Projekty na zlepšenie dopravy v slovenských mestách

Zabezpečovanie dopravnej obsluhy územia hromadnou osobnou dopravou formou integrovaného dopravného systému (IDS) predstavuje v súčasnosti najefektívnejší známy spôsob dopravy. IDS zahŕňa električkové, trolejbusové a autobusové linky dopravného podniku, regionálne autobusové linky a všetky prímestské vlaky kategórie osobný vlak a regionálny expres. Jeho cieľom je zabezpečiť kvalitnú dopravnú obslužnosť území a konkurencieschopnosť hromadnej dopravy v porovnaní s individuálnou dopravou.

IDS začali vznikať na Slovensku až po roku 2000 a sú v rôznom stupni integrácie. Ide o Bratislavskú integrovanú dopravu, Integrovaný dopravný systém v Košickom kraji a Žilinský integrovaný dopravný systém.

V rámci IDS sa majú v najbližších rokoch investovať do verejnej osobnej dopravy v Bratislave a v okolí desiatky miliónov eur z fondov Európskej únie.

Dopravu zlepšia plánované projekty z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII). Koordinátorom Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji je spoločnosť Bratislavská integrovaná doprava, a. s.

Integrovaný dopravný systém Bratislava

V auguste 2019 bola ukončená štúdia realizovateľnosti na železničný uzol Bratislava, ktorá je kľúčová pri výbere najvhodnejších technických opatrení na modernizáciu železničnej dopravy v hlavnom meste.

Štúdia preukazuje okrem iného opodstatnenosť plánovaných železničných zastávok (terminálov integrovanej osobnej prepravy, TIOP) na úseku Devínska Nová Ves – Bratislava, hlavná stanica – Podunajské Biskupice.

V najbližšom období sa počíta s výstavbou troch TIOP-ov v Bratislave, a to TIOP Lamačská brána (Bory), TIOP Ružinov a TIOP Vrakuňa. V štúdii je potvrdený aj TIOP Železná studienka (Patrónka), pri ktorom je však ešte potrebné doriešiť územno-plánovacie vzťahy.

Štúdia nevylučuje ani budovanie ďalších nových zastávok v iných lokalitách za predpokladu ich dostatočnej obsluhy železničnou a mestskou hromadnou dopravou, preukázania ich prevádzkovej výhodnosti a ekonomickej efektívnosti. Budovanie železničných zastávok sa predpokladá v rokoch 2020 – 2023 s dĺžkou výstavby od 8 do 15 mesiacov.

Ďalším pripravovaným železničným projektom podporeným z eurofondov je vybudovanie záchytných parkovísk v blízkosti železničných staníc, ktoré umožnia prestup z individuálnej automobilovej dopravy na železničnú dopravu. Podporia sa tým ekologickejšie formy dopravy a odľahčí sa centrum mesta od zápch.

Ide o záchytné body Ivanka pri Dunaji, Pezinok, Nové Košariská a Zohor. Záchytné parkovisko Pezinok je v súčasnosti v realizácii s plánovaným ukončením stavby do konca roka 2019, investičné náklady sú 1 954 241,55 eur bez DPH.

Pri záchytnom parkovisku Ivanka pri Dunaji bola podpísaná zmluva so zhotoviteľom stavby. Začiatok výstavby sa plánuje v októbri, čas výstavby je plánovaný na šesť mesiacov. Parkovisko v Nových Košariskách sa začne realizovať v roku 2020.

Celkové predpokladané investičné náklady na výstavbu TIOP-ov a záchytných parkovísk sú vo výške približne 20 mil. eur. V rámci OPII sa realizuje projekt modernizácie električkových tratí Karloveskej radiály v dĺžke 6,77 km.

Úsek sa začína od tunela pod Hradným vrchom a končí sa na križovatke ulíc Mikuláša Schneidera Trnavského a Hanulovej/Bagarovej ulice, kde priamo nadviaže na ukončený projekt modernizácie Dúbravskej radiály. Predpoklad trvania stavebných prác je 18 mesiacov – od začiatku prác v júni 2019.

