Klimatické zmeny spôsobené globálnym otepľovaním majú vplyv na všetky oblasti života. Pred týmto javom nemožno zatvárať oči ani v prípade návrhu nových konštrukcií vozoviek, ale najmä nie pri plánovaní údržby existujúcej cestnej siete, pretože namáhanie vplyvom teploty má rozhodujúci význam pre funkčnú spôsobilosť asfaltových aj cementobetónových vozoviek.
Inžinierske stavby
Diaľnica D 3 Čadca, Bukov – Svrčinovec sa okrem iných zložitých geotechnických konštrukcií vyznačuje aj kotvením hlbokých zárezov. V návrhu sa riešilo trvalé zabezpečenie zárezov, ktoré by malo byť ekonomicky prijateľné, technologicky jednoducho a rýchlo realizovateľné a zároveň prispôsobené zložitým geologickým podmienkam.
Posledný, v poradí štvrtý úsek rýchlostnej cesty R1 Banská Bystrica – severný obchvat, realizovaný v rámci prvého PPP projektu na Slovensku, je v súčasnosti tesne pred dokončením a bude uvedený do predčasného používania na konci júla tohto roku. Severný obchvat je samostatnou stavbou, ktorá priamo nenadväzuje na predchádzajúce tri úseky PPP projektu od Nitry po Tekovské Nemce, a je v prevažnej časti vedený v severnej časti intravilánu mesta Banská Bystrica.
Diaľnice by sa tento rok mohli stať veľmi vítanou pomocou pre ťažko skúšaný sektor stavebníctva. Stavebná produkcia na Slovensku sa v apríli medziročne prepadla o viac ako 16 percent (sezónne neočistená). Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest sa môže aspoň sčasti stať pre stavebný sektor kotvou v rozbúrenom mori ekonomických problémov eurozóny.
Úsek rýchlostnej cesty R2 Šaca – Košické Olšany v dĺžke 22 km bude po uvedení do prevádzky súčasťou nadradenej dopravnej infraštruktúry a spolu s diaľnicou D1 bude vytvárať juhovýchodný obchvat mesta Košice. Zabezpečí napojenie na diaľnicu D1 a rýchlostnú cestu R4 úsek Košice – Milhosť.
O cementobetónových vozovkách sa na Slovensku už dobrých desať rokov (len) rozpráva. Po množstve konferencií, seminárov a článkov by bolo načase konať. Nová vláda opäť stojí pred príležitosťou využiť výhody vozoviek s cementobetónovým krytom a okrem iného tým maximalizovať ekonomický stimul výstavby diaľnic a rýchlostných ciest pre domácu ekonomiku.
Mechanicky spevnené kamenivo (MSK) je nestmelená zmes, zložená z viacerých frakcií kameniva (najmenej troch) a vyrábaná s predpísanými kvalitatívnymi parametrami v zmiešavacom centre. Je to typ nestmelenej podkladovej vrstvy s najvyššími parametrami. Pri vrstve z MSK platí STN EN 13 285 a STN 73 6126.
Udržateľný rozvoj cestného staviteľstva je dôležitý zámer spoločnosti. Stavba diaľnic, rýchlostných ciest a ich správa a údržba sú materiálovo a energeticky náročné, pričom narastá problém dostupnosti a vyčerpania zdrojov. Výskum zameraný na úspory energie a materiálov podporujú aj stavebné firmy, pričom čiastkové výsledky zavádzajú do praxe. V článku sú uvedené informácie a niektoré poznatky, ktoré boli prezentované aj na XVI. seminári Ivana Poliačka v roku 2011.
Projekt Bibratunnel je súčasťou nového dopravného spojenia na trase Norimberg – Erfurt – Leipzig/Halle – Berlín, ktoré tvorí takzvanú severno-južnú magistrálu na trase Berlín – Mníchov (SRN) – Verona (I). Cieľom tohto dopravného projektu je vysokorýchlostné a veľkokapacitné železničné spojenie pre osobnú a nákladnú dopravu s dôrazom na ochranu životného prostredia, pričom dôjde k značnému odľahčeniu pôvodných tratí.
V údolí Labe v Drážďanoch vzniká cestný most Waldschlösschen, ktorý spojí východ a juh mesta s oblasťami na severe. Celková dĺžka mosta je asi 635 m. Dva oceľové oblúky s rozpätím 148 m sa vznášajú vo výške asi 26 m nad riekou Labe a nesú strednú časť mosta. Najväčšiu časť mosta tvoria predmostia, kde premostenie podopierajú dvojité piliere v tvare písmena V.
Zóna Chalupkova sa nachádza v priamej nadväznosti na bratislavské Staré Mesto. Jej poloha, rozloha a nefunkčnosť existujúcej zástavby z nej začiatkom storočia urobili lukratívne územie. Perspektíva vybudovania nového mestského centra vygenerovala počas stavebno-realitného boomu množstvo ambicióznych projektov. Investori verejnosti predkladali fantastické vizualizácie a predháňali sa v počte podlaží, ktorými by tromfli aj existujúce stavby v bezprostrednej blízkosti. Skutočnosť je však taká, že zatiaľ sa v tejto lokalite nezrealizovala ani jedna z vízií spred štyroch či piatich rokov.
Príspevok opisuje dva projekty, ktoré si vynútila nevyhovujúca dopravná situácia. Prvým je preložka cesty I/68 Plavnica, ktorá je súčasťou cestnej siete SR v smere sever – juh a plní významnú vnútroštátnu aj medzinárodnú úlohu pre dopravu v oblasti východného Slovenska. Druhým projektom je rozšírenie diaľnice D1 Bratislava – Trnava na šesťpruh vrátane kolektorov.
Južne od nemeckého mesta Halle vzniká v rámci výstavby železničnej trate Norimberg – Ebensfeld – Erfurt – Lipsko/Halle – Berlín viadukt Saale-Elster dlhý 8,6 km. Ten vo výške asi 15 m križuje lužné územia riek Sála a jej prítoku Biely Halštrov (Weiße Elster), prameniaci pri českom meste Aš.
Spoločnosť CEMOS, s. r. o., sa špecializuje na projektovanie dopravných stavieb všetkých druhov – počnúc diaľnicami, rýchlostnými cestami, cestami I., II. a III. triedy, mestskými komunikáciami a končiac prístupovými komunikáciami a parkovacími plochami. O činnosti firmy, jej ďalších plánoch, ako aj o turbulenciách, ktorými v súčasnosti prechádza slovenské stavebníctvo, sme sa porozprávali s riaditeľom spoločnosti Ing. Františkom Brliťom.
Mostný objekt s rozpätím 33,00 m sa nachádza na pozemnej komunikácii premosťujúcej potok. Má jeden otvor so zavesenou mostovkou v oblúku a bol postavený v roku 1937. Na základe výsledkov z hlavnej prehliadky mosta mu bol pridelený stavebný stav V – zlý s obmedzenou zaťažiteľnosťou. Neboli na ňom chodníky a šírka medzi obrubníkmi bola 5,4 m. Most vykazoval aj ďalšie poruchy ako narušenie betónových vrstiev, odhalenie a koróziu nosnej výstuže, zatekanie a koróziu oceľového ťahadla, rozpad ochrannej vrstvy z betónu, trhliny vo vozovke a koróziu oceľových zariadení na moste (mostné odvodňovače, zábradlie).