Električková trať, bytový dom, materské školy. Ako využíva samospráva poplatok za rozvoj?
Monika Voleková 
Novela zákona z mája 2025 zvýšila jeho sadzbu, ale jej konkrétnu výšku majú stále v rukách samosprávy. Developeri majú k poplatku za rozvoj výhrady, podľa nich sa nevyužíva celkom tak, ako sa má.
Slovensku už nestačí bývanie a infraštruktúra, ktorú postavil štát pred rokom 1989, a obyvateľom zahrievať si dušu a peňaženku spomienkovým optimizmom. Štát má k dispozícii rozpočet, plán obnovy, ďalšie formy financovania z EÚ a požičiava si na medzinárodnom trhu.
Stále to nestačí, financie verejnej správy sú v takom stave, že vláda pripravuje ďalšiu etapu konsolidácie, zatiaľ čo ekonomický rast je veľmi nízky a stúpa inflácia. To sa odráža v spotrebe obyvateľov a cez dane aj vo financovaní samospráv, ktoré sú najbližšie občanom a majú na starosti miestne komunikácie, základné školy, sociálne služby či verejnú dopravu. Mestám a obciam chýbajú peniaze na rozvoj i prevádzku.
Pôvodný zákon o miestnom poplatku za rozvoj je z v roku 2015. Vďaka nemu pritekajú ročne státisíce až niekoľko miliónov eur do rozpočtov napríklad samosprávam v Bratislave, Košiciach a krajským mestách od stavebníkov – fyzických a právnických osôb. „Poplatok za rozvoj je primárne určený na financovanie externalít – zvýšených nákladov na okolité prostredie, ktoré vznikajú nepriamo.
Je to potreba nových školských zariadení, dopravné riešenia a podobne, dôvodom je intenzívnejšia doprava či vyšší počet obyvateľov a návštevníkov,“ takto to vidí Martin Chren, starosta bratislavského Ružinova, ktorý patrí k veľkým a bohatým mestským častiam. Príjem z poplatku za rozvoj v rokoch 2020 – 2024 bol 12,7 mil. eur.
Výhrady developerov k využívaniu poplatku
Kritický pohľad na poplatok z praxe majú developeri, podľa názoru niektorých je tento miestny poplatok v podstate ďalšou daňou, hoci neoficiálnou. Každý ich projekt prispieva do rozpočtu konkrétnej samosprávy okrem daní aj poplatkom za rozvoj, ktorý má slúžiť na zafinancovanie potrebných služieb.
„Napriek tomu sa na Slovensku často deje, že súčasťou tzv. vyvolaných investícií je aj požiadavka na vybudovanie takejto infraštruktúry v rámci projektu. Tie sa, bohužiaľ, často menia a navyšujú v priebehu prípravy, dokonca aj samotnej realizácie projektu, pričom by sa mali financovať z poplatku za rozvoj v lokalite projektu.
Peniaze z neho však neraz slúžia na investície, ktoré s projektom a jeho okolím nesúvisia,“ konštatuje Igor Bubeník, riaditeľ biznisovej stratégie v Corwine, ktorý stavia na Slovensku a v Slovinsku. Mesto Ľubľana z poplatku, ktorý tam odvádzajú, realizuje rôzne projekty priamo v lokalite (napríklad infraštruktúru, chodníky a podobne) ešte pred tým, ako sa začne výstavba.
Podľa výkonného riaditeľa Bencont Developmentu Martina Šimurdu, pokiaľ ide o rozvoj územia, návrh poplatku za rozvoj sa zdal byť ideálny, ale, žiaľ, nie je vždy využívaný tak, ako sa pôvodne zamýšľalo. Ján Krnáč, výkonný riaditeľ spoločnosti Cresco Real Estate, tvrdí, že infraštruktúra, ktorá sa odovzdáva verejným inštitúciám, by sa mala postaviť z poplatku za rozvoj.