Konštrukčne starší typ električkovej trate sa nahradí novšími, modernejšími konštrukciami s príslušnou infraštruktúrou, ktorá zabezpečí zvýšený komfort cestujúcich využívajúcich tento druh mestskej hromadnej dopravy, ale aj odľahčenie priľahlej urbanizovanej zóny od negatívnych vplyvov dosiaľ prevádzkovanej dvojkoľajnej trate.

Pripravuje sa aj dokumentácia pred rekonštrukciou Vajnorskej a Ružinovskej radiály. Projekt koľajového prepojenia Petržalky s centrom mesta v úseku Bosákova ulica – Janíkov dvor priamo nadväzuje na už zrealizovaný projekt prepojenia Šafárikovho námestia a ulice Bosákova (cez Starý most).

Momentálne je právoplatné záverečné stanovisko Okresného úradu Bratislava, v rámci ktorého sa odporučil príslušný variant na realizáciu. V zmysle tohto stanoviska bola vypracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie, na základe ktorej bolo toto rozhodnutie vydané; právoplatnosť nadobudlo 17. mája 2019.

Vypracovaná bola už aj dokumentácia pre stavebné povolenie, prvá žiadosť o vydanie stavebného povolenia bola predložená na príslušný stavebný úrad v lete 2019. Právoplatnosť stavebných povolení sa očakáva v prvom polroku 2020, začiatok realizácie stavby sa následne plánuje v prvom polroku 2021 s predpokladaným trvaním výstavby dva roky.

Ďalším prijímateľom v OPII a tiež v Integrovanom regionálnom operačnom programe je Dopravný podnik Bratislava, a. s. V rámci OPII sa už zrealizoval a ukončil projekt nákupu 15 jednosmerných nízkopodlažných električiek, ktoré doplnili už dodané električky v predchádzajúcom programovom období v počte 45 ks.

Integrovaný dopravný systém Košice

Integrovaný dopravný systém v rámci železničnej dopravy v Košickom kraji má postupne ovplyvniť dopravu na celom území tohto kraja vrátane prepojenia miest Košice a Prešov. Koordinátorom celého IDS je VÚC Košického samosprávneho kraja.

Výsledkom projektu z Operačného programu Doprava 2007 – 2013 (OPD) je už zrealizovaný terminál integrovanej osobnej prepravy TIOP Moldava nad Bodvou, ktorý má pre väčšinu obyvateľov mesta výhodnejšiu polohu než samotná železničná stanica Moldava nad Bodvou.

Prijímateľom financií z eurofondov sú Železnice Slovenskej republiky (ŽSR). Hlavným cieľom pokračovania projektu je vytvoriť integrovaný dopravný systém v Košickom kraji, ktorý by vďaka zjednoteniu tarify a skoordinovaniu cestovných poriadkov všetkých druhov hromadných dopráv zrýchlil a zvýšil kvalitu prepravy.

Jedným z projektov z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, ktorý podporí budovanie integrovaného dopravného systému v kraji z hľadiska infraštruktúry, je aj Terminál integrovanej osobnej prepravy Trebišov.

Terminál má vydané všetky stavebné povolenia, momentálne Železnice Slovenskej republiky pripravujú verejnú súťaž na zhotoviteľa tejto stavby, ktorá sa má zrealizovať do konca roka 2023.

V nadväznosti na už zrealizované projekty z minulého programovacieho obdobia (výstavba integrovaného dopravného systému osobnej koľajovej dopravy Košice, stavby IKD – 1. etapa, Námestie Maratónu mieru – Staničné námestie a Modernizácia električkových uzlov mesta Košice) sa v rámci OPII zrealizoval projekt MET Košice – modernizácia električkových tratí (prijímateľom je mesto Košice).

