Mosty na diaľnici D3 Svrčinovec – Skalité

Hlavným prvkom začiatku úseku diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité, ktorý je významným dopravným projektom tejto oblasti spájajúcim Žilinu s poľskými Katovicami, je križovatka Svrčinovec, ústiaca do tunela Svrčinovec. Križovatka sa nachádza v k. ú. Svrčinovec, v okrese Čadca. Tvorí ju 6 oporných a spevňujúcich múrov, množstvo prístupových ciest a 4 mostné objekty – SO 237-10, SO 237-20, SO 237-30, SO 237-40, ktoré sú predmetom článku. Priestor dostane aj SO 242-00 Most „Vŕšok“, ktorý je takisto súčasťou úseku D3 Svrčinovec – Skalité.

SO 237-10, stavba D3 Svrčinovec – Skalité

Mostný objekt premosťuje široké údolie Šlahorovho potoka v západnej časti obce Svrčinovec vo výške 40 m, železničnú trať Žilina – hranica SR/ČR, cestu I/11 v smere Žilina – hranica SR/ČR a novobudovanú vetvu križovatky A1. Premostenie je riešené dvomi monolitickými jednokomorovými predpätými mostmi: ľavým a pravým mostom. Pravý most má rozpätia polí 26 + 38 + 5 × 52 + 48 + 32 m, ľavý má rozpätia 38 + 2 × 52 + 2 × 49 + 52 + 43 + 32,08 m. Súčasťou ľavého mosta je aj vetva B1 s rozpätím polí 20,47 + 20 + 29 + 17 m. Obidva mosty sú po celej dĺžke v pôdorysnom oblúku, prvé pole pravého mosta je v prechodnici. Nosná konštrukcia sa buduje metódou postupného vysúvania z výrobne (z výrobnej plošiny), ktorá je umiestnená za krajnou oporou 10. Vetva B1 sa bude betónovať na pevnej skruži.

SO 237-10, stavba D3 Svrčinovec – Skalité

Zakladanie mosta

Opory a všetky piliere sú založené na veľkopriemerových pilótach s Ø 1, 18 a 0,88 m v stavebných jamách. V oblasti od opory 1 až po piliere 5L, 5P a pri všetkých podperách vetvy B1 sa vyskytovalo zosuvné delúvium v hĺbkach zhruba až 6,4 m pod terénom. Všetky piliere ohrozené zosuvom sa zaistili samostatnou konštrukciou – kotvenou pilótovou stenou, ktorá má preniesť sily od zosuvu a zabrániť tak ich pôsobeniu na vlastný základ piliera. Krajné opory O1P, O2L a O4B sa zaistili kotevnými ťahovými mikropilótami a zvýšeným počtom veľkopriemerových pilót.

Spodná stavba

Základové bloky pilierov majú štvorcový, resp. obdĺžnikový tvar s rozmermi 8 × 8 m a 8 × 7 m, na vetve B1 s rozmermi 4,8 × 3,6 m. Horný povrch základu je pozdĺžne vyspádovaný v sklone 4 %. Použil sa betón C 30/37, do základov sa uložila zároveň štartovacia výstuž nadväzujúcich driekov pilierov. Piliere sa navrhli a zrealizovali v troch typoch, a to s komorovým prierezom 5,6 × 3,5 m (na pilieroch 5L, 5P, 6L, 6P, 7L, 7P, 8L, 8P), s plným prierezom 5,6 × 2,5 m (na pilieroch 2P, 3P, 3L, 4P, 4L, 9P, 9L) a s plným prierezom 3,45 × 2,5 m (na vetve B1). Priečny rez je v tvare písmena I. Všetky piliere sa budovali v pracovných záberoch 5 m. Výška hlavy piliera je 4,615 m a rozširuje sa až na šírku 7,5 m. Vnútorný priestor dutých pilierov je prístupný cez revízny otvor v hornej doske zastropenia piliera, v úrovni blokov pre mostné ložiská. Medzi jednotlivými zábermi betonáží sa v úrovni pracovnej škáry vkladala prefabrikovaná betónová doska s hrúbkou 230 mm s prielezným otvorom. Najvyšší pilier má výšku 35,146 m.

