Partner sekcie:
  • OSMA

Diaľnice v regióne Žilina s pomocou eurofondov

image 77432 25 v2

Žilinský kraj predstavuje v rámci Slovenskej republiky významný dopravný uzol. Cez jeho územie prechádza diaľnica D1, ktorá spája západ našej krajiny s východom, a diaľnica D3, ktorá po dokončení spojí Žilinu s hraničným priechodom Skalité do Poľska. Žilinský kraj križujú aj významné železničné koridory V a VI. Do tohto regiónu smeruje významná časť financií z fondov EÚ vyčlenených na dopravné projekty, čo pre tento severoslovenský kraj predstavuje unikátnu šancu na naštartovanie hospodárskeho rastu a prosperity.

Len počas aktuálne končiaceho sa Operačného programu Doprava získa Žilinský kraj z Kohézneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja okolo 1 miliardy eur. Z nového Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 sú pre tento kraj dokonca naplánované investície vo výške viac ako 2 miliardy eur.

Preťažená cesta pod Strečnom

Tento článok sa zameriava na výstavbu diaľničných úsekov s prispením fondov EÚ, ktoré sú kľúčové nielen z  regionálneho, ale aj z celoštátneho hľadiska. Súčasný stav cesty I. triedy I/18, ktorá spája západ a východ Slovenska, už nezodpovedá potrebám motoristov, aké si žiada takýto dôležitý cestný ťah. Trasovanie cesty nezohľadňuje požiadavky diaľkovej dopravy. Hlavnou nevýhodou je, že prechádza cez mesto Žilina s preťaženou komunikačnou sieťou a niekoľkými bodovými chybami. Problémom je aj vedenie cesty v údolnej nive Váhu, kde sa výrazne predlžuje dráha vozidiel. Hrozbou je tiež nestabilita skalného brala pod Strečnom, priamo nad cestou I/18.

Hodnotenie funkčnej úrovne cesty I/18 ukázalo, že v roku 2020 táto cesta už nebude kapacitne postačovať. Vzhľadom na horský terén v okolí I/18 je však zrejmé, že k tejto ceste neexistuje priama alternatíva. Najkritickejším miestom je úsek v smere na Martin, ktorý už v súčasnosti nie je schopný zvládnuť očakávaný nárast intenzity dopravy. Uvedené skutočnosti tak vedú k rapídnemu zvýšeniu nehodovosti na spomenutej komunikácii. Priemyselné zázemie lokality sa sústredí prevažne v krajskom meste Žilina. Z tohto dôvodu je úsek diaľnice D1 a D3 v tomto meste zaťažený nielen tranzitnou dopravou, ale významný podiel tvorí aj zdrojová a cieľová doprava. Mesto poskytuje pracovné príležitosti nielen obyvateľom mesta, ale aj celému spádovému územiu. Zvýšené intenzity tranzitnej dopravy na cestách I/18 a I/11 cez Žilinu majú negatívny vplyv na kontinuitu a bezpečnosť dopravy, zhoršujú aj vplyv dopravy na obyvateľstvo v zastavaných oblastiach blízko týchto ciest (hluk, emisie, prach…). Z toho dôvodu je nevyhnutné realizovať trvalé riešenia na zvýšenie kapacity dopravného systému a viesť dopravu mimo Žiliny.

D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, vizualizácia

D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, vizualizácia

Diaľnice prevezmú tranzit

Výstavbou diaľnic D1 a D3 sa prerozdelí dopravný prúd medzi existujúcu komunikačnú sieť a navrhovanú diaľnicu, čím dôjde k poklesu dopravného zaťaženia na existujúcej cestnej sieti. Väčší objem dopravného zaťaženia prevezme na seba navrhovaná diaľnica, čo so sebou prinesie priaznivé dôsledky z hľadiska kapacity, bezpečnosti premávky existujúcej cestnej siete, ako aj životného prostredia. Z daných intenzít dopravy vyplýva, že približne 44 % dopravy by malo prejsť z cesty I/18 na novú diaľnicu a zvyšných 56 % dopravy zostane na pôvodnej ceste, čo výrazne odľahčí pôvodnú cestnú sieť. Výstavba diaľničných úsekov v uzle Žilina prevezme veľkú časť tranzitnej dopravy, a tak odľahčí existujúce cesty I/18 a I/11 od regionálnej a vnútroregionálnej dopravy.

Zlepší sa aj dopravná bezpečnosť – podiel tranzitnej dopravy (hlavne nákladnej dopravy) v obytných oblastiach sa zníži a tým, že sa väčšina dopravy presmeruje na D1, bude cesta bezpečnejšia, a to aj vďaka oddeleniu smerovej dopravy a križovatiek s miestami stretu. V roku 2020 by sa tak straty z dopravných nehôd mali výrazne znížiť. Sociálne prínosy v roku 2020 sú vyčíslené na 14,9 milióna eur. V súčasnosti sa v lokalite uzla Žilina budujú prostredníctvom eurofondov dva úseky D1 v smere Bratislava – Košice a jeden úsek diaľnice D3 v smere na Poľskú a Českú republiku. Výsledkom dlhodobých intenzívnych rokovaní s Európskou komisiou je odsúhlasenie fázovania týchto projektov, takže nebolo nutné odkladať začiatok výstavby a projekty sa môžu financovať prostredníctvom dvoch programových období 2007 – 2013 a 2014 – 2020.

Dominantným objektom úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala je tunel Višňové s dĺžkou 7,520 km.

Dominantným objektom úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala je tunel Višňové s dĺžkou 7,520 km.