Realizáciou projektu, zabudovaním najmodernejších a najprogresívnejších prvkov sa zvýšila bezpečnosť a technická vybavenosť električkových tratí, rovnako sa zlepšila aj plynulosť električkovej dopravy, zvýšil sa komfort cestujúcej verejnosti a zredukovali sa kolízne situácie.

Samozrejme, dosiahla sa aj vyššia cestovná rýchlosť električkovej dopravy, čím sa súčasne zvýšila jej atraktivita ako nosného systému MHD. V rámci OPD sa zrealizoval a ukončil projekt nákupu 33 električiek, ktorý pokračoval v OPII, uplatnením opcie pod názvom Obnova vozidlového parku 13 električiek.

Predmetom projektu bolo obstaranie 13 kusov moderných nízkopodlažných električiek typu Vario LF2 plus s nízkou energetickou náročnosťou a ich zavedenie do prevádzky. Prijímateľom bol Dopravný podnik mesta Košice.

Integrovaný dopravný systém Žilina

V rámci Žilinského regionálneho integrovaného dopravného systému je osobná železničná doprava na trati Žilina – Rajec prevádzkovaná Železničnou spoločnosťou Slovensko a je integrovaná s mestskou hromadnou dopravou v Žiline, ktorú zabezpečuje Dopravný podnik mesta Žiliny.

Integrovaný systém je rozdelený do siedmich tarifných zón (dve obsluhuje aj MHD). Všetky stanice a zastávky na trati Žilina – Rajec sú zapojené do integrovanej dopravy. V Žiline zohráva kľúčovú úlohu trolejbusová doprava, ktorá spája všetky sídliská s centrom mesta.

V rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 sa v oblasti verejnej osobnej dopravy spolufinancovali formou nenávratných finančných prostriedkov Európskej únie nákupy 27 nových nízkopodlažných trolejbusov v celkovej hodnote 13 836 961 eur.

Z prostriedkov OPII vo výške 1 136 200 eur sa vozový park trolejbusov Dopravného podniku mesta Žiliny (DPMŽ) rozšíri ďalej aj o dva nízkopodlažné trolejbusy s pomocným pohonom, t. j. agregátom. Ďalšie možnosti v oblasti rozvoja verejnej osobnej dopravy predstavujú dva schválené projektové zámery v rámci národných projektov OPII pre DPMŽ a Mesto Žilina.

Projektové prípravy na výstavbu a modernizáciu údržbovej základne trolejbusov v Žiline, na modernizáciu infraštruktúry trolejbusovej dráhy a meniarní a na výstavbu nových trolejbusových tratí a obratísk v Žiline tak môžu nadviazať na vypracovanú štúdiu realizovateľnosti, ktorá bola financovaná takisto z prostriedkov OPII. Celkové oprávnené výdavky na uvedené projektové prípravy sa predpokladajú vo výške 3 740 000 eur.

Záver

Rozvoj integrovaných dopravných systémov vrátane parkovacej politiky a budovania terminálov integrovaných dopravných systémov počíta Ministerstvo dopravy a výstavby SR medzi prostriedky na podporu integrácie dopravy, ktoré umožňujú cestujúcim efektívne využiť jednotlivé druhy dopravy.

Zároveň ide o príspevok k rovnomernému využitiu všetkých dostupných dopravných sietí a dopravných prostriedkov (v rámci dokumentov EÚ sa stretávame s pojmom ako efektívny alebo optimálny, tzv. Multi-modal split).

Pri efektívnom budovaní parkovacích kapacít vhodnou formou sa môže dosiahnuť aj zvýšenie dopytu po verejnej osobnej doprave, ktorá zaisťuje rýchle a pohodlné spojenie s centrami miest.

V prípade úspechu bude MDV SR podporovať budovanie takýchto záchytných miest aj v rôznych iných obciach v okolí Bratislavy, Košíc, Žiliny či ostatných veľkých miest s dobrou železničnou obsluhou.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby 5/2019.