Nosná konštrukcia

Nosná konštrukcia je spojitá konštrukcia z predpätého betónu, dvojtrámová, jednokomorová, s obojstrannými konzolami. V tomto čase je nosná konštrukcia ľavého mosta kompletne vysunutá a prebiehajú práce na 2. zábere nosnej konštrukcie pravého mosta. Samotný výsuv prebieha v smere proti staničeniu zo smeru Skalité na smer Žilina, teda smerom „z kopca“. Ľavý most mal 14 výsuvných taktov, pravý most má 17 taktov. Ako sme už spomínali, vysúvanie sa uskutočňuje z výrobne, ktorá je umiestnená tesne za oporou 10. Toto umiestnenie nie je z hľadiska technológie ideálne, vzhľadom na pomery na celom stavenisku je však najvýhodnejšie.

Takáto pozícia výrobne si ale vyžadovala zhotovenie provizórnych pilierov HSL a HSP medzi pilierom 9 a oporou 10. Samotný postup výstavby sa začína zriadením výrobne, čo je pracovný priestor na výrobu celého mosta na jednom mieste. Následne sa do výrobne presne osadí výsuvný nos. Ide o konštrukciu s dĺžkou 36 m a hmotnosťou asi 110 t, ktorá slúži na zredukovanie namáhania betónovej konštrukcie pri výsunoch. Potom nasleduje armovanie a betonáž spodnej dosky a trámov, následne hornej dosky. Výsuvný nos sa spojí s vyhotovenou časťou predpínacími tyčami a po predopnutí káblov centrického predpätia sa môže „spustiť“ výrobňa a začať výsuv. Na výsuv tejto konštrukcie je použité hydraulické krokovacie zariadenie, ktoré je osadené na hlave piliera 9. Celá technológia výsuvu s potrebnými zariadeniami a oceľovými konštrukciami je prenajatá od špecializovaného poddodávateľa.

Výrobňa je postavená na maximálnu dĺžku taktu 26 m. Dĺžka taktov predstavuje typicky polovicu rozpätia príslušného poľa. Po vysunutí celého ľavého mosta sa kompletne celá výrobňa priečne presunula do novej polohy na pravý most, kde sa začal ten istý proces s nastavením, montážou výsuvného nosa a následnou betonážou jednotlivých taktov. Výhodou tejto metódy výstavby je rýchlosť. Pri štandardných podmienkach je výroba jedného taktu s výsunom záležitosťou siedmich dní. Toto sme však nevedeli dodržať pri realizácii taktov 4, 5 a 6 ľavého mosta, pri ktorých bolo potrebné meniť a upravovať debnenie a výstuž z dôvodu vetvy odbočenia B1. Na dosiahnutie optimálneho času výstavby jedného taktu treba mať vyladenú receptúru betónovej zmesi, ktorá musí po 36 hodinách od zabudovania dosiahnuť 80 % 28-dňovej pevnosti, inak nie je možné konštrukciu predopnúť. Štandardný 7-dňový cyklus sa na tomto mostnom objekte podarilo dodržať, bol však obmedzený voľnom cez Veľkonočné sviatky a atypom pri taktoch 4, 5 a 6. Dĺžka ľavé­ho mosta je 370,9 m, pravého mosta 410,8 m. Výstavba nosnej konštrukcie ľavého mosta trvala od 1. 3. 2015 s prvým výsunom 20. 3. 2015 a posledným výsunom 13. 7. 2015.

SO 237-20 Most na vetve A1 a A2 križovatky Svrčinovec nad traťou ŽSR, Šlahorovým potokom a cestou 1/11

Ide o trvalý jednokomorový kolmý monolitický predpätý most v oblúku s rozdvojením do dvoch vetiev – A1 a A2. Most sa rozvetvuje na pilieri P9 (pre nadväznosť vetiev A1 a A2 na diaľnicu) a tvorí jeden dilatačný celok. Vetva A1 sa začína v pravostrannom svahu údolia Šlahorovho potoka (opora O11) a pokračuje smerom do údolia k opore O1 v ľavostrannom svahu údolia. Rozpätie polí na tejto vetve je 25,0 + 35,0 + 5 × 50,0 + 45,0 + 45,0 (rozvetvenie) + 35,0 m. Vetva A2 má rozpätie polí rovnaké ako vetva A1 po rozvetvenie +30,0 + 28,45 m. Nosná konštrukcia je po celej dĺžke mosta v pôdorysných oblúkoch. Uloženie konštrukcie je na ložiskách.