D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka

Hlavným cieľom projektu je výstavba 11,317 km dlhého úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka so štvorpruhovou vozovkou v značne náročnom území okresu Žilina. Projekt je jednou z fáz investičného stavebného projektu technického riešenia predĺženia diaľničného ťahu D1 z Hričovského Podhradia cez Lietavskú Lúčku, tunel Višňové, na cestu I/18 v Dubnej Skale. Je tu navrhnutých deväť mostov, stavajú sa dve estakády, tri oporné múry a dva tunely – Ovčiarsko s dĺžkou 2,367 km a Žilina s dĺžkou 687 m. Náklady na výstavbu predstavujú 427 201 095 eur bez DPH. Príspevok únie je 327 802 481 eur na obe fázy projektu. Predpokladaný termín odovzdania úseku do užívania je január 2018.

Tunel Daniela je súčasťou úseku D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno.

Tunel Daniela je súčasťou úseku D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno.

D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala

Hlavným cieľom projektu je výstavba 13,510 km dlhého úseku. Úsek nadväzuje na tiež realizovaný projekt D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. Súčasťou stavby je aj vybudovanie Strediska správy a údržby diaľnice Žilina. Dominantným objektom trasy je tunel Višňové s dĺžkou 7,520 km. Oporné múry budú vybudované v celkovej dĺžke 2,963 km. Na tomto úseku bude postavených päť diaľničných mostov v celkovej dĺžke 2,365 km. Náklady na výstavbu predstavujú 409 800 000 eur bez DPH. Celkový príspevok Európskej únie je 325 821 135 eur. Predpokladaný termín odovzdania úseku do užívania je december 2019.

Slávnostné poklepanie základného kameňa stavby tunela Višňové

Slávnostné poklepanie základného kameňa stavby tunela Višňové

D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno

Hlavným cieľom projektu je výstavba 4,250 km dlhého úseku diaľnice D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno so štvorpruhovou vozovkou v náročnom území okresu Žilina. Diaľnica D3 nahradí a doplní existujúcu jednopruhovú cestu prvej triedy I/18 a I/11. Projekt D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno je súčasťou ťahu D3, ktorý sa začína pri Žiline a pokračuje severným smerom až k poľskej hranici. Z hľadiska výstavby ide o veľmi náročnú stavbu. Na začiatku úseku sa diaľnica napojí na predchádzajúci úsek v mimoúrovňovej križovatke Strážov, koniec sa napojí na úsek D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto v mimoúrovňovej križovatke Brodno. Diaľnica sa realizuje v kategórii 24,5/80 a v tunelovej časti v kategórii 2T 8.0/80. Projekt má dĺžku 4,250 km, z toho 1,91 km predstavuje estakáda, 2,21 km tunel a 0,09 km diaľnica. Náklady na výstavbu predstavujú 254 899 999 eur bez DPH. Celkový príspevok Európskej únie je 201 721 916 eur. Predpokladaný termín odovzdania úseku do užívania je jún 2017.

Projekt diaľničného úseku D3 Svrčinovec – Skalité pozostáva z 24 mostov.

Projekt diaľničného úseku D3 Svrčinovec – Skalité pozostáva z 24 mostov.

D3 Svrčinovec – Skalité

Popri dobudovaní diaľničného spojenia Bratislavy a Košíc je jednou z najdôležitejších úloh Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR diaľničné spojenie s Poľskom. Kľúčovým a jedným z najnáročnejších úsekov, ktoré sa na tomto koridore práve realizujú, je úsek D3 Svrčinovec – Skalité. Hlavným cieľom tohto projektu je výstavba 12,3 km dlhého úseku diaľnice D3 v polovičnom profile v stavebne náročnom území okresu Čadca. Projekt nahradí existujúcu cestu prvej triedy I/12 a doplní cestu I/11. V plnom profile sa bude realizovať kompletná križovatka Svrčinovec, vrátane predportálových úsekov tunela Svrčinovec a Poľana v celkovej dĺžke približne 1,07 km. Zvyšok trasy, vrátane tunelov Svrčinovec a Poľana, sa bude realizovať v polovičnom profile, na dĺžke približne 11,265 km. Úsek s dvoj­pruhovým smerovo nerozdeleným  usporiadaním je navrhnutý ako R 11.5 (polovičný profil) s navrhovanou rýchlosťou 80 km/hod.

Projekt diaľničného úseku D3 Svrčinovec – Skalité pozostáva z 24 mostov (13 na diaľnici, 3 v križovatke, 1 nad diaľnicou, 7 mostov na prístupových cestách) s celkovou dĺžkou 6,11 km, z 2 tunelov (tunel Svrčinovec: pravá rúra s dĺžkou 420 m; tunel Poľana: pravá rúra s dĺžkou 898 m), z 1 pravostranného odpočívadla Čierne v km 25,5, zo zárubných a oporných múrov v celkovej dĺžke 913,18 m a z protihlukových opatrení v celkovej dĺžke 4,74 km. Náročnosť stavby dokumentuje fakt, že až 43 % celkovej dĺžky komunikácie v posudzovanom úseku je na mostoch a v tuneloch a celá trasa je umiestnená do geologicky a geotechnicky zložitých pomerov historicky postihnutých zosuvmi. Náklady na výstavbu predstavujú 329 879 543 eur bez DPH. Celkový príspevok Európskej únie je 272 792 703 eur. Predpokladaný termín odo­vzdania úseku do užívania je október 2016.

TEXT: JUDr. Denisa Žiláková
FOTO: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Denisa Žiláková je generálna riaditeľka sekcie riadenia projektov, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby