Inžinierske stavby

Slovensko je krajinou s pestrým geomorfologickým členením a veľkým podielom hornatého územia. Preto by tunely mali byť nevyhnutnou súčasťou výstavby železničných tratí, respektíve modernizácie koridorov. V súlade s týmto konštatovaním prebiehala v predchádzajúcich dvoch storočiach rozsiahla výstavba železničných tunelov. Budúcnosť tunelového staviteľstva v železničnom sektore na Slovensku je závislá od realizácie plánov modernizácie železničných tratí na vyššie rýchlosti, ktoré sú súčasťou Operačného programu Doprava, spolufinancovaného kohéznym fondom Európskej únie.

Nosná konštrukcia prvého Hangára VIP Handling na Slovensku na bratislavskom letisku M. R. Štefánika je vytvorená kombináciou oceľových a betónových prvkov. Oceľové prvky sa použili na vytvorenie strešnej konštrukcie a oceľových stužení v obvodových stenách, ktoré sú priamo spojené so zvislými betónovými konštrukciami – prefabrikovanými železobetónovými stĺpmi. Na miestach ukotvenia vstupných segmentových vrát zabezpečujú horizontálnu stabilitu stužujúce veže vytvorené z prefabrikovaných stĺpov spojených monolitickými železobetónovými stenami.

Jedným zo strategických cieľov Slovenskej republiky v procese európskej integrácie je napojenie dopravných väzieb Slovenska na európsku dopravnú sieť. Požiadavka modernizácie vybraných železničných tratí ŽSR vychádza z koncepcie európskych dopravných koridorov definovaných na II. Paneurópskej konferencii ministrov dopravy, konanej na Kréte v roku 1994. Nadväzovala na snahy Európskej únie o rozvoj novej železničnej politiky, ktorá by vyjadrovala aj integračné snahy o zjednotenie celého železničného systému, harmonizáciu kvalitatívnych ukazovateľov, zákonodarných opatrení a zvyšovanie výkonnosti železníc vo všetkých európskych štátoch aj mimo EÚ. Na spomenutej konferencii boli definované dopravné koridory aj v strednej a východnej Európe, z ktorých sa siete ŽSR týkajú tri. Na jednom z nich, koridore č. V v úseku vetvy A Bratislava – Žilina – Čierna nad Tisou, sa nachádza tunel Turecký vrch.

Vodohospodársky rozvoj a výstavba a.s. je spoločnosť s dlhodobou históriou, ktorá zabezpečuje komplexné služby súvisiace s projektovaním rôznorodých typov inžinierskych stavieb. Spoločnosť sa venuje inžinieringu, projektovaniu, spracovaniu analýz daných projektov, ich rozpočtovaním a aj supervíziou, predovšetkým v odbore vodného hospodárstva.

V zmysle normatívneho predpisu Eurokód 7: Navrhovanie geotechnických konštrukcií sa pri návrhu pilótových základov musí vychádzať zo statických zaťažovacích skúšok alebo z výpočtových metód preukázaných statickými zaťažovacími skúškami v porovnateľných podmienkach. Statické zaťažovacie skúšky tak zostávajú rozhodujúcim podkladom pri návrhu hĺbkových základov. Ak sa v procese projektovania použijú sprostredkované výsledky, t. j. nezistené priamo na danej stavbe, vyžadujú si vyššiu mieru zabezpečenia a v konečnom dôsledku môžu viesť k predraženiu pilótových základov.

Rádiové spojenie v tunelových stavebných objektoch na území Slovenskej republiky je z pohľadu platných európskych noriem neoddeliteľnou súčasťou technologickej výbavy stavieb. Jeho potreba vyplynula z dlhodobých skúseností z prevádzkovania stavieb v Európe. Dôvodom je predovšetkým zabezpečenie komunikácie záchranných a bezpečnostných zložiek a technickej údržby stavby.

Uľanský viadukt na železničnej trati Banská Bystrica – Horná Štubňa patrí medzi najimpozantnejšie mosty na Slovensku. Už 73 rokov ubehlo odo dňa, keď prešiel po tejto majestátnej stavbe prvý vlak. Železničný most Uľanka vedie ponad dolinu Lelekovo a týči sa niekoľko desiatok výškových metrov nad rovnomennou stanicou. Je to prekrásna ukážka umenia staviteľov horských tratí.