SO 237-20 Most na vetve A1 a A2 križovatky Svrčinovec nad traťou ŽSR, Šlahorovým potokom a cestou 1/11

Všetky opory a piliere okrem O1 a P13 sú založené hĺbkovo na ľavom svahu údolia v oblasti svahovej deformácie, pod šmykovou plochou v zóne slabo zvetraných ílovcov. Rovnako aj podpory v aluviálnej nive sú hĺbkovo založené. V tejto oblasti sa nachádza približne 5 m štrkov, pod ktorými sú do hĺbky asi 14,5 až 15,0 m celkom a silno zvetrané ílovce; HPV je do 1,0 m od povrchu. V oblasti od opory O11 až po pilier 8 sa vyskytuje zosuvné delúvium v hĺbkach približne až 7 m pod terénom. Opory O11 (vetva A2), O14 (vetva A1) a medziľahlé podpory P2 až P12 sú založené na veľkopriemerových pilótach s priemerom 1,18 m.

Opora O1 je založená plošne – v jej oblasti sa zistili zdravé pieskovce v hĺbke 1,6 m. Pilier P13 je založený plošne, pretože v hĺbke 3,6 m sa nachádzajú slabo zvetrané ílovce. Pilier P8 sa nachádza v mieste jestvujúceho toku, asi 4 m od ústia priepustu, preto je nutné odklonenie koryta vpravo od pätky piliera (v smere toku). Pri založení piliera P9 je nutná ochrana hĺbených jám štetovnicovými stenami, pretože pilier sa nachádza v blízkosti železnice. Pod piliermi sa navrhujú obdĺžnikové základy s výškou 1,6 m a vyspádovaným horným povrchom, základy opôr O1 a O11 majú takisto obdĺžnikový tvar. Základ opory O14 má osobitný tvar.

Piliere sú navrhované v tvare písmena H, so zaoblenými rohmi v priečnom smere. Driek piliera P9 je vzhľadom na rozšírenie nosnej konštrukcie takisto rozšírený. Na základný tvar priečneho rezu nadväzuje lineárne sa rozširujúce zhlavie. Opory sa navrhujú ako monolitické, s predsadeným driekom pod nosnou konštrukciou a zavesenými krídlami. Úložný prah je vyspádovaný dopredu a záverné múriky sú navrchu opatrené konzolou na osadenie dilatačného záveru.

Prierez mosta tvorí jednokomorový trámový nosník s konštantnou výškou 2,8 m s obojstranne vyloženými konzolami. Priečny sklon mostovky sleduje priečny sklon komunikácie. Šírka nosnej konštrukcie v oblasti P1 až P9 je 11,74 m s rozšírením na 12,12 m v oblasti protihlukovej steny. Pri vetve A2 je šírka 10,57 m. Nad podperami sú navrhnuté priechodné priečniky.

SO 237-30 Most na vetve B1 a B2 križovatky Svrčinovec nad traťou ŽSR

Ide o trvalý cestný most so 7 poľami v smerovom aj výškovom oblúku. Polia 1 až 3 tvoria prefabrikované predpäté nosníky so spriahnutou železobetónovou doskou a koncovými priečnikmi. Polia 4 až 7 tvorí dvojtrámová nosná konštrukcia z dodatočne predpätého betónu s koncovými priečnikmi. Rozpätia polí majú dĺžku 30,0 + 5 × 40,0 + 30,0 m. Nosná konštrukcia je uložená na hrncových ložiskách.

SO 237-30 Most na vetve B1 a B2 križovatky Svrčinovec nad traťou ŽSR – ide o trvalý cestný most so 7 poľami v smerovom aj výškovom oblúku.

Most prevádza vetvu B2 križovatky Svrčino­vec cez železničnú trať Žilina – hranica SR/ČR v 6. poli. Okolie mosta tvoria strmé svahy s hustým zalesnením. Niveleta mosta je do 15,7 m nad terénom. Smerovo vedie trasa do km 0,271897 v priamej línii a následne v prechodnici s L = 40 m, ktorá prechádza do pravotočivého oblúka s polomerom R = 200 m. Na tento oblúk nadväzuje protismerná prechodnica, ktorá prechádza do ľavostranného oblúka. Most má v stúpaní niveletu 6,0 %, ktorá prechádza do konštantného stúpania 4,2 %. Vzhľadom na tvar, prístupnosť a geologické pomery je most založený hlbinne na skupinách vŕtaných veľkopriemerových pilót votknutých do skalného a poloskalného podložia. Pilóty sú situované do pravostranného svahu, čo prispeje k stabilizácii zosuvného územia. Založenie pilierov P6 a P7 je v tesnej blízkosti železničnej trate, preto je nutné realizovať hĺbenie jám pod ochranou štetovnicových stien. Opory O1 a O8 sa nachádzajú v strmom svahovitom teréne a ich základová škára je v jednotnej úrovni. Piliere P2 a P3 sa nachádzajú mimo zosuvného územia, no ostatné podpery a O8 sú v oblasti potenciálneho zosuvu, preto je nutné zabezpečiť svah natoľko, aby sily nezaťažovali mostnú konštrukciu.

Opory sú navrhnuté ako masívne stenové, založené na skupine vŕtaných pilót votknutých priamo do základového pásu. Úložný prah je samostatnou časťou opory. Na pravej strane opôr sú krátke krídla priamo votknuté do opôr, na ľavej strane sú krátke krídla votknuté do drieku opôr, na ktoré sa napája oporný múr (SO 281-53). Piliere sú votknuté do základovej pätky z betónu, piliere P6 a P7 majú základy pootočené rovnobežne s traťou železnice. Piliere majú rozličnú dĺžku, všetky hlavice však majú výšku 5,0 m a rozširujú sa smerom k nosnej konštrukcii. Všetky piliere sú opatrené hydroizolačným náterom.

Nosnú konštrukciu v poliach 1 až 3 tvoria prefabrikované predpäté nosníky s dĺžkou 30,0 m, ktoré sú spojené spriahajúcou železobetónovou doskou s priemernou hrúbkou 225 mm. Šírka nosnej konštrukcie je 11,70 m. Nad oporami je konštrukcia doplnená monolitickými priečnikmi, do ktorých sú votknuté nosníky. V poliach 4 až 7 je nosná konštrukcia spojitá, predpätá a monolitická. V priečnom reze tvorí most dvojtrámový prierez s konštantnou výškou trámov. Trámy majú v poliach 4 a 5 výšku 2,3 m, v poliach 6 a 7 je znížená z dôvodu prejazdného gabaritu na 1,9 m. Trámy sú spojené železobetónovou doskou a majú vyložené krajné konzoly. Celková šírka monolitickej nosnej konštrukcie je 11,70 m. Nad oporou 8 je konštrukcia medzi trámami doplnená monolitickým priečnikom. Obe časti konštrukcie sú nad pilierom P4 votknuté do masívneho priečinka. Mostné závery nad oporami sú navrhované ako odhlučnené mostné dilatačné závery na posun 240 mm. Bezpečnostné zábradľové zvodidlá budú kotvené do ríms z prevzdušneného betónu.

SO 237-40 Most na vetve B1 a B2 križovatky Svrčinovec nad Šlahorovým potokom

Tento objekt predstavuje cestný jednopoľový most v smerovom oblúku s rozpätím 29,103 m. Tvoria ho prefabrikované predpäté nosníky a spriahnutá železobetónová doska s koncovými priečnikmi na elastomérových ložiskách. Objekt premosťuje Šlahorov potok, ktorý v mieste kríženia meandruje. Okolie mosta tvoria strmé svahy, preto sú obe opory založené na skupinách vŕtaných veľkopriemerových pilót s priemerom 1 180/1 100 mm, votknutých do poloskalného podložia. Vrchné vrstvy podložia sú tvorené hlinou a ílom alebo kamenno-ílovou suťou, spodnejšie vrstvy sú tvorené nepravidelne striedanými vrstvami rôzne zvetraných ílovcov. Výška nivelety mosta je do 6,7 m nad terénom. Nosná konštrukcia je položená na všestranných elastomérových ložiskách. Pod monolitickými priečnikmi je na opore 1 navrhnutá dvojica prídržných ložísk, na opore 2 bude vodiace ložisko.

