Efektívnosť elektronických aukcií
O verejnom obstarávaní sa na Slovensku diskutuje z viacerých dôvodov. Patrí medzi ne otázka miery efektívnosti a transparentnosti verejného obstarávania, ktoré ovplyvňujú mieru plytvania verejnými zdrojmi a s tým súvisiacu korupciu. V rámci budovania dôvery v systém nákupov tovarov, služieb a verejných prác je potrebné sa zamerať aj na úpravu formálnych pravidiel verejného obstarávania, a teda na pravidlá upravené v zákone o verejnom obstarávaní.
V hlavnej úlohe úspora
Verejné obstarávanie podľa OECD (2007) predstavuje okolo 15 až 20 percent HDP – ide teda o pomerne veľkú časť verejných výdavkov. Podobné to je aj na úrovni Európskej únie, na čo poukazuje aj Európska komisia: „Celkové verejné obstarávanie v EÚ – to znamená nákup tovarov, služieb a verejných prác verejným sektorom – sa v roku 2002 odhadovalo na približne 16 percent HDP únie, teda približne na 1 500 biliónov eur.” [6] Výška tejto sumy napovedá, že zvýšenie efektívnosti procesu zadávania zákaziek, ktoré by viedlo k poklesu cien, by mohlo priniesť významnú úsporu a znížiť deficit rozpočtu.
O čo ide
Jednou z inovácií, o ktorej sa v ostatných rokoch diskutuje a od ktorej sa očakáva vysoká účinnosť, je použitie informačných a komunikačných technológií, a teda elektronizácia verejného obstarávania.
Elektronizácia verejného obstarávania (e-procurement), znamená používanie elektronických mechanizmov v rámci systému verejného obstarávania. Niektoré alebo všetky kroky postupu pri obstarávaní sa tak realizujú elektronicky. Na Slovensku hovoríme o používaní systému EVO [7], ktorý spočíva v elektronickej podpore administratívnych procesov prostredníctvom takých nástrojov, ako sú databázy postupov a elektronických dokumentov, a prostredníctvom elektronickej komunikácie a elektronických aukcií.
| Zákon o verejnom obstarávaní, o elektronickej aukcii Elektronická aukcia na účely tohto zákona je opakujúci sa proces, ktorý využíva elektronické zariadenia na predkladanie a) nových cien upravených smerom nadol, b) nových cien upravených smerom nadol a nových hodnôt, ktoré sa týkajú určitých prvkov ponúk, alebo c) nových hodnôt, ktoré sa týkali určitých prvkov ponúk. Zdroj: § 43 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
Len časť postupu
Podľa smernice Európskej únie je e-aukcia „opakujúci sa proces využívajúci elektronické zariadenie na predloženie nových cien upravených smerom nadol a/alebo nových hodnôt týkajúcich sa určitých charakteristických parametrov ponúk, ku ktorému dôjde po úvodnom úplnom vyhodnotení ponúk a ktorý umožní zostavenie poradia ponúk použitím metód automatického vyhodnocovania.“ [8] E-aukcia podľa zákona o verejnom obstarávaní platného na Slovensku nie je samostatný postup zadávania zákazky vo verejnom obstarávaní, ale je časťou postupu, ktorý nasleduje po úvodnom vyhodnotení ponúk a ktorý môže obstarávateľ využiť na konečné rozhodnutie o prijatí ponuky.
190 pozorovaní
Tento inovatívny nástroj, čiže elektronická aukcia, je právne umožnený aj na Slovensku a už niekoľko rokov ho používajú niektoré slovenské mestá. V rámci výskumu jeho efektivity sme sa pozreli na výsledky používania tohto postupu pri verejnom obstarávaní na vzorke 15 miest s počtom obyvateľov od 10- do 115-tisíc (Banská Bystrica, Bratislava-Petržalka, Bytča, Ilava, Košice, Levice, Martin, Nová Dubnica, Piešťany, Považská Bystrica, Púchov, Rimavská Sobota, Rožňava, Sereď, Šaľa, Štúrovo, Sereď). Okrem týchto miest sme si vyžiadali dáta aj od 15 miest obdobnej veľkosti, ktoré realizujú zadávanie verejných zákaziek klasickou formou, teda bez využitia e-aukcií (Trenčín, Dunajská Streda, Nové Zámky, Žiar nad Hronom, Kremnica, Prešov, Humenné, Michalovce, Ružomberok, Malacky, Partizánske, Handlová, Čadca, Nový Kubín, Lučenec). Cieľom zaradenia týchto obcí do výberového súboru bolo vytvorenie kontrolnej skupiny, a teda aj možnosť odfiltrovať vplyv iných faktorov okrem e-aukcií. Celkovo sme pracovali s údajmi o zákazkách zadaných v rokoch 2007 až 2009 a podarilo sa nám získať viac ako 190 pozorovaní, na základe ktorých sme uskutočnili analýzu zameranú na efektívnosť používania e-aukcií pri zákazkách na stavebné práce a IT technológie.
