní stavieb diaľničných úsekov v roku 2011. Keďže doposiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď na to, či je jej použitie vhodné alebo nie, zaujímalo nás, čo si o tejto metóde myslia odborníci projektantských a realizačných firiem. Postupne budeme na portáli zverejňovať vyjadrenia všetkých oslovených odborníkov. Ak sme niekoho zabudli osloviť a chce sa k danej problematike vyjadriť, môže nám napísať na inzinierske-stavby@jaga.sk.
Prvýkrát sa o použití metódy Naprojektuj a postav podľa zmluvných podmienok žltej knihy FIDIC rozhodlo pri obstarávaní stavieb diaľničných úsekov v roku 2011. Keďže doposiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď na to, či je jej použitie vhodné alebo nie, zaujímalo nás, čo si o tejto metóde myslia odborníci projektantských a realizačných firiem. Postupne budeme na portáli zverejňovať vyjadrenia všetkých oslovených odborníkov. Ak sme na niekoho zabudli a chce sa k danej problematike vyjadriť, môže nám napísať na inzinierske-stavby@jaga.sk.
Možnosť lepšej prístupnosti k Transeurópskej dopravnej sieti a dopravnej sieti susediacich štátov si vyžiadala modernizáciu železničnej trate vrátane úseku Nové Mesto nad Váhom – Púchov v železničnom km 100,500 – 159,100 pre traťovú rýchlosť 160 km/h. V rámci nej sa realizovalo niekoľkých stavebných objektov, medzi ktorými je aj železničný dvojkoľajový tunel Turecký vrch dlhý 1 775 m.