SO 237-40 Most na vetve B1 a B2 križovatky Svrčinovec nad Šlahorovým potokom

Nosnú konštrukciu tvorí 8 hybridne predpätých, prosto uložených nosníkov v tvare písmena I (DPS VPI/10) s dodatočne dobetónovanou monolitickou spriahnutou doskou. Nosníky majú výšku 1,4 m, šírku 0,8 m a dĺžku 29,65 m. Tuhosť konštrukcie zaisťujú monolitické priečniky zapustené medzi nosné rebrá nosníkov. Spriahnutá doska má minimálnu hrúbku 0,2 m (uprostred poľa). Šírka nosnej konštrukcie je 12,25 m. Rímsy sú navrhnuté ako čiastočne monolitické železobetónové s lícovými rímsovými prefabrikátmi z prevzdušneného betónu. Majú výšku 800 mm, hrúbku 120 mm a základnú výšku 210 mm. Do nosnej konštrukcie sú kotvené pomocou dvoch vahadiel. Mostný záver je navrhnutý pod oporou 2 na posun 80 mm v elektroizolačnom vyhotovení so zníženou hladinou hlučnosti.

SO 242-00 Most „Vŕšok“ na D3 Svrčinovec – Skalité

Mostný objekt prevádza diaľnicu v polovičnom profile ponad údolie Čierneho potoka, poľnú a lesnú cestu, a to v maximálnej výške 63 m. Dĺžka mosta je 420 m. Premostenie je riešené šesťpoľovým spoji­tým spriahnutým oceľobetónovým nosníkom, ktorý je kombináciou oceľovej konštrukcie a spriahnutej dosky. Most má rozpätia polí 69 + 86 + 82 + 75 + 63 + 45 m. Po celej dĺžke je most v pôdorysnom oblúku, v piatom poli prechádza do prechodnice. Šírka nosnej konštrukcie je 13,41 m, v piatom poli sa z dôvodu odbočovacieho pruhu na odpočívadlo zväčšuje na 15,91 m. Oceľová konštrukcia sa budovala metódou postupného vysúvania z výrobne, ktorá bola umiestnená za krajnou oporou 7. Spriahnutá doska je realizovaná betonážnym vozíkom.

Zakladanie mosta

Opora 1 a piliere 2, 3 a 4 sú založené na veľkopriemerových pilótach s Ø 0,88 m v stavebných jamách. Pilier 6 je založený na mikropilótach, pilier 5 a opora 7 sú založené plošne. V oblasti od opory 1 až po pilier 3 sa vyskytovalo zosuvné delúvium, a to v hĺbkach približne 6,0 m pod terénom. Zvyšné piliere sa nachádzajú v stabilnom území. Piliere 2 a 3, ohrozené zosuvom, sa zaistili samostatnou konštrukciou – kotvenou mikropilótovou stenou, ktorá má preniesť sily od zosuvu a zabrániť tak ich pôsobeniu na vlastný základ piliera. Stabilizácia zosuvného územia pravej strany údolia sa uskutočnila horizontálnymi vrtmi, súčasťou stabilizácie bolo aj zníženie hladiny podzemnej vody.

SO 242-00 Most „Vŕšok“ na D3 Svrčinovec – Skalité

Spodná stavba

Základové bloky pilierov majú obdĺžnikový tvar s rozmermi 9,4 × 8,2 m, resp. 11,4 × 9,4 m. Horný povrch základu je pozdĺžne vyspádovaný v sklone 4 %. V základoch sa použil betón C 30/37 a uložila sa tam aj štartovacia výstuž nadväzujúcich driekov pilierov. Piliere sú monolitické, zo železobetónu, s pôdorysnými rozmermi 3,5 × 8,2 m (P2), 4,0 × 8,2 m (P3, P4, P5) a 3,5 × 8,8 m (P6 v mieste rozširovania pre odbočovací pruh). Priečny rez má tvar písmena I. Všetky piliere sa budovali v pracovných záberoch s dĺžkou 5 m. Pri ich realizácii sa použilo šplhacie debnenie. V hlavách pilierov sa osadili oceľové rúrky TR 89/8, cez ktoré sa pripevnila montážna plošina potrebná pri výsuve oceľovej konštrukcie. Najvyšší pilier má výšku 54,075 m.