Nová nadstavbová aplikácia pre rodinu AutoCADu - Autodesk Vehicle Tracking - vychádza z pôvodnej aplikácie AutoTrack. Obsahuje funkcie pre navrhovanie dopravných stavieb s využitím prejazdových (obalových, vlečných) kriviek vozidiel v 2D a 3D. Ponúka rozsiahlu databázu rôznych typov reálnych vozidiel, vrátane nákladných vozidiel, kamiónov, autobusov, električiek či lietadiel. Podporuje i české knižnice podľa TP 171 (Vlečné krivky pre overovanie prejazdnosti smerových prvkov pozemných komunikácií) a odporúčania Prejazdové krivky motorových vozidiel (Slovenská správa ciest).

Výstavba veľkého projektu, tunela Second Midtown, bude ukončená pod vodou. Tento 1,13 km dlhý tunel budovaný naplavovaním bude spájať mestá Norfolk a Portsmouth vo Virgínii (USA). Tunel pozostáva z 11 samostatných segmentov, ktoré sa zhotovili na súši v baltimorskom doku, následne sa transportovali asi 320 km južne k rieke Elisabeth, kde boli zapustené do riečiska.

Na Slovensku umiera na cestných komunikáciách priemerne 200 chodcov ročne. Najčastejšími príčinami nehôd chodcov je vstup do jazdnej dráhy prichádzajúceho motorového vozidla a nesprávny odhad pri prechádzaní cez komunikáciu. Príspevok sa zaoberá hodnotením vybraných priechodov pre chodcov v meste Žilina z hľadiska ich funkčných parametrov. V poslednom čase sa v masovokomunikačných prostriedkoch zniesla vlna kritiky na kvalitu vodorovných dopravných značiek (VDZ) na priechodoch pre chodcov. Predovšetkým v zimnom období sú veľmi klzké, prípadne sú také opotrebované, že ich na ceste takmer nevidno.

Pod bezpečnosťou podľa všeobecne uznávanej definície rozumieme podmienky, pri ktorých sú zdravie, majetok alebo životné prostredie primerane chránené proti nežiaducim následkom. Dosahuje sa riadením identifikovaných nebezpečenstiev tak, aby bolo zabezpečené tolerovateľné riziko. Tolerovateľné riziko reprezentuje taká miera rizika, ktorú je spoločnosť v danom kontexte ochotná akceptovať. Je zrejmé, že doprava po akejkoľvek pozemnej komunikácii prináša pre jej vlastníkov a užívateľov riziká, prejavujúce sa rôznymi typmi následkov – škodami na majetku, zdraví, ako aj životoch. Vieme reálne posúdiť, do akej miery sú moderné diaľničné tunely bezpečné? Sme si istí, že zvyšovaním investícií do vybavenia tunelov úmerne zvyšujeme bezpečnosť tunelov? Nesústreďujeme sa príliš na spektakulárne udalosti, akými sú veľké požiare, hoci je ich pravdepodobnosť veľmi nízka? Tieto a podobné otázky sú častým predmetom diskusií európskych odborníkov na bezpečnosť tunelov.

BIM (Informačný Model Budov) je inteligentný proces pre tvorbu a správu projektov, vrátane projektov líniových a inžinierskych stavieb. Pomáha efektívnejšie a rýchlejšie vytvárať malé aj veľké stavebné projekty. Pri všetkých typoch projektov BIM poskytuje bohatšie a hodnotnejšie výstupné materiály - nielen obyčajnú výkresovú dokumentáciu alebo geometrický 3D model.

V kantóne Wallis na hranici Francúzska a Švajčiarska, v blízkosti významnej turistickej oblasti Chamonix, sa v roku 2008 začali stavebné práce na výstavbe podzemnej prečerpávacej hydroelektrárne Nant de Drance. Elektráreň je budovaná v skalnom masíve pod úrovňou dvoch jestvujúcich priehradných jazier Emosson a Vieux Emosson. Vstupný portál do tohto systému sa nachádza v nadmorskej výške 1947 m n. m.

Jedným z hlavných preventívnych a ochranných opatrení zaisťujúcich bezpečnosť osôb v cestných tuneloch je technologické vybavenie tunela. Pri jeho návrhu treba zohľadniť množstvo faktorov, ktoré ovplyvnia celkovú koncepciu riešenia. Medzi základné údaje patria dĺžka tunela, profil tunela, predpokladané dopravné zaťaženie, jednosmerná alebo obojsmerná premávka, predpokladané požiarne riziko, kategória tunela a podobne. Každý z uvedených faktorov výrazne ovplyvní návrh technologického vybavenia, preto sa v tomto článku zameriame konkrétne na cestný tunel Šibenik.

Existuje viacero dôvodov, pre ktoré si drevo neustále udržiava svoje postavenie medzi konštrukčnými materiálmi využívanými pri výstavbe mostov. V súčasnosti sú jeho výhody podložené nielen skúsenosťami, ale aj vedecky.