Prax je však taká, že developeri budujú celú infraštruktúru vrátane rôznych vyvolaných investícií mimo rámca riešeného územia, a to z vlastných zdrojov. V projekte Slnečnice sa s mestskou časťou Petržalka dohodli, že z poplatku za rozvoj im uhradí náklady na vybudovanie materskej školy.
Inak je tento proces nastavený v Londýne, kde si developeri môžu vybrať, či mestu zaplatia alebo poskytnú cenovo dostupné bývanie. Londýnska pobočka JTRE postavila takéto bývanie v projekte Appleby Blue. Výkonný riaditeľ Nigel Flemming v januári 2024 v rozhovore pre ASB povedal, že nechceli len zaplatiť poplatok a ísť si po svojom, aj keď nebolo jednoduché sa pri 400-miliónovom polyfunkčnom projekte pustiť ešte aj do nadštandardného domova pre seniorov.
Najvyšší kontrolný úrad SR vyčíslil, že v roku 2017 obce takto získali vyše 2,6 milióna eur, v roku 2022 všetky obce na Slovensku cez miestny poplatok za rozvoj vybrali vyše 30 miliónov eur, v roku 2017 to bolo 2,6 milióna eur.
Využívanie poplatku postupne rastie a v prípade atraktívnych a perspektívnych pozemkov v katastrálnom území s dobrou reguláciou v územnom pláne ide o perspektívny finančný zdroj. Keďže je príjmom rozpočtu, o jeho sadzbe rozhodujú mestskí, miestni a obecní poslanci vo všeobecne záväznom nariadení a o využití v rozpočte.
V skratke: čo priniesla novela zákona o poplatku za rozvoj
Začiatkom roka 2025 informovali predstavitelia rezortu informatizácie a regionálneho rozvoja o predložení poslaneckého návrhu novely zákona a v máji ju parlament schválil. Na Slovensku nie je výnimkou, že developeri platia poplatok za rozvoj aj stavajú vyvolané investície.
Pre portál asb.sk koncom januára 2025 napísal výkonný riaditeľ bratislavského Inštitútu urbánneho rozvoja Juraj Suchánek, že poplatok jednoznačne plní príjmovú funkciu, ale to aj každá iná daň. Horšie je to už s rozvojovou funkciou (v priamej súvislosti s novou výstavbou) alebo s funkciu protikorupčnou. Poplatok podľa neho nenahradil požiadavky na „vyvolané investície“, naopak, niektoré sú ešte tvrdšie. O spracovaní „ekonomiky územia“ s vyhodnotením ponuky/očakávaní zo strany obcí môžeme hovoriť tiež len vo výnimočných prípadoch.
Od novembra 2025 bude účinná novela zákona o miestnom poplatku za rozvoj. Priniesla okrem zvýšenia sadzby od 5 do 50 eur (pôvodne od 3 do 35 eur) za každý aj začatý štvorcový meter podlahovej časti stavby aj rozšírenie využitia výnosu poplatku či naviazanie poplatku na inflačný koeficient, ktorý pre príslušné zdaňovacie obdobie zverejní ministerstvo financií na základe údajov Štatistického úradu SR.
Ďalšou zmenou je zverejnenie informácie zo strany obce o výnose z poplatku a jeho použití podľa realizovaných projektov každoročne do 30.júna. V nariadení obec určí, ako bude informovať o využití poplatku, a rovnako v nariadení stanovuje jeho výšku a ďalšie náležitosti. Samosprávy zverejňujú využitie poplatku napríklad v záverečných účtoch, vo zverejnených zoznamoch investícií či v prípade Trnavy na portáli Planujmesto.trnava.sk.
Stavebník si od roku 2026 bude môcť na základe zmluvy o spolupráci uzatvorenej s obcou uplatniť vrátenie poplatku alebo jeho časti, ak ho investoval do niektorých typov investícií, ktoré rozpoznáva zákon o miestnom poplatku za rozvoj.
