Električková trať, bytový dom, materské školy. Ako využíva samospráva poplatok za rozvoj?
Monika Voleková 
Novela zákona z mája 2025 zvýšila jeho sadzbu, ale jej konkrétnu výšku majú stále v rukách samosprávy. Developeri majú k poplatku za rozvoj výhrady, podľa nich sa nevyužíva celkom tak, ako sa má.
Zvýšia či nezvýšia sadzbu?
ASB oslovil s otázkami o poplatku za rozvoj bratislavský magistrát, niektoré bratislavské mestské časti, krajské mestá. Treba dodať, že v hlavnom meste je uloženie poplatku v kompetencii mestských častí, podľa štatútu mesta sa výnos delí v pomere 68 % pre mestské časti a 32 % pre mesto.
Takže možno konštatovať, že mestské časti majú motiváciu zaviesť poplatok a jeho výškou môžu motivovať developera, aby staval práve na ich území. V meste Košice ho zaviedli v roku 2020 a výnos za celý rok sa delí v pomere 50 % pre mesto a 50 % pre mestské časti.
O zvýšení sadzby poplatku zatiaľ nerokovali v mestskej časti Dúbravka. Mestská časť Ružinov, kde sa intenzívne stavia, plánuje schváliť jeho zvýšenie na 50 eur na septembrovom rokovaní miestneho zastupiteľstva.
Podľa starostu Martina Chrena to nie je reálne zvýšenie, len navýšenie nominálnej hodnoty poplatku o infláciu od posledného schválenia sadzieb. „Za posledné roky sa sadzba nemenila a jeho reálna hodnota výrazne klesala, pretože náklady na investície, ktoré z neho financujeme, sa zvyšovali,“ zdôvodnil starosta s tým, že rovnako plánujú využiť aj inflačný automat, ktorý upraví výšku sadzby o aktuálnu infláciu.
Zvýšiť poplatok na maximálnu hranicu chcú aj v Záhorskej Bystrici. Miestny úrad v Karlovej Vsi predpokladá, že poslanci poplatok zvýšia, v centrálnej mestskej časti Staré Mesto sa zatiaľ jednoznačne nevyjadrili. Starosta mestskej časti Rača Michal Drotován potvrdil zvýšenie sadzby, podľa všetkého pôjde o hornú hranicu.
V najväčšej mestskej časti Petržalka aktuálne analyzujú ďalší vývoj poplatku za rozvoj vrátane zmeny výšky sadzby od januára 2026. Zohľadňujú viacero aspektov vrátane ekonomickej udržateľnosti, pretože v Petržalke bude mať sadzba poplatku vplyv nielen na veľké developerské projekty, ale zmena sa dotkne aj jednoduchých stavieb. Konečné rozhodnutie však bude na poslancoch miestneho zastupiteľstva.
Sadzby sa nechystajú zvyšovať v krajských mestách Prešov a Nitra. V Žiline tento rok v apríli zvýšili sadzby z 10 eur (stavby na bývanie) a 20 eur (priemyselné a ostatné stavby) na jednotnú sadzbu 35 eur/m2, o ďalších zmenách rozhoduje vedenie mesta. Poplatok upravili k januáru 2025 aj v Banskej Bystrici a v prípade potreby použijú inflačný koeficient podľa novely zákona. Naopak, v Trnave neplánujú zvyšovanie.
Spolupráca na rôzne spôsoby
Dôležitá pre prax môže byť novinka o vrátení poplatku alebo jeho časti na základe zmluvy o spolupráci uzatvorenej s obcou. Na otázku, či majú štandardizovaný formát takejto zmluvy, samosprávy odpovedali rôzne.
Hlavné mesto Bratislava veľmi krátko reagovalo, že pristupuje jednotlivo k požiadavkám účastníkov, ktorí chcú s ním spolupracovať. Štandardizované zmluvy využíva podľa mestskej časti Petržalka najmä hlavné mesto, na ktorého úrovni a v ktorého kompetenciách – a často aj bez jej zapojenia, ako tvrdí – „sa dohadujú základné a hlavné rámce tých najväčších investičných developerských projektov ako Slnečnice, Nové Lido a Nesto“. Informoval o tom Ján Karman, zástupca starostky Petržalky.
Z vlastnej iniciatívy dospela Petržalka k návrhu memoranda o spolupráci s developermi v lokalite Slnečnice, ktoré upravovalo práve povinnosti v rámci poplatku za rozvoj či niektoré v minulosti nie najvýhodnejšie dohodnuté veci medzi danými súkromnými subjektmi a hlavným mestom. Bratislavská mestská časť Rača nemá takýto štandardizovaný formát pri vyvolaných investíciách, zmluvné podmienky sa riešia po dohode so stavebníkom. Štandardizovaný formát zmlúv o spolupráci nemá ani Staré Mesto, ani Karlova Ves.
„Ešte sme to nevyužili, ale v mestskom zastupiteľstve sme schválili stratégiu spolupráce s investormi. Ide v nej najmä o riešenie záujmu použiť miestny poplatok za rozvoj na zvýšenie kvality územia pre verejnosť, nie pre ich súkromný zámer. Ak však majú vyvolané investície vyplývajúce zo zákona, náklady na ne sú povinní znášať investori,“ uviedol hovorca Nitry Tomáš Holúbek.
V Nitre vyžadujú od stavebníkov investície, ktoré im vyplývajú zo zákona. Keď komunikujú s investormi, snažia sa, aby pri projektoch priniesli do verejného priestoru aj niečo nad rámec zákonnej povinnosti.
Trnava má schválený koncepčný dokument Metodika tvorby a zmien územného plánu v záujme rozvoja územia mesta, metodiku zmeny územného plánu v súvislosti s podporou nájomného bývania má aj mesto Bratislava. Prešov má novú metodiku, ktorá vedie k štandardizovaným formátom zmlúv o kontribúcii, ktorej súčasťou bude aj zmena územného plánu na podporu nájomného bývania.
Čo postavili samosprávy z poplatku za rozvoj?
Ako sme už napísali, výnos z poplatku za rozvoj je príjmom obecného rozpočtu, v Bratislave a Košiciach sa prerozdeľuje medzi mesto a mestské časti. O jeho výške rozhodujú poslanci a využitie stanovuje zákon. Po novom to budú aj výdavky na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie, podkladu či programu rozvoja obce. Využitie financií na konkrétny projekt závisí od objemu financií v rozpočte a priorít samosprávy aj od prípravy zámeru, ktorý môže byť spojený s čerpaním prostriedkov z Európskej únie.
V Banskej Bystrici majú výnosy z poplatku od roku 2023, ale zatiaľ ich nevyužili. V bratislavskom Starom Meste sa rozhodujú o investíciách podľa dlhodobých stratégií aj akčného plánu a peniaze vložia prednostne do obnovy verejných priestorov a zelene, školskej a dopravnej infraštruktúry.
Hlavné mesto ich investovalo napríklad do nájomného bytového domu na Muchovom námestí, rozšírenia Harmincovej ulice, predĺženia električkovej trate v Petržalke, novej športovej haly na Pionierskej ulici a ďalších projektov. Mestská časť Rača vložila peniaze z poplatku do školskej infraštruktúry – do Materskej školy Kadnárova a Základnej školy Plickova.
V Petržalke využili prvýkrát poplatok v roku 2022 (takmer 718-tisíc eur) v prospech materských škôl, na zvýšenie kapacity, rekonštrukcie, obnovu a výstavbu – Materská škola Fedinova, MŠ Fialová, MŠ Slnečnice a MŠ Bohrova. V Záhorskej Bystrici poplatok za rozvoj primárne investujú do rozvoja školskej infraštruktúry, verejných parkov a športovísk. Z pohľadu bratislavskej Petržalky je poplatok za rozvoj efektívny a motivačný nástroj, nielen pre samosprávy na zapájanie sa do rôznych projektových výziev.
Šanca na novú rovnováhu medzi investormi a samosprávou
Novela zákona o miestnom poplatku za rozvoj po prvýkrát prinesie oficiálne možnosť, aby investor mohol požiadať obec o vrátenie už zaplateného poplatku do pol roka od kolaudácie investície. Samozrejme, po splnení zákonných podmienok, ku ktorým patrí aj korektne vyrokovaná zmluva o spolupráci.
V praxi sa ukáže, či bol zákon dobre napísaný, či dobre nastavil proces, koľko poplatkov bolo vrátených investorom bez zbytočných komplikácií a prieťahov, aká bude súčinnosť samospráv a stavebných úradov. Po dlhom čase je tu šanca, že kyvadlo financií medzi investormi a samosprávou zaujme novú pozíciu. Zákonnou cestou, pri spokojnosti oboch strán.
