Surový betón a perforovaná fasáda. Plnička pitnej vody v Petržalke spája technológiu a unikátnu architektúru

V technologickom areáli Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) na východnom okraji Petržalky vznikol objekt netradičný svojou funkčnou náplňou aj architektonickým riešením. Za jeho návrhom stojí ateliér BAAR, konkrétne architekti Daniel Šubín a Mikuláš Švec. 

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Objekt s názvom H2O – Plnička pitnej vody sa nachádza na pozemku s celkovou rozlohou 35 025 m². Ako uvádzajú samotní architekti: „Už po obhliadke miesta s existujúcimi zatrávnenými kopcovitými objektmi vodojemov sa základný koncept priam vynáral pred očami.” Základným architektonickým konceptom bolo vytvoriť budovu zhora neviditeľnú, zdola nedobytnú a bezpečnú ako bunker. 

„V podstate sme len zreplikovali, čo už fungovalo, v istom zmysle sme doplnili chýbajúci fragment v území. Niekedy sa jednoduché riešenia vynárajú priamo pred vami, len si ich treba všimnúť. V ďalších fázach sme už len dolaďovali plošné/priestorové a technologické parametre. Musela sa presne zadefinovať pozícia v areáli skrz dopravy a existujúcej infraštruktúry, a to takmer až chirurgicky,” približuje Daniel Šubín, jeden z autorov návrhu. 

Reprezentatívny vstup do areálu

Vzhľadom na blízkosť hlavného vstupu do areálu mal objekt predstavovať aj akýsi reprezentatívny bod. Budova je situovaná kolmo na prístupovú vnútroareálovú komunikáciu, vďaka čomu je ľahko vnímateľná. Na okolitú zástavbu reaguje svojou výškou. Na svetové strany zas orientáciou jednotlivých fasád.

„Orientácia navrhovaného objektu je v smere jeho pozdĺžnej osi na sever a juh, vďaka tomu bude objekt primárne presvetľovaný cez východné a západné priečelie,” upresňujú autori návrhu. 

Jednou z hlavných požiadaviek investora na samotný návrh bolo zabezpečenie nutnej ochrany vnútorných priestorov pred slnkom a prehrievaním. Okrem zvolenej orientácie objektu sa táto požiadavka odzrkadlila aj na návrhu fasády objektu. Tá je navrhnutá z perforovaných betónových panelov, čím sa architektom podarilo skĺbiť dostatočné presvetlenie vnútorných priestorov, ale zároveň optimalizovať ich prehrievanie. 

Perforovaný betón v hlavnej úlohe

„Objekt môže na prvý pohľad pôsobiť surovo, betónovo. Nebol to však rozmar alebo trend, skôr len účel. Perforácie dodali stavbe jemný detail, zvedavosť chytiť sa alebo len tak nakuknúť,” približuje Šubín. „Prísnu fasádu zjemňuje zelená vegetačná strecha, padajúca k okolitému terénu, resp. spevnenej ploche,” dodáva. Za svoj najobľúbenejší architektonický detail označuje kuchynky s terasami zahryznutými do zelenej strechy. 

Z hľadiska funkčného aj dispozičného riešenia je jadrom objektu plnička pitnej vody. Hale s hlavnou funkciou plnenia a skladovania vody v prenosných bareloch sekunduje vizuálne kontaktný dvojpodlažný ofis. „Bez toho, aby to bol prvotný zámer, sa pôvodne pracovný názov H2O sekundárne premietol aj do dispozičného usporiadania: Hala s dvojpodlažným ,ofisom‘. Samozrejme, každá časť má svoje pridružené priestory – zázemia,” dodáva Daniel Šubín. 

Technológia a administratíva v jednom

Technologické zázemie budovy sa nachádza na spodnom podlaží objektu. Doplnené je o administratívu. Podľa architektov bolo pri návrhu technologického zázemia nutné dodržať striktné technické a hygienické požiadavky.

„Každý diel v technologickom procese bol dôležitý. Jeho pozícia, parametre, aby bol v závere konečný výsledok (produkt) zdravotne vyhovujúci,” približuje Šubín. Dôležitú úlohu v tomto procese hralo najmä zachovanie stálej teploty a vlhkosti v hale. 

Vzhľadom na charakter strechy objektu je druhé podlažie o čosi kratšie. Vyhradené je najmä pre zvyšné administratívne priestory. Interiér sa nesie v svetlosivých tónoch s teplým prvkom dubového dreva. Za unikátne detaily možno označiť napríklad schodiskový priestor, za ktorým vyniká perforovaná betónová fasáda objektu či zaoblené jadro administratívnej časti ukrývajúce toalety a slúžiace aj ako kuchynka pre zamestnancov. 

Jedným z kľúčových prvkov je aj priame vizuálne prepojenie zasadacej miestnosti s plniacou linkou. „Keď prebiehajú obchodné rokovania, určite sa nemusia vyťahovať žiadne katalógy a brožúry. Proces je videný 1:1 priamo v reálnom čase,” vyzdvihujú architekti. 

Voda ako pojítko pre funkciu, obsah a formu

Okrem vizuálneho prepojenia administratívnych priestorov a plniacej linky sa motív vody do interiéru dostáva aj vďaka zaujímavým svetelným hrám na vnútorných povrchoch – stenách, podlahách či presklení. „Rôzne priehľady a odrazy, v rôznom dennom alebo nočnom režime či dokonca ročnom období, podobne ako na vodnej hladine,” približuje Šubín. Voda sa tak stala spoločnou pojítkom pre funkciu, obsah aj formu objektu. 

Okrem unikátnej architektúry v sebe Plnička BVS spája aj energetickú efektivitu s environmentálnou zodpovednosťou. Nízku uhlíkovú stopu zabezpečujú tepelné čerpadlá i fotovoltaické panely. Samotná architektúra následne prirodzene reguluje vnútornú teplotu a zelená strecha prirodzene zadržiava dažďovú vodu. 

„Aj keď výsledok vyzerá jednoducho, proces idea – návrh – projekt nebol vôbec jednoduchý. Jeho súčasťou boli rôzne atypické riešenia, ktoré potrápili, či už nás architektov, projektantov, alebo realizátora,” tvrdí Šubín. „Výsledkom je objekt účelný a zároveň reprezentatívny, chrániaci kvalitnú technológiu a jej produkt – vodu, ale na druhej strane pútajúci pozornosť a zvedavosť okoloidúcich,” dodáva v závere.