Výsledky analýzy
Ekonometrické testovanie potvrdilo všeobecne platný nepriamo úmerný vzťah medzi počtom podaných ponúk a vysúťaženou cenou. Každý dodatočný uchádzač prináša v priemere pokles ceny okolo 2,9 percenta, pritom však nezáleží na tom, či ide o stavebné práce, alebo informačné technológie. Uvedená hodnota je veľmi blízko odhadovaného vplyvu dodatočného uchádzača v prípade stavieb a dopravnej infraštruktúry v Českej Republike (3,27) [4]. Zistenia zároveň ukazujú, že použitie elektronických aukcií je v porovnaní s klasickým postupom pri alokácii verejnej zákazky spojené s rastom počtu podaných ponúk o jednotku, čo by pri veľmi hrubej kalkulácii znamenalo priemerný pokles vysúťaženej ceny o približne 2,9 percenta z predpokladanej ceny. Tento odhad je veľmi blízko úspor identifikovaných v štúdiách založených na základe empirickej analýzy.
Na základe týchto poznatkov, získaných empirickým výskumom, možno konštatovať, že aplikácia elektronických aukcií v slovenských mestách priniesla fiškálne pozitívne efekty.
Odporúčania
Naše skúmanie okrem iného prinieslo aj štyri odporúčania. Po prvé – vytvoriť centrálne organizovaný portál, kde by sa nahlasovali všetky e-aukcie realizované verejným sektorom s cieľom dať potenciálnym uchádzačom informáciu o ich nasledujúcej realizácii, a teda šancu zapojiť sa do nich. Po druhé – používať skutočne otvorené postupy verejného obstarávania a zabezpečiť si tak čo najväčší počet súťažiacich. Po tretie – poveriť Úrad pre verejné obstarávanie tým, aby definoval štandardy e-aukcií tak, aby e-aukcia budovala medzi predávajúcimi a nakupujúcimi dôveru. A posledné odporúčanie – používať e-aukcie nielen pri veľkých a mediálne efektných nákupoch, ale aj pri menších nákupoch, teda aj pri prideľovaní zákaziek s nízkou hodnotou. Aj výmena okien na škôlke buduje dôveru a dá sa na nej ušetriť.
TEXT: doc. Ing. Emília Sičáková-Beblavá, PhD., doc. Ing. Jan Pavel, PhD.
Foto: Dano Veselský
Autorka je programová riaditeľka mimovládnej neziskovej organizácie Transparency International Slovensko, autor je dlhodobým spolupracovníkom TIS
Literatúra
1. Hofmanová P.: Nákladová analýza využití elektronického tržiště při zadávání veřejných zakázek. Graduation these. Pardubice: Univerzita Pardubice, 2009.
2. Metty T. – Harlan R. – Samelson Q. – Moore T. – Morris T. – Sorensen R. – Schneur A. – Raskina O. – Schneur R. – Kanner J. – Potts K. – Robbins J.: Reinventing the supplier negotiation process at Motorola. In: Interfaces, roč. 35, 2005, č. 1, s. 7 – 23.
3. Organisation for Economic Co-Operation and Development (OECD). Policy Roundtables: Public Procurement. 2007. Retrieved August 24, 2009. Dostupné na internete: http://www.oecd.org/dataoecd/25/48/39891049.pdf
4. Pavel J.: The Analysis of the Relationship between the Rate of Competition and the Prices of Large Transport Infrastructure Buildigs. In: Politická ekonomie, roč. 58, 2010, č. 3, s. 343 – 356.
5. Singer M. – Konstantinidis G. – Roubik E. – Beffermann E.: Does e-procurement save the state money? In: Journal of Public procurement, roč. 9, 2009, č. 1, s. 58 – 78.
6. http://ec.europa.eu/internal_market/publicprocurement/index_en.htm
7. http://www.uvo.gov.sk/
8. Smernica č. 2008/18/ES, čl. 1 ods. 7.
Článo bol uverejnený v časopise ASB.