Nosná konštrukcia

Nosná konštrukcia je spojitý trámový oceľobetónový nosník, ktorý je kombináciou oceľovej konštrukcie a železobetónovej dosky. Celková výška nosnej konštrukcie je 4,9 m. Prierez mosta tvorí dvojica oceľových zváraných I-nosníkov s výškou 4,4 m a spriahnutá železobetónová doska. Vzájomná vzdialenosť nosníkov je 6,7 m, na konci mosta sa osová vzdialenosť rozširuje až na 7,9 m. Spriahnutie so železobetónovou doskou sa navrhuje pomocou navarovacích tŕňov. Na stabilitu a prenos síl je navrhnutý systém stužovadiel. Zaujímavosťou je, že horné diagonálne stužovadlá sa demontujú po výsuve oceľovej konštrukcie a jej spustení na ložiská, spodné po realizácii spriahnutej dosky. Tú tvorí monolitická železobetónová doska s premenlivou hrúbkou v priečnom smere. Hrúbka dosky nad hornými pásnicami oceľových nosníkov je 450 mm, v mieste rozšírenia mosta (za podperou 5) sa plynulo zväčšuje na 500 mm. Na vonkajších okrajoch a v oblasti medzi hornými pásnicami má doska hrúbku 250 mm (300 mm v mieste rozšírenia mosta). Doska má 21 taktov, v nerozšírenej časti 16, v rozšírenej časti 5. Ich dĺžka je premenlivá – od 19 do 24 m.

V tomto čase je oceľová konštrukcia kompletne vysunutá a spustená do definitívnej polohy na ložiská. Samotný výsuv prebiehal v smere proti staničeniu zo smeru Skalité na smer Čadca. Ako sme už spomínali, vysúvanie sa realizovalo z pracovnej plošiny, ktorá bola umiestnená tesne za oporou 7. Postup výstavby sa začal zriadením výrobnej plošiny – pracovného priestoru na osádzanie a spájanie jednotlivých segmentov oceľovej konštrukcie. Ako prvý sa na pracovnej ploche zmontoval výsuvný nos. Oceľový výsuvný nos je konštrukcia s dĺžkou 30 m, ktorá slúži na zredukovanie namáhania oceľovej konštrukcie pri samotných výsunoch. Následne sa dovážali a pomocou zvárania spájali jednotlivé segmenty. Pre ich veľký rozmer a hmotnosť až 36 t sa musela použiť špecializovaná doprava. Keďže práce prebiehali hlavne v zimnom období, ich doprava na stavbu bola veľmi náročná. Keď sa výsuvný nos spojil s vyhotovenou časťou, mohol sa začať výsuv. Na výsuv konštrukcie sa použili hydraulické zariadenia umiestnené na opore 7. Celú technológiu výsuvu s potrebnými zariadeniami a oceľovými konštrukciami realizoval špecializovaný poddodávateľ. Výsuv dvoch spojených segmentov s dĺžkou 24 m prebiehal každých 7 dní. Realizácia oceľovej konštrukcie s jej spúšťaním na ložiská trvala od 1. 11. 2014 do 30. 6. 2015.

K dnešnému dňu prebieha realizácia taktu 12A a 3B spriahnutej dosky. Postupuje sa z oboch strán mosta, pričom v nerozšírenej časti je použitý bežný betonársky vozík, v rozšírenej typizovaný vozík Paratop. Betonáže prebiehajú v 7-dňovom cykle, pri Paratope v 16-dňovom cykle. Na dosiahnutie takéhoto času výstavby jedného taktu treba mať vyladenú receptúru betónovej zmesi, ktorá musí po 36 hodinách od zabudovania dosiahnuť 80 % 28-dňovej pevnosti. Ináč nie je možné konštrukciu betonárskeho vozíka povoliť a presunúť do novej polohy. Zaujímavosťou je, že z dôvodu veľkých výšok mosta a nedostupného terénu prebieha betonáž priamo z nosnej konštrukcie. Pre tieto potreby bola vypracovaná odborná analýza dynamických účinkov betonárskej pumpy, ktorá odobrila daný postup realizácie. Výstavba nosnej konštrukcie by mala byť ukončená približne v čase vyjdenia časopisu.

TEXT: Peter Kulla, Branislav Málik, Jozef Tomčík
FOTO a OBRÁZKY: Doprastav, a. s.

Peter Kulla je vedúci VS03, Branislav Málik je stavbyvedúci PT Svrčinovec a obj. 242-00, Jozef Tomčík je vedúci VS-stavebnej výroby. Všetci pôsobia v spoločnosti Doprastav, a. s.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby